Denník N

Vysvetlil, ako Hitler nastúpil k moci. Paralely s dneškom sú desivé, vraví americký historik

Na archívnej snímke z 1. mája 1933 nemecký prezident Paul von Hindenburg a Adolf Hitler sedia v aute počas osláv Dňa práce v Berlíne. Foto - TASR/AP
Na archívnej snímke z 1. mája 1933 nemecký prezident Paul von Hindenburg a Adolf Hitler sedia v aute počas osláv Dňa práce v Berlíne. Foto – TASR/AP

Ako sa nacistom podarilo zničiť demokratickú Weimarskú republiku a aké ponaučenie by sme si z toho mali zobrať, vysvetľuje americký profesor Benjamin Carter Hett.

Naozaj by ste v podobnej situácii neurobili rovnakú chybu?

Pred sto rokmi bola nemecká demokracia v prekvapivo dobrom stave. Vo Weimarskej republike prekvitalo umenie aj veda, hoci krajina sa stále spamätávala z prehry v prvej svetovej vojne. V priebehu krátkej epochy sa však všetko zmenilo a republiku nahradil teror nacistickej strany pod vedením Adolfa Hitlera.

O tom, kde sa stala chyba, v čom bola demokracia v medzivojnovom Nemecku zraniteľná a prečo by sme si nemali byť istí, že nám by sa to nestalo, sa rozprávame s popredným americkým odborníkom na nemecké dejiny 20. storočia Benjaminom Carterom Hettom, autorom novej knihy Ako umiera demokracia o Hitlerovom nástupe k moci.

Témou rozhovoru sú:

  • nebezpečné mýty, na ktoré úspešne hrala nacistická strana;
  • zjavný a menej zjavný talent nebezpečného politika Adolfa Hitlera;
  • nesprávne uvažovanie nemeckej konzervatívnej elity;
  • nebezpečné paralely medzi nástupom nacistov a súčasnými Spojenými štátmi;
  • náchylnosť Republikánskej strany ku konšpiráciám;
  • poučenie zo zániku Weimarskej republiky pre dnešok.

Ako veľmi vážny je podľa vás útok na Kapitol, ktorý sme videli začiatkom roka 2021? 

Veľmi vážny. Domnieval som sa, že to, čo sa stalo 6. januára, sa v Spojených štátoch nemôže nikdy stať. Nemyslím si, že zveličujeme, keď povieme, že to bol skutočne fašistický pokus o puč a útok na americkú demokraciu. A situácia je naďalej veľmi nebezpečná, pretože veľké množstvo ľudí stále uvažuje ako tí, čo sa vybrali dobyť Kapitol, a rovnako Trump stále ostáva vplyvným človekom. Navyše, Republikánskej strane začali dominovať antidemokratickí konšpirátori a to nie je práve najlepší výhľad pre americkú demokraciu.

Pri čítaní vašej knihy práve v čase útoku na Kapitol som si uvedomil veľa podobností s udalosťami, ktoré sa odohrali v Nemecku pred zhruba sto rokmi. Napríklad to, akú rolu pri nástupe Hitlera zohrali konšpiračné teórie. Vidíte ako odborník na Weimarskú republiku a jej úpadok s dneškom nejaké paralely?

Áno. Tú knihu som napísal v prvej polovici roku 2017, krátko po tom, ako bol Donald Trump zvolený za prezidenta. Už vtedy som si myslel, že existujú nejaké paralely medzi tým obdobím v Nemecku a Spojenými štátmi. Samozrejme, nie v tom, že by Donald Trump bol ako Adolf Hitler, to nie. Navyše, sú to úplne iné typy osobností. No pri hlbšom skúmaní vidíme isté podobnosti, ktoré sa o niekoľko rokov ukázali ako ešte hrozivejšie.

Napríklad? 

Hnutie, ktoré stojí za Trumpom, je radikálne, populistické a antiglobalistické – čo je napríklad veľmi podobné

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

História

Knihy

Rozhovory

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie