Policajný exprezident Lučanský podľa výpovedí svedkov úplatky nielen bral, ale aj rozdával

Dokonale poznal štruktúry a činnosť bezpečnostných zložiek štátu, ale aj to, ako fungovala mafia. František Böhm bol príslušníkom Slovenskej informačnej služby do roku 2010. Následne sa upísal mafii.

Stal sa jedným z členov obávanej zločineckej skupiny takáčovcov, na čele ktorej stál až do roku 2017 Ľubomír Kudlička. Po jeho zadržaní to bol práve Böhm, kto zabezpečoval kontrolu finančných tokov pre skupinu, aby ich uchránil pred zaistením. A vedenie mafiánskej skupiny aj prevzal.

Roky využíval na krytie takáčovcov svoje kontakty z minulosti. Donášal im informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti. Potom, ako ho vlani v septembri Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila, mu bolo jasné, že akékoľvek krytie už stratil. S vyšetrovateľmi začal spolupracovať.

V piatok 12. februára sa Böhm zastrelil legálne držanou zbraňou v dome v Plaveckom Štvrtku. Vyšetrovateľom to nepochybne skomplikuje situáciu, aj keď jeho výpovede by sa mali dať použiť v celom procese tak, že sa budú na súde čítať.

To, že jeho výpovede sú kľúčové, dosvedčuje aj uznesenie Najvyššieho súdu, ktorým zamietol sťažnosti obvinených v kauze Judáš proti vzatiu do väzby. Súd ho sprístupnil médiám dnes.

Z mafiána kľúčový svedok

Z exsiskára a mafiána sa stal kľúčový svedok kauzy Judáš. Usvedčoval bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorého aj vďaka jeho výpovedi obvinili vlani začiatkom decembra.

Skončil rovnako ako Böhm vo väzbe. Böhma v polovici decembra prepustili na slobodu, Lučanský sa koncom roka obesil v cele na teplákovej bunde a pre časť verejnosti sa stal martýrom.

Z Böhmových výpovedí vyplýva, že takéto vnímanie je omyl. Tie sú súčasťou uznesenia Najvyššieho súdu, ktorým senát Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Štifta zamietol sťažnosti Lučanského spoluobvinených Petra Gašparoviča, Ladislava Vičana, Daniela Čecha, Jozefa Reháka, Borisa Beňu a Mariána Kučerku voči vzatiu do väzby.

Denník N získal uznesenie na základe infožiadosti. A hoci mená sú v ňom anonymizované, je z neho jasné, že Böhm usvedčoval aj bývalého šéfa kontrarozviedky Petra Gašparoviča a ešte donedávna aj námestníka tajnej služby Borisa Beňu.

Trestné stíhanie Lučanského bolo podľa senátu Najvyššieho súdu dôvodné, ako aj obavy z toho, že by sa na slobode mohol pokúsiť ovplyvniť svedkov. Aj Böhma napríklad Lučanský odhováral od toho, aby sa po obvinení vrátil na Slovensko.

Ďalšiemu spolupracujúcemu obvinenému, bývalému šéfovi národnej jednotky finančnej polície Bernardovi Slobodníkovi mal Lučanský telefonovať potom, ako novinári informovali, že prišiel v sprievode advokáta Daniela Lipšica, dnes špeciálneho prokurátora, vypovedať na špeciálnu prokuratúru.

„Treba mať rozum a chladnú hlavu,“ povedal mu v telefonáte. Pýtal sa ho, či potrebuje advokáta a potom dodal, že ak sa niečo stane, tak sa postará o jeho manželku. Proti Lučanskému vypovedal aj obvinený Beňa – po zatknutí Makóa chcel vedieť, či naňho SIS nechystá nejakú akciu. Súd hovorí, že po zatknutí Makóa sa snažili zistiť čo najviac u svojich kontaktov v polícii alebo v SIS viacerí obvinení.

„Najvyšší súd nemal pochybnosti o správnosti záverov špecializovaného trestného súdu týkajúcich sa dôvodov tzv. kolúznej väzby,“ píše sa v rozhodnutí.

Uznesenie spomína aj Fica

Najvyšší súd tiež rozoberá ďalšie podozrivé konanie Lučanského, ktoré sa ešte len vyšetruje. Podľa bývalého riaditeľa národnej jednotky finančnej polície Bernarda Slobodníka sa Lučanský angažoval v kauze Eco Invest podnikateľa Milana Fiľa, ktorý mal problémy s Občianskym združením Ružomberský papier.

Slobodník je ďalším svedkom, ktorý hovorí, že o kauzu sa zaujímal aj expremiér Robert Fico (Smer). A podľa uznesenia Najvyššieho súdu sa o kauzu zaujímal aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Slobodník vypovedá, že Lučanský mu kvôli vyšetrovaniu odovzdal aj obálku, v ktorej bolo 15- až 20-tisíc eur, aby prípad dopadol bez problémov.

Fiľa zažalovali bývalí zamestnanci ružomberských papierní a spochybňovali privatizáciu z Mečiarovej éry, vďaka ktorej sa podnikateľ stal ich majiteľom. Členovia združenia Ružomberský papier dávali trestné oznámenia za to, že sa snažil na nich vyvíjať nátlak, aby sa svojich požiadaviek vzdali.

Slobodník hovoril, že opakovane sa pýtal vyšetrovateľky na stav konania a na konzultáciách ju mal aj za prítomnosti Kováčika. Neskôr ho vraj Lučanský zavolal a v aute mu odovzdal zalepenú obálku. „Toto je za Ružomberok,“ mal mu podľa jeho výpovede povedať.

Keď mu Slobodník povedal, že vo veci sa ešte koná, tak policajný prezident sa usmial a povedal, že „to predsa musí dobre dopadnúť“.

Nakoniec mal prípad skončiť s návrhom na zastavenie trestného stíhania, čo však prokuratúra zrušila. Lučanský neskôr Slobodníkovi vysvetlil, že Kováčik mal v tom čase dostať 200-tisíc eur a bál sa, že sa to bude spájať s touto kauzou.

Policajného prezidenta nedokázal odmietnuť

Böhm podľa výpovede roky platil mesačný paušál za svoje krytie, ale aj za informácie o tom, čie telefóny sú odpočúvané a kto je rozpracovaný. Pôvodne to bolo 10-tisíc eur, ktoré si mal deliť Lučanský ešte ako viceprezident Policajného zboru, ale aj bývalá dvojka vo vedení Finančnej správy Daniel Čech.

Z paušálu sa ušlo aj bývalému zástupcovi riaditeľa úradu zvláštnych policajných činností Norbertovi Paksimu, ktorý tiež vypovedal proti Lučanskému. O peniaze sa s nimi delil aj bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý bol rovnako ako Böhm obvinený v septembri v rámci akcie Božie mlyny. Aj on je kľúčovým svedkom korupcie vo vedení polície.

V roku 2018, keď sa stal policajným prezidentom, sa Lučanský začal u Böhma aj Paksiho sťažovať. „Mal sa vyjadriť v tom zmysle, že si tu všetci robia kšefty a potom od neho chcú, aby ich ťahal zo sra…k a on z toho nič nemá,“ opisuje výpoveď Paksiho a Böhma Najvyšší súd.

Paksi povedal, že Lučanský mu vyčítal, že mu robí krytie a koľko z toho celého má on a koľko Makó. Lučanského usvedčuje aj Makó a ešte jedna osoba, ktorá pre Böhma vyberala peniaze z banky.

A tak sa dohodli, že Lučanský a Paksi dostávali 45-tisíc eur. Z nich si 30-tisíc eur mal brať policajný prezident a zvyšok zástupca šéfa úradu zvláštnych činností. Böhm vypovedal, že Lučanský mu povedal, že nevie vyšetrovanie ovplyvniť, ale vie mu poskytnúť informácie z policajného prostredia.

„Dodal tiež, že ak ho o úplatok požiadal prezident Policajného zboru, neodvážil sa mu povedať, že mu ho nedá,“ píše sa v uznesení súdu.

Paksi vo svojej výpovedi tvrdil, že si nechával 14-tisíc eur a tisícku dával bývalému šéfovi úradu zvláštnych činností ministerstva vnútra Jozefovi Rehákovi. Aj on je obvinený a vo väzbe. Vo väzbe je aj Paksi. Makó je na slobode.

Lučanský od augusta 2018 až do konca roka 2019 podľa svedkov získal až 510-tisíc eur.

Dostali krytie od špeciálneho prokurátora

Z ďalšieho uznesenia Klimentovho senátu, tentoraz o väzbe pre Reháka a Čecha, zase vyplýva, že NAKA mala informácie o tom, že Rehák vynášal informácie o odpočúvaniach pre mafiu už pred piatimi rokmi. Týkalo sa to podozrení nie smerom k takáčovcom, ale k skupine sýkorovcov.

Portál Aktuality.sk napísal, že prípad vtedy dozoroval Peter Kysel, ktorý má dnes na starosti kauzu Judáš. Jeho nadriadeným bol vtedy Dušan Kováčik, ktorý rozhodol o tom, že prípad s rozpracovaným Rehákom skončí u iného vyšetrovateľa. Hoci sa to Kysel pokúsil zvrátiť, nepodarilo sa. Prípad sa skončil zastavením trestného stíhania.

Nebolo to však jediný raz, čo mal Kováčik takto zasiahnuť do káuz v prospech mafie. Mal zabezpečiť aj to, aby dozorová prokurátorka nepodala sťažnosť, keď sa niekdajší boss takáčovcov Kudlička ocitol vo väzbe. Malo mu to zabezpečiť slobodu.

Aj proti Kováčikovi vypovedal Böhm. Špeciálny prokurátor podľa neho za nepodanie sťažnosti dostal 50-tisíc eur a 50-tisíc od Kudličku si rozdelili Böhm s Makóom na polovicu.

Usvedčoval aj siskárov

Z niekdajšieho pôsobenia v SIS sa Böhm poznal aj s bývalým šéfom kontrarozviedky Petrom Gašparovičom. On a aj bývalý námestník SIS Beňa sú podozriví zo závažnej trestnej činnosti. Obaja mali cez Makóa u Böhma riešiť firmu pre dobrého kamaráta. Potreboval kryť výbery peňazí z účtu, ktoré mali byť použité ako nejaké „všimné“.

Dohodli sa tak, že tento „kamarát“ dá zakaždým súpis prác alebo služieb, ktoré chce nafakturovať, a Böhm zabezpečí faktúry zo svojich firiem ako dodanie betónu, armatúr, debnenia a podobne. Po vyplatení potom peniaze popresúval cez súkromné čínske účty a nakoniec vybral a odovzdal v hotovosti.

Faktúry pritom neboli nižšie ako 150- až 200-tisíc eur, z čoho si Gašparovič s Beňom mali brať províziu 10 percent.

Z výpovede Böhma je zrejmé, že v kontakte bol najmä s Gašparovičom. Ten ho mal kontaktovať aj v lete v Chorvátsku. Keď sa vracal v septembri na Slovensko, tak siskár sa s ním stretol neďaleko rakúsko-slovenských hraníc.

Gašparovič Böhma informoval, že Makó, ktorý bol v tom čase už zadržaný, pôjde do spolupráce s políciou a bude usvedčovať bývalé policajné vedenie. Makóa obvinili zo spolupráce s takáčovcami, ale aj z vypaľovania podnikateľov.

Gašparovič hovoril Böhmovi aj to, že Makó ich spoločný skutok poprie. A pýtal sa ho, či tak urobí aj on. Zvyšné dva skutky Makóa mali potom skončiť ako výtržnosť. Najvyšší súd v tejto súvislosti upozornil, že rovnakú obhajobnú stratégiu využil aj Beňa. Ten sa funkcie námestníka SIS vzdal až po obvinení a požiadal aj o odchod do civilu.

Páchanie trestnej činnosti ako životná filozofia

Hoci po obvinení začal Böhm spolupracovať s vyšetrovateľmi, dlhé roky pomáhal spravodlivosť kriviť. Keď sudca pre prípravné konanie Ján Hrubala vlani v septembri rozhodoval o väzbe pre Böhma, prokurátor upozornil, že páchanie trestnej činnosti sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti a životnej filozofie.

„Nejde o bežnú osobu, ktorá konala v prospech zločineckej skupiny, ale o bývalého príslušníka SIS, ktorý z titulu svojho postavenia vedome sám alebo prostredníctvom ďalších osôb zháňal informácie, ktoré následne predával zločineckej skupine,“ opísal konanie Böhma prokurátor.

Ako siskár sa dostával k mnohým dôležitým informáciám o rôznych osobách, obchodných spoločnostiach. Budoval si dôležité kontakty, ktoré následne zobchodovával. A aj v prospech mafie.

Ako to napríklad vyzeralo, popisuje v jednom skutku aj Najvyšší súd: „Böhm vysvetlil, že v decembri 2018 dostal od Paksiho informáciu, že by mal byť kvôli Petrovi Tóthovi odpočúvaný SIS, o tejto skutočnosti informoval Makóa, ktorý sa skontaktoval s Beňom, na čo sa do 48 hodín stretli v Towerse. Makó, Böhm, Beňa a Gašparovič, kde mu Beňa vysvetlil, že išlo o nedorozumenie, že si z toho nemá robiť starosti, že to má považovať za vyriešené, pričom odpočúvanie bolo potom zrušené.“

Beňu doteraz obhajoval Daniel Lipšic, ku skutku sa priznáva, ale aj on zostáva vo väzbe.

Mal vraj výčitky pre Lučanského

A hoci bol Böhm kľúčovým svedkom pre políciu, na slobode ho „neustrážila“. Napriek obvineniam u neho nezaistili zbrane a jednou z nich sa v noci 12. februára zastrelil. Predtým postrelil aj svoju manželku.

Týždenník Plus 7 dní informoval, že Böhm mal výčitky kvôli Lučanského smrti. To bol vraj dôvod, prečo sa zastrelil. Týždenník sa odvoláva na výpoveď jeho syna, podľa ktorého si otec v poslednom čase často prikladal revolver k hlave. V piatok prišiel opitý a opäť si prikladal revolver k hlave.

Jeho manželka mala celý incident nahrať na mobil. Či je pravda, že z tejto udalosti je videozáznam, nechcel v pondelok generálny prokurátor Maroš Žilinka komentovať.

Bol to on, kto inicioval, aby policajná inšpekcia preverila, prečo Böhmovi nezaistili po obvinení zbrane. Zdôraznil však aj to, že ak dá pokyn, aby sa niečo preverilo, neznamená to automaticky, že došlo k chybe.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu tiež vyplýva, že v prípade obvinených dôkazov pribúda. „Len pre úplnosť – Najvyšší súd upozorňuje, že už teraz sú OČTK známe ďalšie (minimálne) dva korupčné prípady, ktorých sa mal obvinený dopustiť,“ píše súd napríklad o bývalom policajtovi Kučerkovi.