Denník N

Obnova Slovenska musí byť kultúrnym projektom

Na radikálnu zmenu a obrodu spoločnosti a postojov nestačí zatepliť budovy.

Autorka je podpredsedníčkou PS

Po tom, ako vysvitlo, že slovenská vláda nepovažuje kultúru a kreatívnu ekonomiku za hodnú ani len zmienky v najväčšou reformnom pláne, aký Slovensko malo, a že napriek fatálnym následkom pandémie na túto oblasť s ňou v pláne obnovy nepočíta, sme sa mnohí oprávnene pýtali, kde bola ministerka kultúry, keď sa o týchto plánoch rokovalo, a – nebodaj – aké požiadavky predložila.

Dozvedeli sme sa len to, že možno sa čosi kdesi v kultúre zateplí v rámci zelenej obnovy budov, ale že rezort kultúry vlastne žiadne zásadné štrukturálne reformy a rýchle investície, ktoré by prispeli k obnove krajiny po pandémii, neplánuje a nepotrebuje. A minister financií odkazuje, že nie je dôvod na plač, keď vybavíme dôležitejšie veci, budeme sa venovať aj týmto kratochvíľam.

Povedané slovami klasika: neotravujte kultúrou, musíme rýchlo minúť európske miliardy a vlastne takto narýchlo celkom presne nevieme, na čo. Niet sa čo čudovať, keďže reformný plán, ktorý bol základom tvorby plánu obnovy, sa venuje skôr dobiehaniu zameškaného, ako by bol snahou radikálnejšie zreformovať ekonomiku a spoločnosť, spraviť zo Slovenska regionálneho či európskeho lídra v istých oblastiach, či využiť krízu na skokový posun vpred. To, čo slovenskému plánu obnovy fatálne chýba, je dlhodobá vízia krajiny a jej obnovy po najväčšej kríze uplynulých dekád. Reformný plán neobsahuje žiaden metanaratív, ktorý by hovoril o tom, ako si jeho tvorcovia predstavujú „moderné a úspešné Slovensko“. A tak sme si naplánovali sériu rezortných technokratických zlepšení, na ktoré si rezorty rozdelia peniaze podľa aktuálneho stavy mysle premiéra alebo podľa výsledku vo voľbách.

Problém je, že veľké reformy a zmeny potrebujú veľké príbehy a že zmena a obnova spoločnosti musia byť vždy kultúrnym projektom v tom najširšom a najzákladnejšom zmysle slova. Veľmi dobre to chápe aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá odštartovala hospodársku, ekologickú a spoločenskú transformáciu Európy projektom Nový európsky Bauhaus – snahou dať novým ideám a zelenej transformácii estetickú, ideovú a hmatateľnú formu.

Preklad pre ministra Hegera (ministerku Milanovú atď…): na radikálnu zmenu a obrodu spoločnosti a postojov nestačí zatepliť budovy. Takúto zmenu musia sprevádzať symboly – budovy, verejný priestor, literatúra, umenie, filmy –, ktoré sa neskôr stanú kultúrnym dedičstvom, svedectvom našej doby.

To, že v našom pláne obnovy chýba kultúra, kreatívny priemysel či celková vízia obnovy ekonomických odvetví zasiahnutých pandémiou a predstava ich fungovania v zmenenom svete, je smutným a príznačným vyjadrením priorít súčasnej vlády a jej kapacity pružne reagovať na vznikajúce výzvy či jasnozrivo hľadieť o krok vpred. To, že v ňom chýba predstava o Slovensku ako kultúrnej krajine – príbeh, ktorý hovorí o tom, čím sme a čím sa chceme stať –, je problémom, ktorý presahuje právomoci a schopnosti akéhokoľvek ministra kultúry. Kým nepochopíme, že kultúra je súčasťou všetkých politík štátu a každého momentu života, že bez nej teda nie je možná žiadna obnova, ostaneme navždy zajatí v pasci provinčných a tak trocha trápnych debát o tom, či má vôbec štát investovať do kultúry.


Ako bonus k tejto úvahe pripájam ťahák pre ministerku kultúry, ako by napríklad mohla vyzerať v hrubých rysoch kapitola jej ministerstva v pláne obnovy – alebo čo mohla žiadať, keď sa delil tento chutný koláčik:

Podstatou priorít rezortu kultúry by mala byť jednak obnova sektora ťažko postihnutého krízou, ale najmä zmena kultúrnych politík vo vzťahu k predpokladanej budúcnosti tohto sektora.

Podľa údajov najnovšej štúdie EY o dosahoch pandémie na kultúrny a kreatívny priemysel zaznamenal tento sektor v roku 2020 prepad obratu o 31 percent a je na čele rebríčka spolu s prepadom leteckej prepravy. Pritom však napríklad prepad v oblasti performatívneho umenia bol vyše 90 percent a v hudbe 76 percent. Najhorší prepad v rámci Európy zaznamenali práve štáty strednej a východnej Európy, kde sa v celkovej výške pohybuje až na úrovni 44 percent.

Zároveň je viac než isté, že časť zavretých kultúrnych inštitúcií sa už nikdy neotvorí, že ostatné budú musieť zásadne zmeniť vybavenie a fungovanie, že na kultúrne a hromadné podujatia sa budú ľudia vracať v horizonte mesiacov či skôr rokov, že v mnohých oblastiach sa zákazníci nevrátia k nákupným modelom a správaniu spred pandémie (kiná, kinematografia atď) a že príjmy z online distribúcie zatiaľ nenahrádzajú výpadky z offline a bude nutné hľadať úplne nové distribučné modely.

Toto všetko je podnetom na revíziu mnohých politík (nielen) MK SR, na plánovanie priorít a rozpočtu, na dizajnovanie eurofondov či na strategickú spoluprácu s inými rezortmi (MH, MIRRI, MŽP a iné).

V kontexte plánu obnovy – ak by sme uvažovali o 2 percentách pre kultúru požadovaných Európskym parlamentom – by sa dalo spraviť napríklad:

1. Štrukturálne reformy

Zásadná zmena štatútov a fungovania verejných kultúrnych inštitúcií a preklenutie priepasti medzi štátnym a neštátnym sektorom v kultúre (zrušenie príspevkových a rozpočtových organizácií, vytvorenie nového verejnoprávneho štatútu atď.). Vytvorenie modernej a flexibilnej kultúrnej infraštruktúry pripravenej na výzvy budúcnosti.

Ide o zásadnú a nutnú zmenu fungovania celej kultúrnej infraštruktúry, ktorú pred sebou tlačíme už od transformácie po roku 1989.

Reforma pracovnoprávnej legislatívy, ktorá umožní väčšiu ochranu a flexibilitu ľudí pracujúcich v kultúre a kreatívnom priemysle (umelci v slobodnom povolaní či medzistupeň medzi zamestnancom a SZČO s primeranou právnou ochranou), reflektujúcich požiadavky meniaceho sa pracovného trhu.

2. Podpora konsolidácie sektora

Dlhodobé kompenzačné schémy pre oblasti, ktoré budú pandémiou postihnuté aj po zvládnutí akútnej fázy pandémie (živé vystúpenia, hromadné podujatia, kiná a pod.).

Schémy na verejný nákup umeleckých diel či kníh do knižníc.

Masívna podpora digitalizácie a modernizácie kultúrnych inštitúcií a investície do pandemickej odolnosti kultúrnej infraštruktúry (vybavenie budov).

3. Veľké verejné investície

Príprava výstavby múzea moderných dejín Slovenska – ikonický projekt, symbolizujúci moderné Slovensko čo do obsahu, formy či architektúry (z plánu obnovy by bolo možné financovať prípravnú fázu či štúdiu).

4. Dlhodobá transformácia kultúry a kreatívneho priemyslu

Podpora nových modelov tvorby a distribúcie umenia a kultúry, tvorba nových biznismodelov (digitálne a online platformy).

Schémy umožňujúce prístup k financiám zamerané na transformáciu (granty, pôžičky, záručné fondy – napríklad prostredníctvom Audiovizuálneho fondu) – podpora súkromných investícií do infraštruktúry kreatívneho priemyslu.

Pozdravujem na ministerstvo kultúry a prajem veľa šťastia pri vyjednávaní. Nie je za čo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie