Spravím ti zo života peklo. Pohľad do agresívneho sveta nenávisti na internete
Príbeh fínskej novinárky ukazuje, aké ľahké je na niekoho zaútočiť na internete – a aké ťažké je proti tomu bojovať. Jessikka Aro si na vlastnej koži vyskúšala silu psychického násilia a cielenej nenávisti zameranej na diskreditáciu konkrétnej osoby.
V roku 2017, po dva a pol roku vyhrážok, nenávistných článkov a zosmiešňovania od proruských dezinformačných stránok a anonymných skupín, sa Jessikka Aro rozhodla z Fínska utiecť. Kampaň proti nej bola taká intenzívna a účinná, že dokonca aj jej známi a dávni priatelia sa jej začali vyhýbať, alebo si začali myslieť, že niečo pravdy na tom bude.
Dôvod bol jednoduchý: ako novinárka verejnoprávnej stanice Yleisradio sa zaujímala o to, ako propaganda šírená proruskými užívateľmi a stránkami v sociálnych médiách funguje vo Fínsku. V roku 2014 plánovala napísať článok o ruských trolloch na internete, a tak tému v krátkosti zhrnula a požiadala verejnosť, aby jej posielala svoje skúsenosti alebo informácie o anonymných a falošných profiloch, ktoré agresívne šíria ruskú propagandu.
Pripravila sa na kritiku, predsa len Fínsko má s Ruskom okrem spoločnej hranice aj dlhý a komplikovaný vzťah, pripravila sa aj na nenávistné komentáre, ale keď článok zverejnila, vyvolal reakciu, ktorú nečakala ani v najhoršom sne.
Jej dovtedajší život sa v podstate skončil. Osobné účty mala zahltené, chodili jej správy z Ruska, Kazachstanu; volali jej ukrajinské čísla, a keď zdvihla, v telefóne sa ozvali výstrely zo zbrane. Anonymní ľudia ju obviňovali z trestných činov, želali jej väzenie, „ruskú“ samovraždu; písali jej, že je zločinec, klamárka, mala by sa obesiť.
V roku 2015 sa vybrala do Petrohradu, aby napísala reportáž o ruskej trollej farme. Funguje v budove na ulici Savuškina 55 a zamestnáva ľudí, ktorí majú pod falošnými účtami vystupovať prorusky a proputinovsky, manipulovať diskutérov na internete a ovplyvňovať názory v reálnom čase v rôznych krajinách. Dnes je už slovo troll bežnou súčasťou jazyka digitálneho priestoru, ale v roku 2015 vyvolala jej reportáž veľký ohlas, nielen vo Fínsku, ale aj v zahraničí. A útoky na ňu sa ešte viac vystupňovali.
Bezmocnosť faktov voči nenávisti
Na sociálnych sieťach sa začali opäť šíriť agresívne lži a články. Vyfotili ju na dovolenke a zverejňovali jej fotky s textami ako „troll NATO“, „kýbeľ negerských spermií“; písali jej správy, ako by ju chceli znásilniť v bare na záchode, že je feťáčka, štetka, želali jej smrť. Začali jej chodiť ponuky na sex za peniaze, písali dokonca jej zamestnávateľovi, prečo Yleisradio zamestnáva narkomanov. Jej vlastnými slovami: „smrt a špína mě pronásledovaly z práce domu, jezdily se mnou na dovolenou, sdílely se mnou večery i noci.“
Trestné oznámenie najskôr podávať nechcela. Súdne spory sa môžu ťahať roky, chcela napriek všetkému žiť čo najnormálnejšie a sústrediť sa na svoju novinársku prácu, ale po dlhých mesiacoch neutíchajúcej intenzívnej nenávistnej kampane ho nakoniec podala v januári 2016. Stala sa väzňom dezinformačných médií aj stalkerov, neznámi ľudia si ju natáčali na video.
Začala sa báť chodiť po meste sama. Bála sa, že
