Denník N

Spravím ti zo života peklo. Pohľad do agresívneho sveta nenávisti na internete

Obálka knihy Jessikky Aro - Putinovi trollové. Foto - Deník N
Obálka knihy Jessikky Aro – Putinovi trollové. Foto – Deník N

Príbeh fínskej novinárky ukazuje, aké ľahké je na niekoho zaútočiť na internete – a aké ťažké je proti tomu bojovať. Jessikka Aro si na vlastnej koži vyskúšala silu psychického násilia a cielenej nenávisti zameranej na diskreditáciu konkrétnej osoby.

V roku 2017, po dva a pol roku vyhrážok, nenávistných článkov a zosmiešňovania od proruských dezinformačných stránok a anonymných skupín, sa Jessikka Aro rozhodla z Fínska utiecť. Kampaň proti nej bola taká intenzívna a účinná, že dokonca aj jej známi a dávni priatelia sa jej začali vyhýbať, alebo si začali myslieť, že niečo pravdy na tom bude.

Dôvod bol jednoduchý: ako novinárka verejnoprávnej stanice Yleisradio sa zaujímala o to, ako propaganda šírená proruskými užívateľmi a stránkami v sociálnych médiách funguje vo Fínsku. V roku 2014 plánovala napísať článok o ruských trolloch na internete, a tak tému v krátkosti zhrnula a požiadala verejnosť, aby jej posielala svoje skúsenosti alebo informácie o anonymných a falošných profiloch, ktoré agresívne šíria ruskú propagandu.

Pripravila sa na kritiku, predsa len Fínsko má s Ruskom okrem spoločnej hranice aj dlhý a komplikovaný vzťah, pripravila sa aj na nenávistné komentáre, ale keď článok zverejnila, vyvolal reakciu, ktorú nečakala ani v najhoršom sne.

Jej dovtedajší život sa v podstate skončil. Osobné účty mala zahltené, chodili jej správy z Ruska, Kazachstanu; volali jej ukrajinské čísla, a keď zdvihla, v telefóne sa ozvali výstrely zo zbrane. Anonymní ľudia ju obviňovali z trestných činov, želali jej väzenie, „ruskú“ samovraždu; písali jej, že je zločinec, klamárka, mala by sa obesiť.

V roku 2015 sa vybrala do Petrohradu, aby napísala reportáž o ruskej trollej farme. Funguje v budove na ulici Savuškina 55 a zamestnáva ľudí, ktorí majú pod falošnými účtami vystupovať prorusky a proputinovsky, manipulovať diskutérov na internete a ovplyvňovať názory v reálnom čase v rôznych krajinách. Dnes je už slovo troll bežnou súčasťou jazyka digitálneho priestoru, ale v roku 2015 vyvolala jej reportáž veľký ohlas, nielen vo Fínsku, ale aj v zahraničí. A útoky na ňu sa ešte viac vystupňovali.

Bezmocnosť faktov voči nenávisti

Na sociálnych sieťach sa začali opäť šíriť agresívne lži a články. Vyfotili ju na dovolenke a zverejňovali jej fotky s textami ako „troll NATO“, „kýbeľ negerských spermií“; písali jej správy, ako by ju chceli znásilniť v bare na záchode, že je feťáčka, štetka, želali jej smrť. Začali jej chodiť ponuky na sex za peniaze, písali dokonca jej zamestnávateľovi, prečo Yleisradio zamestnáva narkomanov. Jej vlastnými slovami: „smrt a špína mě pronásledovaly z práce domu, jezdily se mnou na dovolenou, sdílely se mnou večery i noci.“

Trestné oznámenie najskôr podávať nechcela. Súdne spory sa môžu ťahať roky, chcela napriek všetkému žiť čo najnormálnejšie a sústrediť sa na svoju novinársku prácu, ale po dlhých mesiacoch neutíchajúcej intenzívnej nenávistnej kampane ho nakoniec podala v januári 2016. Stala sa väzňom dezinformačných médií aj stalkerov, neznámi ľudia si ju natáčali na video.

Začala sa báť chodiť po meste sama. Bála sa, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie