Otvorené kultúry zvládajú pandémiu horšie, viac sa tam porušujú spoločenské normy, tvrdí štúdia

• V uzavretých spoločnostiach je miera akceptovaného správania užšia ako v tých otvorených, preto ľudia aj počas pandémií skôr dodržiavajú pravidlá, tvrdí kultúrna psychologička Michele Gelfandová z univerzity v Marylande.
• Otvoreným spoločnostiam možno poradiť, aby zdôrazňovali, že „sme v tom všetci spolu“. „Ľudia, ktorí porušujú pravidlá, sa môžu prísnejším pravidlám prispôsobiť, ak vedia, že koniec je na dohľad,“ píše vedkyňa.
• Viaceré otázky novej štúdie považujeme za nevyriešené – týkajú sa aj spoľahlivosti deľby krajín na otvorenejšie a uzavretejšie či výpovednej hodnoty zistení, ak sa analyzovali dáta len do 16. októbra 2020.

Zatiaľ čo v 126-miliónovom Japonsku majú v tejto chvíli takmer 7-tisíc úmrtí na covid, v Mexiku s takmer rovnakým počtom obyvateľov registrujú viac ako 174-tisíc obetí.

Ako si vysvetliť taký rozdiel?

Podľa štúdie vydanej pred dvomi týždňami v časopise Lancet Planetary Health nezáleží len na kvalite zdravotníckej starostlivosti, bohatstve krajiny, klíme či vekovom zložení populácie, ale aj na kultúrnych rozdieloch v dodržiavaní spoločenských noriem.

Graf: Obete covidu v Mexiku a Japonsku, obe krajiny majú okolo 126 miliónov obyvateľov

Uzavreté a otvorené spoločnosti

Vedecký článok delí spoločnosti na uzavreté (z angl. tight societies) a otvorené. Tie prvé sa vyznačujú prísnymi spoločenskými pravidlami a nízkou ochotou akceptovať odchýlky, ktoré sa vymykajú norme.

V krajine s takými pravidlami si ľudia počkajú na zelenú na semafore, aby prešli cez priechod pre chodcov, odpadky nehodia na zem, ale do koša a skôr budú odsudzovať konanie Gay Pridu, ak prevládajúce normy uprednostňujú hlavne heterosexuálne páry.

Naproti tomu voľné či otvorené spoločnosti (z angl. loose societies) sú také, kde sa vo väčšej miere tolerujú porušenia prevládajúcich noriem a odchýlky od vžitých pravidiel, lebo sa akceptujú ako prejav slobody či kreativity.

Autori novej štúdie zistili, že „národy s vysokou mierou kultúrnej voľnosti majú 4,99-krát viac prípadov koronavírusu a 8,71-krát viac úmrtí“ ako uzavreté spoločnosti.

Do výskumu zaradili viac ako 50 krajín, medzi nimi aj Slovensko. Údaje sú len korelačné (nie kauzálne) a počítali sa len do 16. októbra, preto sa dnes budú líšiť.

Na Slovensku po 16. októbri počty nakazených výrazne rástli a v aktuálnom grafe by bola naša krajina výrazne vyššie.

Graf: Vzťah medzi otvorenosťou/uzavretosťou kultúry a počtom prípadov covidu na milión obyvateľov

Vplyv vojen či prírodných katastrof

Podľa kultúrnej psychologičky a prvej autorky novej štúdie Michele Gelfandovej z univerzity v Marylande sa spoločnosti uzatvárajú v reakcii na dlhotrvajúce vojny, hladomory, nedostatok prírodných zdrojov alebo v dôsledku vysokej hustoty obyvateľstva.

„Zásadný vplyv majú vojny, ktoré sa odohrávajú na území daného štátu. Spojené štáty boli a sú zapojené do mnohých konfliktov, ale nie na vlastnom území. Chronický strach z vojny, že by nás napadla Kanada, tu nemáme,“ povedala Gelfandová Denníku N v rozhovore z roku 2017.

Po bombovom útoku počas maratónu v Bostone v roku 2013 Gelfandová v uliciach mesta skúmala názory obyvateľov na voľnejšie alebo tvrdšie spoločenské normy.

„Zistili sme, že ľudia, ktorí boli k nešťastnej udalosti bližšie, chceli tvrdšie pravidlá. Mysleli si, že Spojené štáty pristupujú k ochrane obyvateľov laxne a úrady sú príliš zhovievavé. Vždy, keď dôjde k útoku na nejakom území, dochádza k uzavretosti, vezmite si taký útok na Dvojičky. Ale útok v Bostone nezmenil americkú kultúru, lebo išlo o jednu izolovanú hrozbu,“ povedala Gelfandová a dodala, že ak by k takým činom dochádzalo opakovane a dlhší čas, krajina by sa viac uzavrela.

Paralela s vtákom dodo

Uzavretejšie krajiny vykazovali aj vyššiu mieru obáv z nákazy novým koronavírusom, ktoré malo až 70 percent obyvateľov, zatiaľ čo v prípade otvorených spoločností to bolo 49 percent.

Otvorenejšie kultúry vo svojej minulosti nečelili toľkým vojnám či prírodným katastrofám, preto na pandémiu reagujú laxnejšie ako uzavreté krajiny, ktoré sú z minulosti zvyknuté na podobné hrozby.

Gelfandová pripodobňuje reakciu otvorených spoločností na pandémiu k situácii dronta nelietavého, ľudovo povedané vtáka dodo.

Tento vták žil v „otvorenej spoločnosti“ na Mauríciu, kde ho neohrozovali žiadne predátory. Keď na ostrov prišli európski moreplavci, do sto rokov od prvého kontaktu ho vyhubili.

Evolúcia nevybavila dronta strachom z iných živočíchov, keďže ho v minulosti nelovili. Na príchod ľudí preto vták nevedel adekvátne zareagovať a pre svoju nebojácnosť sa stal ľahkou obeťou.

„Príbeh s drontom ukazuje, že znaky uspôsobené na jedno prostredie sa môžu zmeniť na príťaž, keď sa prostredie zmení,“ píše Gelfandová v článku pre britský denník Guardian.

Rola spolupráce

Keďže otvorené spoločnosti nezažili vo svojej histórii toľko hrozieb, nevedia, ako zareagovať na celosvetovú pandémiu, lebo normy, ktoré sa v nich vyvinuli, sú určené na iné prostredie, v ktorom sa porušovanie noriem vo väčšej miere toleruje.

Uzavretejšie spoločnosti zvládajú pandémiu lepšie a majú menej prípadov koronavírusu a úmrtí, lebo „ochotnejšie prijmú kooperatívne správanie“. „Normy pre spoluprácu sa v uzavretých kultúrach vyvinú oveľa rýchlejšie ako v tých otvorených, čo vedie k vyššej miere prežitia,“ uvádza sa v štúdii.

Povedané inak, v otvorených spoločnostiach sú pravidlá uvoľnenejšie, preto je počas pandémie ťažšie ľudí presvedčiť, aby robili to isté a neporušovali protipandemické pravidlá.

V uzavretých spoločnostiach je miera akceptovaného správania užšia, preto sú ľudia zvyknutí ťahať za jeden povraz a takpovediac neodchyľovať sa od nastoleného kurzu. To sa veľmi hodí v časoch pandémie, lebo spoločnosť sa neštiepi protichodnými záujmami. Ak ľudia nasledujú pravidlá, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že „prežijú chaos a krízu“, uvádza Gelfandová pre Guardian.

Otvoreným spoločnostiam možno podľa vedkyne poradiť, aby zdôrazňovali, že „sme v tom všetci spolu“, čo zvyšuje spoluprácu, takže ľudia ťahajú za jeden povraz.

Pomôže aj to, ak sa zdôrazní, že sprísnenie noriem počas pandémie je iba dočasné. „Ľudia, ktorí porušujú pravidlá, sa môžu prísnejším pravidlám prispôsobiť, ak vedia, že koniec je na dohľad. Čím rýchlejšie sprísnime, tým skôr zmiernime hrozbu, a tým rýchlejšie obnovíme slobodu,“ píše Gelfandová pre Guardian.

Kto je otvorený a kto uzavretý?

Uvedený výklad možno v hrubých rysoch akceptovať, pri pohľade zblízka však vzniká niekoľko otázok.

Denník N dvakrát kontaktoval Gelfandovú so žiadosťou o odpoveď, no vedkyňa nereagovala.

Problematické je už samotné rozdelenie krajín na otvorené alebo uzavreté. Gelfandová a jej tím zaradili napríklad Poľsko medzi otvorené spoločnosti, hoci tam napríklad nedávno začal platiť takmer úplný zákaz interrupcií. Je toto naozaj príklad otvorenej krajiny, ktorá akceptuje reprodukčné práva žien?

Medzi otvorené krajiny zaraďujú aj Spojené štáty a odvolávajú sa pri tom na kreativitu a inovácie. Také vysvetlenie sa však javí ako arbitrárne, ak vieme napríklad to, že v krajine v roku 2015 odsúdili učiteľku za konsenzuálny pohlavný styk so 17-ročným študentom na 22 rokov väzenia. Čin neschvaľujeme, no pri pohľade spoza veľkej mláky sa trest javí ako príliš krutý.

Z vyspelých krajín patria Spojené štáty medzi najreligióznejšie a v amerických štátoch „biblického pásu“ sa porušovanie noriem – medzi nimi tých, ktoré sa týkajú sexuálnej morálky – tvrdo trestá.

O Spojených štátoch teda možno ľubovoľne hovoriť ako o otvorenej krajine plnej inovácií, no zároveň aj ako o uzavretej religióznej kultúre, kde sa porušovanie noriem nenosí.

Záleží na kontexte

Riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna pre Denník N povedal, že je skeptický k tomu, aby sme „robili veľké závery o tom, že kultúry sú také alebo onaké“.

„Ťažko nájsť univerzálne platné pravidlá, ktoré by nejakej kultúre jednoznačne prisudzovali isté vlastnosti,“ povedal vedec z SAV a dodal, že v tejto téme veľmi záleží na kontexte.

„Dokončujeme knihu o tom, ako sa Slovensko podobá alebo nepodobá na iné postkomunistické krajiny. Ukazuje sa, že závisí prípad od prípadu. Odpovede ľudí sú podmienené skôr aktuálnou situáciou v krajine ako nejakými hlbokými kultúrnymi vzorcami.“

Bývalý americký prezident Donald Trump zvolil k pandémii „voľný prístup“ a nezaviedol tvrdé protipandemické opatrenia, čo Gelfandová považuje za ukážku otvorenej americkej spoločnosti.

Lenže táto interpretácia môže byť chybná, keďže Trumpove kroky nemusia byť výrazom žiadnej „otvorenej kultúry“, ale obyčajného faktu, že išlo o nekompetentného politika, ktorý si s pandémiou nevedel poradiť. Naozaj sa s nástupom nového prezidenta Joea Bidena Amerika zrazu zmenila na uzavretejšiu spoločnosť, kde sa majú protipandemické normy dodržiavať a vynucovať tvrdšie?

Iný priebeh prvej a druhej vlny

Ďalším problémom štúdie je, že analyzovala dáta len do 16. októbra 2020. V tom čase malo Slovensko 71 obetí na covid a s covidom. Dnes ich je už viac ako 6-tisíc a pribúdať začali na jeseň a hlavne v zime (teda po 16. októbri).

To znamená, že Slovensko, Česko alebo aj iné krajiny by sa na grafe of Gelfandovej a jej tímu umiestnili úplne inde počas prvej a druhej vlny.

Dnešná krivka o vzťahu otvorenosti/uzavretosti kultúry a úmrtiach na covid by preto vyzerala inak ako krivka z dát do 16. októbra.

Graf: Vzťah medzi otvorenosťou/uzavretosťou kultúry a počtom úmrtí na covid na milión obyvateľov

Sociológ Bahna ešte dodal, že problematické sú aj samotné štatistiky o úmrtiach, lebo rôzne krajiny ich reportujú s odlišnou kvalitou. „Niektoré krajiny môžu v štatistikách vychádzať dobre, no môže to byť preto, lebo majú zlú evidenciu. Úmrtia sa mnohokrát vykazujú zmätočne,“ hovorí vedec z SAV.

Hrozba a dodržiavanie opatrení

Gelfandová a jej tím zaraďujú Rakúsko medzi oveľa uzavretejšie krajiny ako Slovensko alebo Poľsko, čo samo osebe vzbudzuje otázky. Keďže v otvorenejších krajinách panovali podľa zahraničných vedcov a vedkýň v priemere menšie obavy z koronavírusu ako v tých uzavretejších, možno očakávať, že v Rakúsku (uzavretejšia krajina) budú obavy väčšie ako na Slovensku (otvorenejšia krajina).

Lenže slovenskí vedci zistili opak. „V apríli aj septembri 2020 mali Slováci väčšie obavy z koronavírusu – osobné aj celospoločenské,“ povedal Bahna. Vzorka bola reprezentatívna a výskum v oboch krajinách prebiehal online.

Podľa Bahnu chýba komparatívny výskum, ktorý by porovnával dodržiavanie protipandemických opatrení vo viacerých európskych krajinách. Aj preto nechce sociológ špekulovať, „či u nás dodržiavame opatrenia viac alebo menej ako inde“.

Za týchto okolností vedec nevie, či „situácia u nás je teraz horšia preto, lebo by sme nariadenia masovo porušovali“. Také prípady sa vyskytli, no ťažko hovoriť o systematickom porušovaní, ktoré by sa vymykalo iným krajinám.

Výhoda z jari na jeseň zmizla

Ako si Bahna vysvetľuje rozdiel medzi prvou vlnou na Slovensku, keď sme mali len niekoľko obetí na covid, a druhou vlnou, keď máme už viac ako 6-tisíc úmrtí?

Podľa sociológa nám na jar pomohlo, že z hľadiska cestovania sme perifériou či poloperifériou a na našom území nemáme ani veľké letisko s množstvom pasažierov z celého sveta.

„Rýchlo sme zaviedli rýchlo prísne opatrenia v čase, keď tu bolo oveľa menej nákazy ako v západných krajinách. Vírus sa nestihol rozšíriť tak ako v Taliansku.“ Neskôr táto výhoda zmizla, lebo vírus sa na Slovensku postupne rozšíril.

Bahna priznal, že z dostupných dát nie je úplne zrejmé, prečo máme v tejto chvíli „toľko hospitalizácií a úmrtí na covid“.

Hoci situácia je zlá, pomáha nám skutočnosť, že v domovoch dôchodcov nemáme umiestnených toľko ľudí ako v iných krajinách a stále máme relatívne mladú populáciu s nízkym podielom seniorov vo veku 65+ a 80+. „Máme dobrú východiskovú pozíciu, o to horšie z pandémie vychádzame, ak sa porovnáme s inými,“ dodáva Bahna.

Dostupné z: DOI:https://doi.org/10.1016/S2542-5196(20)30301-6.