Denník N

Ďuriš Nicholsonová: Musí sa nájsť niekto, kto zakričí, že cisár je nahý (+ video a podcast)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Po kauze jednej miliardy eur odchádza zo Slobody a solidarity, ktorú zakladala. Lucia Ďuriš Nicholsonová hovorí, že zistila, že sa do tejto politiky nehodí.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V rozhovore s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou sa dočítate:

  • prečo zvolala tlačovú besedu o jednej miliarde eur;
  • či ju niekto prehováral, aby zo Slobody a solidarity neodišla;
  • kto by mal nahradiť Igora Matoviča vo funkcii premiéra;
  • ako sa k ženám správajú politici v Bruseli.

Pamätáte si ešte na to, ako ste sa rozhodovali, či skončiť so žurnalistikou a vstúpiť do politiky?

Pamätám, bolo to asi pred desiatimi, možno už aj jedenástimi rokmi. Išlo o pomerne ťažké rozhodovanie. Zhruba pätnásť rokov som systém, ktorý sa mi nepáčil, kritizovala zvonka a mala som pocit, že ho treba zmeniť zvnútra. S odstupom času to bola pomerne naivná predstava, ale za pokus to stálo.

Už to beriete tak, že sa pokus skončil?

Na to momentálne neviem odpovedať. Všetko je to veľmi čerstvé, uvidíme.

Kedysi ste povedali, že vás v SaS volali tragéd. Naozaj to tak bolo?

Bolo. Mali pocit, že vidím veci tragickejšie, ako v skutočnosti sú.

V roku 2016 ste v rozhovore pre Denník N povedali, že Richard Sulík začínal ako slon v porceláne a stále robí chyby. Na niekoho ste tak mohli pôsobiť aj na minulotýždňovej tlačovej konferencii.

Dúfam, že to bude čítať Richard Sulík a konečne uvidí, koľko toho my dvaja máme spoločné. Išla som si proste svoje kamikadze. Cieľ bol dobrý, ale nejako sa to minulo účinku.

Vtedy pred piatimi rokmi ste sebakriticky zhodnotili, že ste síce bývalá novinárka, ale do médií alebo mediálneho poradenstva sa už nevrátite, lebo máte za sebou niekoľko nevydarených tlačoviek a bolo by vám hlúpe radiť niekomu, keď sama ste si nie vždy pomohli. Prečo toto neskončilo ako nevydarená tlačovka, ale rovno je z toho odchod zo strany?

Pretože som politička a som v politike už veľmi dlho. Politik si musí byť vedomý, že forma je niekedy dôležitejšia ako obsah. Z Bruselu som priletela s odkazom, ktorý som nebola schopná odkomunikovať, zanikol, pretože som pokazila formu. Pre mňa to bolo dostatočné memento na to, aby som voči sebe vyvodila zodpovednosť a odišla zo strany, s ktorou som bola prepojená jedenásť rokov. To, že som formu nezvládla, uškodilo SaS aj koaličným vzťahom.

Video: Matoviča treba vymeniť, ukázalo sa, že to nezvláda (autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Mohlo to pôsobiť aj tak, že rozhodnutie odísť z SaS vo vás zrelo už dlhšie a toto bola len príležitosť to urobiť.

Určite to nebola príležitosť. Za tých jedenásť rokov som bola na odchode viackrát, keď si ešte Galkovo krídlo išlo „freestyle“ a spôsobilo, že z SaS odišli ľudia, ktorí boli pre mňa kľúčoví, a to Jozef Mihál a Martin Poliačik. Nikdy som však neodišla. Mala som ponuku od Mira Beblavého ísť do strany Spolu, Jožo Mihál, ktorý je pre mňa kľúčový človek v politike, bol už jej členom. Je fantastický odborník na sociálne veci a má veľmi dobre nastavený vnútorný kompas. Vtedy som Mirovi Beblavému povedala, že do Spolu pôjdem. Situácia v SaS bola vinou Galka pre mňa neznesiteľná, ale nakoniec som nebola schopná to urobiť. Teraz sme sa o tom s Mihálom rozprávali; o tom, prečo som to neurobila. Nebola som schopná urobiť to SaS a v prvom rade Richardovi Sulíkovi, ktorý bol jedným z dôvodov, prečo som išla do politiky. Vnútorne som to v istých chvíľach vyhodnocovala ako zradu voči Beblavému a Mihálovi. Nakoniec som potiahla aj v týchto parlamentných voľbách, keď som to už nemusela urobiť. Bola som zvolená do Európskeho parlamentu na päť rokov, mala som fantastickú prácu, bola som zvolená za šéfku výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, mala som pred sebou nerušenú kariéru, keď som sa mohla zaradiť do šíku europoslancov, za ktorými sa v momente, keď odišli zo Slovenska, zatvorili dvere a brali len plat. Ale SaS bola oslabená a Richard Sulík mi povedal, že je dôležité pre stranu, aby som kandidovala, tak som to urobila, zamakala som a strane som priniesla 65-tisíc hlasov.

Prežili ste Galka a neprežijete jednu nevydarenú tlačovku?

Mám veľmi veľké nároky na politikov. Ja som bola vždy tá, čo behala na tlačovky a ukazovala prstom „ty si pochybil v tom a mal by si odstúpiť“, a to nielen vo vzťahu k predošlej, ale aj k súčasnej vláde. Bola som prvá, ktorá povedala Borisovi Kollárovi, že by mal odstúpiť z postu predsedu parlamentu pre papalášizmus, plagiátorstvo. Nemôžem ukazovať prstom na ostatných a tváriť sa ako etalón morálky, a keď pochybím ja, žiadnu zodpovednosť nevyvodím. Jednoducho som to tou tlačovkou po formálnej stránke pokazila. Cítila som to tak, že som musela vyvodiť zodpovednosť.

Na tlačovej besede išlo o to, že Slovensko nepresunulo včas miliardu eur z eurofondov na zmiernenie následkov pandémie. Prečo ste tú tlačovku zvolali?

Ako predsedníčka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci mám prístup k dátam, ktoré odhaľujú dosah jednotlivých opatrení na ľudí. Začala som sa zhruba pred mesiacom, možno aj skôr venovať schémam štátnej pomoci. Písali mi totiž ľudia, ktorí týmito schémami prepadávali, žiadna ich nezachytila. Písali mi, že nemajú čo jesť, nemajú z čoho zaplatiť nájom a majú v peňaženke 16 eur.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

SaS

Audio, Slovensko

Teraz najčítanejšie