Zistil, že uštveme antilopu. Vedec z Harvardu teraz vysvetlil, prečo pri behu nevyzeráme smiešne
Nový diel týždenného newslettra Výklus o behaní.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
vedec, ktorého výskum v roku 2004 zmenil pohľad ľudstva na beh, teraz prichádza s ďalším revolučným zistením.
Daniel Lieberman, evolučný biológ z Harvardovej univerzity, patril k prvým, ktorí poukázali na to, ako vývoj ľudstva ovplyvnil vytrvalostný beh.
Všimol si, ako dokonale sa naň adaptovali naši predkovia, čo nám poskytlo konkurenčnú výhodu v boji o prežitie a spravilo z nás vytrvalcov, ktorí nemajú v živočíšnej ríši konkurenciu.
Tentokrát zašiel vedec ešte ďalej a po skúmaní dolných končatín sa zameral na hornú časť tela. Zaujímalo ho, ako je možné, že naša hlava zostáva pri behu v stabilnej polohe, aj keď by sa teoreticky pre odrazy mala kývať zo strany na stranu.
Výskum, pri ktorom dobrovoľníci bežali na bežeckom páse, napríklad aj s maskou na tvári, ukázal, že rôzne svaly v hornej časti tela pri behu medzi sebou spolupracujú, a to aj napriek tomu, že sú od seba oddelené. Pri chôdzi však k takejto spolupráci nedochádza.
Zistenia považuje za ďalší silný dôkaz, že ako živočíšny druh nás formoval práve beh.
Výklus ju pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok. Posielame ho aj e-mailom, vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Šport Denník N vo vašej podcastovej aplikácii.
Čitateľ bežeckého bestselleru Born To Run (Stvorení pre beh) meno doktora Daniela Liebermana pozná veľmi dobre. Bol to práve uznávaný odborník z Harvardovej univerzity, kto pri výlete so psom prišiel na jeden z najrevolučnejších poznatkov našej pohybovej evolúcie.
V jedno letné popoludnie zobral Lieberman svojho psa na osemkilometrový beh do prírody. Vonku bolo teplo, nie však sparno, no pes aj tak