Ako byť dobrým lídrom v kríze?
Autorka je doktorandka v oblasti sociálnej psychológie
Text je súčasťou série článkov o postpandemickom období
Nedávno premiér Matovič vyhlásil, že bude „z úzadia“ sledovať, ako rozhodnú komisie a konzíliá, a že bude rozhodnutia ohľadom pandémie nechávať na odborníkov. Utekať z boja je prvá chyba, ktorá nám ukazuje, ako vyzerá nefunkčné líderstvo. Na druhej strane tu máme konzíliá vedcov a odborníkov, ktorých jazyk je často nezrozumiteľný, a preto je náročné a nezodpovedné nechať komunikáciu na nich. Konzíliá odborníkov nám dodávajú fakty, ale to neznamená, že ich dokážu správne prezentovať. Správne prezentovanie informácií má byť úlohou lídrov, ktorých na Slovensku ešte stále len hľadáme. Pri debate o líderstve bohužiaľ často skĺzneme do mylnej predstavy o tom, že lídrami sú politici. Na to, aby naši politici boli lídrami, ktorí sa zapíšu do dejín inak ako rozkrádači eurofondov, si však asi ešte počkáme.
Ak lídrom nie je politik, stále ním môže byť ktokoľvek, koho ľudia počúvajú, ako bol v prvej vlne napríklad Vladimír Krčméry. Našou úlohou je pochopiť, kto tento človek je, a postaviť ho v správnej chvíli na správne miesto. Nejde tu o silnú autoritu ani o príkazy a zákazy. Moderná psychológia líderstva ukazuje, že lídri sú tí, čo dokážu ľudí motivovať natoľko, aby ich počúvali a hlavne plnili určité požiadavky zo svojej vlastnej vôle. Iba tak naozaj dokážete ako líder ľudí ovplyvniť v demokratickej krajine, kde sa dodržiavanie nariadení nevymáha násilím a tvrdými sankciami (našťastie).
Ako chutí moc alebo prečo nemáme na Slovensku lídrov
Byť lídrom znamená mať moc a, samozrejme, vedieť s ňou narábať. Slovo „moc“ je na Slovensku veľmi úzko spojené zatiaľ iba s oligarchami a politikmi, ktorí moc často nedokážu zvládať, a veľakrát ich dovedie na hranicu ľudskosti. Stačí si len spomenúť na Mečiara alebo Fica. Bude si ich niekto v histórii Slovenska alebo histórii líderstva pamätať ako úžasné vodcovské osobnosti, alebo ako mená, na ktoré sa snažíme čo najskôr zabudnúť? Samozrejme, sú to ľudia, ktorí dokázali v určitej chvíli mobilizovať veľkú časť krajiny, vyhrať voľby a udržať sa pri moci. Je to naozaj dosť na to, aby sme o takýchto ľuďoch hovorili ako o skutočných lídroch? Podľa mňa nie.
Práve pre moc spojenú s líderstvom je to neľahká rola, a ja sa domnievam, že zatiaľ aj neexistujúca rola, ktorú asi žiadny slovenský líder nikdy nedokázal naplno uchopiť a využiť. Je úplne jedno, že si myslíme, že o líderstve už vieme všetko a že poznatky súčasnej vedy sú len chabé frázy, ktoré nič v praxi neznamenajú.
