Denník N

Kapela Živé kvety ohlásila rozpad, hrávali spolu 27 rokov

Foto - Soňa Maletz
Foto – Soňa Maletz

Bratislavskú skupinu pokladali za nástupcov československého undergroundu.

„V sladkom lete roku ’91 ešte Bratislava bola skanzen,“ spievajú Živé kvety v pesničke s názvom Dni ako komíny.

Ošarpaná Bratislava deväťdesiatych rokov „s mafiánmi v plienkach“ už dávno neexistuje (a tí mafiáni nosia biele goliere). Na svojom mieste pri dunajskom nábreží už dávno nestojí ani zbúrané avantgardné divadlo Stoka, kde partia muzikantov okolo Lucie Piussi a Petra Bálika začínala písať prvé pesničky a koncertovať. Odvčera oficiálne neexistuje ani kapela, ktorá spolu vydržala 27 rokov, nahrala 7 radových albumov a má svojich verných poslucháčov v oboch poloviciach bývalého Československa.

„S ľútosťou vám oznamujeme, že skupina Živé kvety po 27 rokoch existencie končí. Dôvodom sú dlhodobé nezhody aj odlišné tvorivé plány zakladateľov skupiny Lucie Piussi a Petra Bálika, ktorí sa chcú venovať svojim vlastným projektom. Ďakujeme všetkým fanúšikom za obrovskú podporu, ktorú nám po celé tie roky dávali. Nič sa nekončí, ideme ďalej každý svojou cestou,“ napísali na Facebooku.

Živé kvety s Mariánom Vargom v roku 2015:

Povedať, že „žili rovnako, ako písali a hrali svoje pesničky“, znie ako klišé, pritom v ich prípade to bola pravda. „Autenticita“ pre nich nebola prázdnym pojmom, ale žitou realitou.

Kapela hudobne vychádzajúca zo šesťdesiatkového folku či neskoršieho punku bola naozajstným federálnym úkazom. V Česku koncertovala častejšie než na Slovensku. Za nástupcov undergroundu ich pokladal básnik Ivan Martin Jirous – Magor, ktorému zložili pesničku S Magorom. Pravidelne hrávali v Čechách aj na Morave, dostali aj pozvanie na veľký koncert Pocta Václavu Havlovi, ktorý bol v decembri 2011 v pražskej Lucerne.

Československé sú aj komentáre fanúšikov na Facebooku.

„Veľké pozdravy. Timing existencie ste mali skvelý, obzvlášť v temnejších rokoch Slovenska. A dodali ste guráž, nádej a energiu toľkým ľuďom i v Česku. ŽK: reminder, že odvaha je možná, i keď ju prejavuje len menšina. To už nikto nevezme späť. A vďaka za všetko apolitické, láskyplné, vyvažujúce. Slabým hlasom povedz silné vety! Forever,“ píše napríklad český hudobný publicista Pavel Klusák.

„Nie je to nič čerstvé, ani nie sme na nože. Polčas rozpadu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie