Denník N

Slováci sa bránili

Väzenie v Leopoldove. Foto - TASR
Väzenie v Leopoldove. Foto – TASR

Púčik, Tunega a Tesár dostali trest smrti, jeden člen doživotie a ostatní spolu vyše 420 rokov väzenia.

Ako to bolo v začiatkoch komunizmu na Slovensku, bránili sa Slováci? Spomeniem tri udalosti, dve z nich majú teraz vo februári smutné výročie.

V roku 1949 začali komunisti zatvárať kňazov. Ľudia ich bránili na farách. Došlo k fyzickým stretom, komunisti nasadili políciu i armádu, zranení boli na obidvoch stranách. V dôsledku vzbúr zomreli traja ľudia: Teofil Šimončič z Dolnej Krupej, Hedviga Rozborová z Borského Mikuláša a 19-ročný Ivan Roštár z Dolného Kubína. Historik Pavol Jakubčin podal niektoré údaje z tých vzbúr. Udiali sa asi v 60 obciach, zúčastnilo sa ich 22-tisíc občanov, trestné oznámenie bolo podané na 1136 osôb, odsúdených bolo 467 ľudí spolu na 547 rokov.

Súbežne s tým prebiehali iné formy odporu. Bernard Jaško pracoval v ďalekopisnej ústredni policajného zboru v Bratislave a v rokoch 1948 – 1949 spolu s Pavlom Kalinajom a ďalšími informovali trnavského biskupa Michala Buzalku o komunistických represiách. V júni 1949 bol Jaško zatknutý. Na jeseň 1949 sa konal v Bratislave súd s Jaškom, Kalinajom a ďalšími 24 obžalovanými. Jaško a Kalinaj boli odsúdení na smrť. Popravení boli 17. februára 1951 v Bratislave. Jaško mal 28, Kalinaj 36 rokov. Ostatní boli odsúdení spolu na 144 rokov väzenia.

V roku 1947 vzniklo na Slovensku hnutie Biela légia. Malo to byť neformálne, nenásilné hnutie odporu „voči komunistickému štátnemu teroru“, ktorý sa v Československu začínal. Každý, kto pomáhal a zverejňoval lži a násilie, ktorého sa komunisti od začiatku dopúšťali, kto pomáhal prenasledovaným a ich rodinám, kto odhaľoval komunistov a ich spolupracovníkov pri páchaní neprávostí, mohol sa považovať za člena Bielej légie. Hnutie pôsobilo na Slovensku a v Rakúsku. Na Slovensku boli hlavnými aktérmi Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Tunega organizoval veci doma, Tesár pracoval na policajnom riaditeľstve v Bratislave a pomáhal Tunegovi a Púčik prenášal správy cez rieku Moravu do Rakúska. V Rakúsku ho organizovali Jozef Mikula a Jozef Vicen, ktorý prevádzkovali rádio Biela légia, ktoré vysielalo správy, čo zo Slovenska prichádzali. Správy boli vysielané tak pohotovo, že polícia si nebola istá, či vysielač nie je na Slovensku.

Prvého chytili Púčika. Potom chytili Tunegu a začalo veľké zatýkanie. V máji 1949 sa konal v Bratislave monsterproces so šesťdesiatimi dvomi obžalovanými na čele s Púčikom, Tesárom a Tunegom. V septembri 1950 sa konal odvolací najvyšší súd v Prahe, ktorý vyniesol konečné rozsudky: Púčik, Tunega a Tesár boli odsúdení na trest smrti, jeden člen dostal doživotie a ostatní boli spolu odsúdení na vyše 420 rokov väzenia. Všetci traja boli popravení v Bratislave 20. februára 1951. Púčik mal 30, Tesár 29 a Tunega 26 rokov. Boli pochovaní vedľa seba v Bratislave na Martinskom cintoríne, ale komunisti nedovolili, aby na drevených krížoch boli ich mená.

Slováci sa bránili voči komunizmu. Treba s pietou zachovať pamiatku tých, ktorí vtedy prišli o život alebo trpeli vo väzení!

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie