Denník N

Rover Perseverance pristál na Marse, okamžite poslal aj prvé fotografie

Snímka Marsu z rovera. Foto - NASA
Snímka Marsu z rovera. Foto – NASA

Aktualizované – Robotický prieskumník NASA Perseverance úspešne pristál na Marse.

Rover NASA Perseverance po viac ako polročnej ceste vesmírom úspešne pristál na Marse a na Zem odoslal prvú fotografiu. V rámci misie bude pátrať aj po známkach prastarého života, ktorý mohol na planéte existovať.

Krátko pred 22.00 h SEČ dosadol na plánovanom mieste v kráteri Jezero. Úspech potvrdila NASA, ktorá aj vydala prvé fotografie spravené roverom z miesta dosadnutia.

„Pristátie je potvrdené. Perseverance je bezpečne na povrchu Marsu, pripravený začať hľadať známky minulého života,“ povedala vedkyňa na čele pristávacej časti misie Swati Mohanová.

Živý prenos z pristávania NASA ukončila coverom piesne Life on Mars? (Život na Marse?) od Davida Bowieho.

Prvá snímka Marsu z rovera. Foto – NASA

Marťanské prekliatie

Dotyk s povrchom planéty je najkomplikovanejší manéver každej marťanskej misie. Doposiaľ sa pristáť po viac ako polročnej ceste podarilo iba približne polovici sond.

„Misie na Mars sa často nevydarili, a preto vznikol pojem marťanské prekliatie. Ani v dnešnej dobe, keď máme oveľa lepšie technológie, nie je samozrejmosťou, že sa to podarí,“ hovorí astronóm Peter Vereš, ktorý pracoval v NASA a momentálne pôsobí v Centre malých planét (Minor Planet Center) na Harvarde.


Celkové náklady misie sú 2,7 miliardy amerických dolárov a zahŕňajú aj štart rakety, prevádzku sondy či jej vývoj, keďže kozmické sondy sa vyvíjajú aj desať rokov.

Pozrite si komentáre aj obrovskú radosť vedcov po úspešnom pristátí. Zdroj – YouTube/NASA 

Na misii pracujú stovky vedcov z NASA, amerických univerzít či vedecké tímy zo Španielska a Nórska.

Misia Perseverance v kocke. Zdroj – YouTube/NASA

„Tím misie Perseverance finišuje s komplexnou choreografiou, ktorá je potrebná na pristátie v kráteri Jezero. Pristátie na Marse nie je možné zaručiť, ale desaťročie sa pripravujeme na to, aby sme sa kolesami rovera dotkli povrchu planéty a pustili sa práce,“ povedala projektová manažérka misie Jennifer Trosperová pre portál NASA ešte pred pristátím.

Sedem minút hrôzy

Pre vedcov aj divákov bolo asi najnapínavejšou časťou takzvaných sedem minút hrôzy (z angl. seven minutes of terror). Ide o čas, ktorý trvá, kým sa na Zemi dozvieme, čo sa stalo na Marse.

Zaužívané slovné spojenie hovorí o siedmich minútach, teda dĺžke pristátia.

„Čas, ktorý strávi signál letom na Zem, je dlhý. Pre Perseverance to bude až 11 minút,“ vysvetľuje Vereš.

Foto – TASR/AP

Stačí si predstaviť, ako prácu pri telekonferenciách komplikuje odozva oneskorená len o niekoľko sekúnd, aby bolo jasné, že všetky funkcie na sonde musia byť plne automatické.

„Prichádzate rýchlosťou 20-tisíc kilometrov za hodinu a v priebehu siedmich minút musíte spomaliť na dva kilometre za hodinu. Musíte sa teda zbaviť veľkého množstva energie bez toho, aby ste poškodili relatívne krehký rover a vedecké vybavenie, ktoré má vnútri,“ povedala v minulosti pre Denník N raketová vedkyňa Anita Senguptová, ktorá navrhovala padák pre predchádzajúci rover Curiosity.

„Čelíte veľmi silným brzdným silám, vysokej teplote a toto všetko musíte bezpečne zvládnuť, zatiaľ čo mierite na svoje pristávacie miesto na povrchu cudzej planéty. Celá pristávacia časť je veľmi komplikovaná a musí sa vám podariť na prvýkrát,“ vysvetlila Senguptová.

Fázy pristávania

Prvé spomalenie má na starosti tepelný štít.

V druhej fáze, vo výške cca 20 kilometrov nad povrchom, sa rozprestrel supersonický padák. Sondu musí zabrzdiť v čase, keď letí rýchlejšie ako zvuk (približne 1 500 km/h). Keď už spomaľovať nestačí, odpojí sa.

„Na Zemi by sa dalo pristať len s padákom, lebo tu máme omnoho hustejšiu atmosféru, ale na Marse treba zapnúť tretiu fázu, brzdiace rakety,“ vysvetľuje Vereš.

Podľa vedca je najzaujímavejšia posledná fáza, keď pristávacia časť rover vypustí zavesený na pružných lanách, aby zosadol čo najpomalšie. Ak by totiž pristával iba pomocou rakiet, rozvíril by marťanský prach, ktorý by mohol poškodiť vozidlo a vytvoriť v marťanskej pôde veľké výmole.

Keď rover dosadol na povrch Marsu, okamžite odpojil závesné laná a pristávací modul odletel ďalej od vozidla, aby ho neohrozil.

Animácia pristátia na Marse. Zdroj – YouTube/NASA

Bol v Jezere život?

Pristátie komplikovala aj lokalita, kráter Jezero s priemerom asi 45 kilometrov.

Pred 3,5 miliardou rokov do neho pravdepodobne vtekala veľká rieka a kráter bol jazerom. Sonda má pristáť na rozhraní delty a dna bývalého jazera.

„Vďaka sondám, ktoré už roky fotografujú povrch Marsu, vieme, že dno krátera je plné balvanov a dún. Delta má zároveň veľké zrázy. Aj preto bude rover v reálnom čase mapovať terén pomocou fotografií a radaru. Vďaka tomu bude môcť ešte mierne korigovať, kde presne dosadne,“ vysvetľuje Vereš.

Kráter Jezero. Zdroj – ESA/DLR/FU-Berlin

Náročná lokalita nebola vybraná, aby vyskúšala najmodernejšiu techniku. Delta do krátera naniesla za dlhý čas v rôznych geologických etapách naplaveniny. Sonda tam teda bude hľadať možné stopy dávneho života.

„Bolo by úžasné, keby sa tam našla nejaká mikrofosília, ale pôjde skôr o analýzu chemického zloženia hornín. Ak by tam niekedy bol život, chemické zloženie nerastov by ním bolo ovplyvnené. Na Zemi máme napríklad vápenec, ktorý väčšinou pochádza z organickej činnosti,“ hovorí Vereš.

Veda na palube

Sonda má na palube minilaboratórium, ktoré vie vzorky zbierať, zaznamenať, roztaviť a analyzovať

Rover Perseverance:

  • rover misie Mars 2020, okrem rovera ju tvorí aj helikoptéra Ingenuity;
  • štart: 30. júla z Mysu Canaveral na Floride;
  • pristátie na Marse: 18. februára 2021 v impaktnom kráteri Jezero;
  • rozmery a hmotnosť rovera: dĺžka 3 metre, šírka 2,7 metra a výška 2,2 metra; hmotnosť 1 025 kilogramov;
  • vedecké prístrojeSherloc bude hľadať minerály a organické zlúčeniny, ktoré by mohli byť známkami dávneho mikrobiálneho života, SuperCam bude robiť chemické analýzy kameňov a pôdy. Na roveri je aj 23 kamier, robotická „ruka“ s vrtákom či nádobky na odobraté vzorky a mnohé iné prístroje;
  • rozpočet misie Mars 2020: prekročil sa o 360 miliónov dolárov a dosiahol sumu 2,7 miliardy dolárov.

Časť z marťanských hornín, ktoré vyvŕta, bude zbierať aj do trubíc. Tie pripraví na vyzdvihnutie nasledujúcej misii, ktorá by ich mala dopraviť späť na našu planétu.

Vizualizácia rovera na Marse. Zdroj – NASA/JPL-Caltech

Išlo by o prvú cestu Zem – Mars – Zem. Misia je plánovaná na rok 2022 a pôjde o spoluprácu NASA a Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

„Keď som pracoval pre NASA v Laboratóriu prúdového pohonu (Jet Propulsion Laboratory), vyvíjala sa tam aj sonda Perseverance a niekoľkokrát som sa šiel pozrieť na výrobu týchto vrtákov. V laboratóriu boli rôzne pozemské horniny, na ktorých vŕtanie a vrtáky vedci skúšali. V niekoľko metrov vysokej vákuovej komore testovali aj funkciu robotického ramena pre rover,“ hovorí Vereš. V tom čase pôsobil na projekte v Centre pre štúdium blízkozemských objektov, kde pracoval na simulácii ďalekohľadu Vera Rubin Observatory, ktorý bude objavovať aj asteroidy. Momentálne ho už stavajú v Čile.

Peter Vereš počas pôsobenia v NASA. Zdroj – archív P. V.

Ďalší prístroj na palube sondy, ktorý má zmeniť budúcnosť letov na Mars, je MOXIE. Z oxidu uhličitého bude v marťanskej atmosfére vyrábať kyslík.

„Kyslík nie je dôležitý iba pre ľudí. Ak to bude fungovať, táto technológia dokáže vyprodukovať dostatočné množstvo kyslíka, ktoré slúži ako raketové palivo. Napríklad pre sondu, ktorá by sa vracala na Zem, keďže dopraviť tak veľa paliva zo Zeme je energeticky náročné,“ vysvetľuje Vereš.

Vedeckým prelomom sa môže stať aj malá helikoptéra Ingenuity, ktorá je na palube sondy. Ide o prvý prístroj, ktorý by mal bez diaľkového ovládania lietať na planéte s nižšou gravitáciou a riedkou atmosférou.

Kto je na Marse a kto je na ceste

Na povrchu Marsu sa do pristátia sondy Perseverance nachádzali dve funkčné zariadenia a obe patria NASA.

Jedným z nich je rover Curiosity. Od roku 2012 najazdil približne 42 kilometrov. S novým roverom sa však nikdy nestretne, keďže sú takmer na opačných stranách planéty.

Druhým je stacionárna sonda InSight, ktorá je na planéte vyše dvoch rokov, sleduje seizmickú aktivitu a skúma vnútro Marsu.

„Očakáva sa, že InSight zachytí aj pristátie sondy Perseverance formou seizmických otrasov a moment, keď sa rozvinie padák a zapnú pristávacie trysky,“ hovorí Vereš.

Trasa rovera Perseverance. Zdroj – NASA/JPL-Caltech

Po obežnej dráhe Marsu zároveň krúži niekoľko družíc. Tri vyslala NASA, dve ESA a od roku 2014 má na obežnej dráhe sondu aj India.

V rámci momentálneho marťanského turnusu pribudla minulý týždeň aj sonda Spojených arabských emirátov Amal (Nádej) a čínska sonda Tianwen-1.

Čínska misia vyslala okrem orbitera v rámci svojej prvej misie na červenú planétu aj pristávacie zariadenie a rover. Na severných pláňach Marsu by mali pristáť v máji. Misia bude hľadať podzemnú vodu a dôkazy o možnom pradávnom živote.

„V ich prípade sa nedajú očakávať až také sofistikované technológie, ako má NASA, ktorá je na Marse už desiatky rokov. Pre Čínu je to prvotina, počas ktorej bude hlavne skúšať, či jej zariadenia fungujú, ako majú,“ vysvetľuje vedec.

Marťanský turnus je len raz za dva roky

Cesta na Mars trvá minimálne niečo vyše pol roka, no ak si misia na štart nevyberie správny termín, môže jej to trvať aj dva roky.

„Na Mars sa štartuje v takzvaných štartovacích oknách, ktoré sa vyskytujú raz za dva roky. Ide o sinodickú periódu medzi Zemou a Marsom,“ vysvetľuje Vereš, prečo všetky sondy a rovery prichádzajú na Mars takpovediac naraz.

Zemi trvá obeh okolo Slnka jeden rok, no Marsu až dva. Štartovacie okno sa otvára vtedy, keď sú planéty na obežných dráhach v najvhodnejšej vzdialenosti. Let vďaka tomu potrvá najkratšie, je energeticky najmenej náročný, takže sa dá vyslať maximum hmotnosti s minimom paliva.

Vizualizácia štartovacieho okna. Zdroj – JPL/NASA

„Ak si niekto predstaví, že letí z planéty A na planétu B ako v sci-fi filmoch, v ľudskej predstave je to často priamka. Lenže keď sa pohybujete v kozmickom priestore podľa nebeskej mechaniky, vaša letová krivka je časťou elipsy. Plazivým spôsobom sa potom dostávate k Marsu,“ vysvetľuje Vereš.

Mars a Zem sú v usporiadaní, v ktorom trvá cesta najkratší čas, len raz za spomínané dva roky.

Trump chcel dobývať vesmír, Biden je vo vyjadreniach opatrnejší

Administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa plánovala niekoľko ambicióznych vesmírnych misií. Lunárna misia s názvom Artemis, ktorá mala obnoviť pilotované misie na Mesiac, bola predbežne plánovaná na rok 2024.

Dlhodobým cieľom bolo vybudovať na Mesiaci základňu, ktorá by uľahčila následné cesty na Mars.

Vizualizácia ľudskej misie na Marse. Zdroj – NASA

S novým prezidentom Bidenom sa tieto plány môžu zmeniť. „Podobný scenár sme mohli vidieť, keď Obamova garnitúra zrušila Bushov lunárny program a zaviedla nový. Pri vesmírnom programe NASA veľa záleží aj na politike, takže závisí aj od Bidenovej administratívy, či sa lunárne misie uskutočnia,“ povedal koncom minulého roka pre Denník N astronóm Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Univerzite Komenského.

S tým, že budúcnosť misií nie je úplne jasná, súhlasí aj Vereš. „Prezident Biden zatiaľ nepredstavil žiadne konkrétne vízie, pokiaľ ide o výskum vesmíru. Viac sa však zaoberal pozorovaniami Zeme a zmenou klímy, takže je veľmi otázne, či budú predchádzajúce odvážne plány plne pokračovať.“

Vesmírne cesty sú finančne veľmi náročné, aj preto sa očakáva, že na komplikovanejších misiách budú niektoré vesmírne agentúry spolupracovať a náklady si deliť.

„Či sa Mars bude dať osídliť, je otázka prinajmenšom desiatok rokov. Technológie, ktoré sa pri tom vynájdu, napríklad nové zdroje energie či autonómne pristávanie, sa dajú využiť aj na Zemi,“ hovorí Vereš, ktorý cesty do vesmíru prirovnáva k objavným cestám moreplavcov do Nového sveta.

[Tip na knihu: Věda podle abecedy od známeho popularizátora vedy, novinára českého Deníka N Petra Koubského.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie