„Prial by som si, aby sme boli o čosi skromnejší a pokornejší. Aby sme o čosi viac rešpektovali zem, na ktorej žijeme, a aby sme ju vnímali ako miesto, o ktoré sa treba starať,“ hovorí psychiater PAVEL ČERNÁK.

V rozhovore rozpráva aj o tom:

• čo by verejnosť v súčasnej situácii mala počuť od politikov;
• či je pandémia náročnejšia ako konflikty, ktoré prežili naši predkovia, alebo sme dnes len menej odolní zvládať krízové situácie;
• o čo sa môžeme v sebe oprieť, keď sme na hrane svojich mentálnych síl.

Na čo sa najviac tešíte, keď pandémia pominie?

Na ľudí. Na stretnutia s ľuďmi, ktorí mi chýbajú a s ktorými nemôžeme tráviť čas tak ako kedysi, chodiť spolu na výlety, spoznávať svet. Veľmi nám aj s manželkou chýba napríklad kontakt s našou mladšou dcérou, ktorá žije v Španielsku, v Barcelone. Už dlhšie nás volá, chce, aby sme prišli, tak pomaly spriadame plány, ako a kedy by sa nám to mohlo podariť.

Najviac sa teda teším na stretnutia, kontakty. Veľmi mi chýbajú. Dlho som to znášal celkom dobre, ale nedávno som si uvedomil, že som z toho už frustrovaný a deprimovaný.

Keď to vraví psychiater, čo potom my ostatní, ktorí nemáme v rukách toľko nástrojov?

Aj ja som len človek a toto je môj úprimný pocit. Nie som voči tomu imúnny.

Už keď sme si dohovárali stretnutie, vraveli ste mi, že nemáte univerzálne rady na život v pandémii a že už ste tiež unavený. Z čoho najviac?

Z toho, že to dlho trvá. Nie som z tých, ktorí by sa nechali oberať o životný optimizmus a stabilitu rôznymi politickými prekáračkami, nejasnosťami a nekompetentnosťou, nad to sa viem povzniesť. Ale to, že to už dlho trvá a akosi nie je vidno svetielko na konci tunela, to je veľmi ubíjajúce.

Ale mám takú hypotézu, hoci nie je nijako vedecky podložená, že ešte sa vírus vzopne k tretiemu ataku, ktorý možno bude najsilnejší, ale aj najkratší, a potom sa to náhle skončí.

Tiež mám jednu takú: V januári som si začala hovoriť, že sme za polovicou a už ideme z kopca. Ale nie sú to len ilúzie, ktorými sa tak trochu klameme?

Jasné, že sú. Ale to, že vznikajú, je výsledkom toho, že