Denník N

Krátke dejiny Ficovho názoru na ukradnutý majetok

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Prestrašený Smer chce zakázať niečo podobné, čo kedysi jeho predseda sám intenzívne presadzoval.

Vzťah Roberta Fica k ochrane súkromného majetku do značnej miery ovplyvňuje, či práve vládne alebo nie. Ale možno ešte viac, či ten majetok patrí jemu, respektíve jeho blízkym, alebo niekomu cudziemu.

Presne tak to vyzerá s jeho aktuálnym pokusom, aby Ústavný súd vyhlásil trest prepadnutia majetku pri vybraných trestných činoch za protiústavný. Zhodou okolností sú z viacerých takýchto trestných činov (veľká korupcia atď.) podozriví práve mnohí nominanti, priatelia a podriadení Smeru, ktorých označuje za politických väzňov.

Úprimnosť Ficovej obavy o ústavu ďalej veľmi silno oslabuje fakt, že paragraf, ktorý sa teraz rozhodol napadnúť, tu máme od septembra 2011. Medzitým osem rokov vládol a údajne protiústavné ustanovenie Trestného zákona mohol dávno zmeniť sám. Lenže majúc pod kontrolou políciu, prokuratúru i súdy, veľmi správne hrozbu prepadnutia majetku (aj svojho) považoval za nereálnu, preto ho netrápila.

Na odhalenie Ficovho pokrytectva je ešte silnejší príklad, ktorý ho dokonale definuje ako cynika konajúceho vo vlastnom záujme.

Keď ako premiér pretlačil protiústavný spôsob vyvlastňovania pozemkov pod diaľnice či rovnako protiústavný zákaz zisku, na majetok súkromníkov nehľadel. To je však maličkosť v porovnaní s hlavným dôkazom o Ficovej neúprimnosti. Je ním zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Robert Fico

Smer

Komentáre

Teraz najčítanejšie