Vo svete sú uznávanou špičkou, na Slovensku majú premiéru s Novým Istropolisom

KCAP zvíťazilo v medzinárodnej súťaži, v ktorej spoločnosť Immocap oslovila 32 popredných európskych aj domácich architektov.  Immocap pristupoval k výberu partnerských architektonických štúdií nielen podľa celkovej vízie a pochopenia priestoru Trnavského mýta, ale aj podľa toho, ako štúdiá pracovali so zakomponovaním prvkov trvalej udržateľnosti a energetickej efektívnosti. Holandská škola, z ktorej vychádza architektonické štúdio KCAP je zelená, otvorená a automaticky pracuje so všetkými enviromentálnymi princípmi. KCAP je navyše absolútnou svetovou špičkou v urbanizme.

„Je nám cťou pracovať na tomto projekte, pretože šancu priniesť mestu takú významnú stavbu dostanete iba raz za život. Nový Istropolis je jedinečnou príležitosťou ako dosiahnuť rozvoj Trnavského mýta a pozdvihnúť Bratislavu na novú úroveň,“ hovorí Jeroen Dirckx, Partner v architektonickom štúdiu KCAP.

Štúdio je známe urbanistickými projektmi v Európe aj v Ázii. Ich najznámejšie projekty prispeli k transformácii centra Rotterdamu, vybudovali štvrť HafenCity v Hamburgu a skultivovali územie so stanicou Europaallee v Zürichu. Pre Brusel v projekte NEO transformovali bývalý výstavný areál EXPO s národným štadiónom a Atomiom. V Londýne vytvorili novú mestskú štvrť London Legacy Framework prestavbou Olympijského parku po hrách v roku 2012. Do zabudnutých a nevyužitých štvrtí vnášajú nový autentický život. To chcú spoločne s ich nemeckým partnerským štúdiom Cityförster chcú priniesť aj do Bratislavy v Novom Istropolise.

„Nový Istropolis dokáže ponúknuť širšiu škálu využitia, čiže bude oveľa atraktívnejší nielen pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o kultúru, ale rovnako aj pre biznis a aktívny životný štýl. Spojením týchto prvkov vznikne priestor, ktorý bude živší ako Istropolis dnes,” približuje Jeroen Dirckx, Partner v štúdiu KCAP, ktoré je svetovou špičkou v urbanizme.

Kto sú architekti Nového Istropolisu?

Kontinuita a moderná štvrť v jednom

Architekti z KCAP vychádzali pri navrhovaní urbanistickej koncepcie z genia loci Trnavského mýta. Ich cieľom bolo regenerovať urbanistickú štruktúru, pričom vychádzali z hmotovo-priestorovej koncepcie okolitej zástavby.

Návrh nového kultúrno-kongresového centra, ktoré má byť srdcom celej štvrte vznikajúcej v Novom Istropolise sa nespráva dôstojne iba k okoliu, ale  vďaka  svojej  mierke  a urbanistickému  poňatiu  aj  k  pôvodnej  budove Istropolisu.  Okrem formálnych spojitostí  horizontálnej  a  vertikálnej hmoty  preberá  po  svojom  predchodcovi  aj tvaroslovie  fasády,  interiéru  a  kvalít,  ktorými  pôvodný  Dom  odborov  disponuje.  Využíva existujúce materiály a umelecké diela, ktoré veľmi citlivo zachováva a adaptuje, dáva im novú funkciu spôsobom, ktorý si v každom aspekte ctí pôvodný genius loci a v plnej miere naň nadväzuje.

„Nový Istropolis sme tvorili v prvom rade pre ľudí. Aj preto sme vytvorili celú novú mestskú štvrť. Jej ohniskom bude kultúrno-kongresové centrum, ktoré pritiahne ľudí a okolitý mestský priestor ožije. Bude slúžiť chodcom, cyklistom a jeho cieľom je maximálne využitie zelene v prospech udržateľnejšieho a zdravšieho životného štýlu.

Využívaniu verejného priestoru a pohybu ľudí sme venovali osobitnú pozornosť, aby sme do štvrte vniesli vibrácie a aktivitu počas celého dňa. Pre nás je to rovnako dôležité ako samotná architektúra,” povedal Jeroen Dirckx.

Trnavské mýto rozkvitne nielen kultúrou

Na mieste, ktoré roky chátra a nenapĺňa svoj potenciál, vyrastie živá štvrť v centre mesta s novými verejnými priestormi, kde bude dominovať zeleň, ktorá doteraz v území chýbala. Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnými zelenými plochami až o 50%. Aj hlavné námestie pred kultúrno-kongresovým centrom sa zväčší takmer o tretinu voči existujúcemu.

Popri kultúrno-kongresovom centre je veľkou pridanou hodnotou projektu otvorený parter (prízemie), kde budú reštaurácie, kaviarne, menšie obchody a služby. Na vnútornom mestskom námestí prevádzky prispievajú k dotvoreniu príjemnej atmosféry a na strane ulíc Vajnorskej a Škultétyho spolu s alejou zelene vytvoria živý mestský bulvár. Na námestie sa vráti čulý život, aký územie poznalo pred postavením Domu odborov, kedy bolo Trnavské mýto známe najmä vďaka ruchu Centrálneho trhoviska a aktivitám v záhradách Berchtoldovho paláca, ktorý bol pri výstavbe Domu odborov zbúraný.

Z hľadiska trvalej udržateľnosti Bratislava získa plne funkčnú architektúru s interiérmi a verejnými priestormi, ktoré sú energeticky efektívne a v súlade s dnešnými environmentálnymi princípmi, v porovnaní so súčasným Istropolisom, ktorý nedokáže reagovať na klimatické výzvy 21. storočia.

Prelet do budúcnosti Istropolisu