Denník N

Ešte raz o Andym Hrycovi a Rádiu Twist

Foto - TASR
Foto – TASR

Bol rázny a autoritatívny a ja som mal vždy s podriaďovaním sa autorite problém. Až s odstupom času som začal vnímať jeho veľkorysosť a nadhľad.

Posledný januárový víkend na prelome soboty a nedele som krátko po polnoci kráčal po vysielaní Literárnej revue v Slovenskom rozhlase prázdnym mestom domov. Uvedomil som si, že iba pred dvadsiatimi minútami som sa rozlúčil s poslucháčmi a… už som vonku. To by za starých čias neexistovalo. V Rádiu Twist, kde táto relácia začínala, by som ešte minimálne ďalšie štyri hodiny s kolegyňou zvukárkou Dankou obedoval, debatoval, fajčil pred rádiom, jedol zákusky, čítal všetky noviny, pil kávu a zasa debatoval. Na nekonečne dlhé stolovanie pozostávajúce aspoň z piatich chodov sme sa často tešili viac než na samotné vysielanie.

A dnes – dvadsať minút po skončení relácie – som takmer doma. Už pár minút je prvého februára. Zaujímavé, presne pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi začal Twist vysielať. Z budovy zrekonštruovanej bývalej práčovne na Šalviovej ulici. Dnes je tam škola plávania pre malé deti. V tom čase som končil vysokú školu, písal diplomovku a učil angličtinu. Život mi zmenil náhodný konkurz do Rádia Twist. A zadefinoval aj budúci vzťah s jeho majiteľom Andym Hrycom. Kamarát Števo Vadocz ma vtedy varoval, aby som sa nenechal vyviesť z miery, lebo budú testovať našu schopnosť zvládať stres.

Divadlo Nová scéna bolo plné adeptov na budúcich správarov a moderátorov. Nechali nás čakať niekoľko hodín. Cítil som, že prijímacia komisia na čele s Andym Hrycom je už dosť unavená, on si však to vrstvenie stresu vyslovene užíval. Dostal som za úlohu uviesť nočné vysielanie. A tak som sa s veľkou dávkou irónie prihovoril priamo jemu – oddychujúcemu v noci uprostred svojej veľkolepej obývačky.

Necítil som stres – o nič nešlo. Spoza okienka sa občas vynorili smejúce sa hlavy šéfa programu Luboša Machaja a techniky Mikiho Čuríka. Povedali mi, aby som počkal na chodbe. Po chvíli za mnou prišiel Andy Hryc, sadol si vedľa mňa, tľapol ma po stehne a povedal: „Okej, vy asi budete na takéto ch**ovinky. Beriem vás, ale potom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie