Náhodné mesto? Dejiny plánovania odhaľujú mýty o Bratislave a pomáhajú ju pochopiť
Publikácia Bratislava – (Ne)plánované mesto ponúka prvý ucelený pohľad na históriu mestotvorby na Dunaji.
Bratislava nepôsobí ako výkvet urbanistickej harmónie. Na toto zistenie nie je nutný odborný výskum, postačí aj prechádzka po meste. Na mnohých miestach človek zakopne, zisťuje, že rôznym zásahom či celým areálom nerozumie, alebo sa rovno rozčúli, ako čosi také mohlo vôbec vzniknúť.
Hĺbavejší občan vie, že dnešné hlavné mesto prešlo za posledných sto rokov mnohými spoločenskými zmenami. A že sa to pravdepodobne podpísalo aj na jeho nesúdržnej vizáži. Chaotický dojem z mesta, ktoré akoby desaťročia nikto neplánoval (alebo ak áno, tak metódou sekery), sa však dostaví aj u tohto jedinca.
Do tejto situácie aktuálne vstupuje kolektív historikov architektúry okolo Henriety Moravčíkovej (Peter Szalay, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková, Monika Bočková) a predkladá mohutnú publikáciu Bratislava – (Ne)plánované mesto (Slovart, 2020).
Ide o výsledok dlhoročného výskumu, autori zároveň nie sú na poli skúmania hlavného mesta žiadni nováčikovia. Zúročili už nadobudnuté výsledky kontinuálnej práce a doplnili ich obsiahlym novým výskumom. Chceme teda vedieť – má Bratislava nejaký plán?
Nezámerná kontinuita
Hra so zátvorkami v názve knihy naznačuje, že odpoveď nebude jednoznačná. Na jednej strane platí, že imidž neplánovaného či až náhodne sa rozvíjajúceho sídla je v prípade Bratislavy do veľkej miery namieste. Súvisí s už spomenutou diskontinuitou dejinných okolností a stálym opakovaním nových začiatkov. Luxus priebežného rozvoja, tak ako ho zažili iné mestá v Európe, nebol Bratislave dožičený.
Náhľadom do historických regulačných plánov však autori zistili, že ucelené názory na podobu mesta – a teda jeho plánovanie – existovali už pred vyše sto rokmi. A ich dosahy môžeme vidieť aj dnes. Navyše sa ukázalo, že jednotlivé výhonky uvažovania o Bratislave sú si v mnohom podobné, a to napriek ideologickým či spoločenským zmenám. Plánovači sa často tvárili, že začínajú od nuly, no vo vnímaní základnej DNA štruktúry mesta sa zhodovali so svojimi predchodcami.
„Bratislava sa javí ako mesto nedokončených plánov, nerealizovaných zámerov a náhodných riešení,“ píšu autori publikácie. No konštatujú, že „existuje určitý mechanizmus pretrvávania hlavných ideí, ktorý by sme mohli nazvať fenoménom nezámernej kontinuity“.
Bratislava teda svoj plán má i nemá. Odhaľovanie prejavov tohto „nezámerného plánu“ je dobrodružstvo, ktoré táto rozsiahla vedecká publikácia môže priniesť aj laikovi. Konkrétne v tom, že mu spochybní vžité predstavy o hlavnom meste a pomôže mu Bratislave lepšie porozumieť. Dokonca ho môže z letargickej polohy rozhýbať k uvažovaniu o tom, ako by sa dal dnešný stav zmeniť.
Rozplietanie legiend
„Ukázalo sa, že mnohé veci sa v Bratislave udiali inak, že sú dezinterpretované a stali sa z nich až urbánne legendy,“ hovorí o výsledku ponoru do archívnych materiálov Henrieta Moravčíková. Dôvod nášho skresleného pohľadu tkvie väčšinou v tom, že zásahy do mesta pripisujeme na vrub konkrétnej mocenskej garnitúre.
