Denník N

V žilinskej Novej synagóge vzniká unikátne dielo Juraja Gábora (+ foto)

Sphéra - vznikajúce dielo Juraja Gábora v Novej synagóge v Žiline. Foto - Marek Jančúch
Sphéra – vznikajúce dielo Juraja Gábora v Novej synagóge v Žiline. Foto – Marek Jančúch

Autor Zrakovej pyramídy, dreveného objektu, ktorý ročne pod Súľovské skaly prilákal aj tridsaťtisíc divákov, stavia nové dielo s názvom Sphéra. V synagóge by malo byť rok, potom ho chce presunúť do exteriéru.

Prvýkrát si ju všimol asi pred piatimi rokmi, keď sa s tímom združenia Truc Sphérique vydali do okolia Žiliny hľadať miesto, kde by postavili Zrakovú pyramídu.

Cestou sa na chvíľu zastavili v Novej synagóge.

Juraj Gábor sa rozhliadol a obrátil sa na svojho otca, s ktorým sa dodnes často radí, keď na niečom pracuje. „Aha, tak tu to je. Tu by to šlo, nemyslíš?“ spýtal sa ho.

V synagóge v tom čase prebiehali rekonštrukčné práce. Roky sa na jej múry nabaľovali vrstvy materiálov, funkcií a režimov. Času. Robotníci ich postupne odstraňovali a ukazovala sa krása stavby, ako ju na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia navrhol Peter Behrens, architekt európskeho formátu.

Keď Juraj Gábor na svoju otázku dostal súhlasné pritakanie, vedel, že aj jeho otec vidí medzi múrmi synagógy čosi, čo síce nikdy nemalo pevné kontúry, no vždy to tam bolo. Guľa. Neviditeľná sféra, ktorej vrcholom je kupola s priemerom 16 metrov.

Teraz ju Juraj Gábor s tímom tesárov stavia.

Na konštrukciu diela je potrebných 52 kubických metrov dreva, ktoré k synagóge dorazili v decembri a v januári. Foto – Marek Jančúch
Na príprave diela pracuje Juraj Gábor s tímom združenia Truc Sphérique, ktoré prevádzkuje Stanicu Žilina-Záriečie a Novú synagógu, a s tímom tesárov. Foto – Laura Bouflet
Konštrukčné riešenie prešlo konzultáciou a statickým posudkom. Foto – Marek Jančúch
Príprava projektu trvala Jurajovi Gáborovi päť rokov, realizácia niekoľko týždňov. V synagóge pracuje s celým tímom od pondelka do piatka. Foto – Laura Bouflet
Malý model Sphéry, o ktorom si mnohí ešte pred pol rokom mysleli, že je to len utópia a nikdy sa nestane realitou. Foto – archív Novej synagógy

Nech sa stane čokoľvek

Naživo je to už teraz neuveriteľný zážitok. Nebyť pandémie a lockdownu, mohli by diváci rast Sphéry sledovať aj naživo a vidieť všetky jej fázy. Teraz sa to dá iba prostredníctvom fotografií. Pomocou štyroch kamier vzniká aj časozberný záznam. A hoci fotky pomerne detailne zobrazujú, čo sa za múrmi synagógy deje, skutočnosť človeku vyrazí dych.

„To rád počujem. Ešte som s takým veľkým objemom nerobil, ale beriem to aj ako dobrú prípravu, lebo mám ešte jeden projekt, na ktorom pracujem, a ten je ešte väčší,“ hovorí Juraj Gábor, keď spolu s Marekom Adamovom stojíme na „vyhliadkovom“ chodníku, ktorý čerstvo dokončili.

Ešte nemá dokončené zábradlie, a tak je pocit závratu z monumentality o čosi väčší. Viesť bude po obvode Sphéry vo výške 5 a pol metra od podlahy. Človek sa tak dostane do tretinovej výšky kružnice, ktorú Behrens vpísal do rezu synagógy.

Postupne mi Juraj predstavuje tím štyroch tesárov, bez ktorých by to nebolo. Každý plynule pokračuje v práci. Od pondelka do piatka, od ôsmej do piatej. Igor Babiak, Jano Koreň, Miňo Stanco a Tomáš Hudcovič. Takúto zákazku ešte v rukách nemali.

V decembri priviezli prvú várku dreva a potom aj druhú. V januári ďalšie. Spolu 52 metrov kubických, čo je päť nákladných áut. Dnes je už veľká časť z nich „spotrebovaná“. Celá podporná konštrukcia stojí, teraz ostáva položiť „podlahu“, vnútorný drevený plášť polgule, do ktorej sa bude dať vojsť.

Sphéra by mala byť hotová koncom februára, ale nielen zo zážitku, ktorý už teraz prináša, je zrejmé, že „hotová“ je svojím spôsobom už teraz a zároveň nebude hotová nikdy, lebo s každým ďalším krokom sa bude aktualizovať a dopĺňať. Po dostavaní sa totiž stane priestorom ďalšieho programu – hudobného, tanečného či divadelného počas celého nasledujúceho roka.

„Keď som na projekte pracoval, nazval som ho Completing the Sphére (Dokončovanie sféry); to asi najviac vystihuje, ako to vnímam,“ hovorí Juraj Gábor.

Dôležitý je preňho proces a každý divák, každý umelec, ktorý do Sphéry vstúpi, ju bude istým spôsobom dotvárať, napĺňať ju významom.

„Všetky tieto významy pritom majú pre mňa rovnakú váhu – či sa tu budú hrať deti alebo to bude vystúpenie profesionálnych umelcov. Chcem, aby nás Sphéra viac oslobodzovala, než skľučovala obmedzeniami alebo nejakou mojou predstavou. Ak som v niečom poučený Zrakovou pyramídou, tak potom tým, že nelipnem na žiadnom konkrétnom cieli, skôr naopak, chcem vedieť, čo sa stane, a aj pre mňa to bude prekvapením.“

Prípravné práce sa začali koncom decembra. V januári došlo k stavbe konštrukcie, Sphéra bude hotová koncom februára. Foto – Marek Jančúch
Celý proces prác zachytáva trojica fotografov/fotografiek a tiež nainštalované kamery. Foto – Marek Jančúch
Foto – Marek Jančúch
Foto – Marek Jančúch
Foto – Marek Jančúch
Práce v polovici januára. Foto – Marek Jančúch
Súčasťou celoročného programu Sphéry bude niekoľko intervencií a dlhodobých rezidencií iných umelcov. Jedným z nich je tanečník a performer Tomáš Janypka. Foto – Marek Jančúch

Vyšlo to, ale mohlo to aj nevyjsť

Vráťme sa však trochu späť v čase. Keď si Juraj Gábor všimol, že v reze synagógy by mohla byť vpísaná kružnica, nezaujalo ho to preto, lebo túžil zhmotniť jej kontúry.

Vzbudilo to jeho záujem preto, lebo už dlhšie uvažoval o vzťahu toho, čo je hore, a toho, čo je dole. Čo je nad nami a čo je pod nami. Čoho sa dotýkame a čo je nedotknuteľné.

V hlave mal konkrétne zážitky: atmosféru tmavej povaly starorodičovského domu a oslepujúce slnko nad ňou, vertikálu hustého lesa, oblé rohy, kde sa stretávajú steny a stropy starých domov, ktoré pomáhajú cirkulácii teplého vzduchu. Podvedome pritom hľadal budovy, v ktorých by sa toto uvažovanie dalo premeniť z abstraktného na konkrétne, z mentálnej predstavy na niečo fyzické. Skrátka, na niečo, čo nepotrebujete ďalej veľmi vysvetľovať, keď to zažijete.

Prvá skica, v ktorej premietol tvar klenutej strechy do podlahy, vznikla pre košickú Halu umenia. To si však len overoval nápad, ku ktorému prichádzal postupne aj prostredníctvom práce na ďalších dielach. Po návšteve Novej synagógy si vypýtal technické nákresy, a keď zistil, že kupola je naozaj len vrcholom pomyselnej gule, bolo jasné, že toto je to miesto.

„Keď mi Marek Adamov posielal výkresy, aby som si svoj odhad overil, ubezpečoval som ho, nech sa nebojí, že je to nejaký záväzok a že to, čo kreslím, nemusí nutne aj vzniknúť,“ spomína Juraj Gábor. Na pribúdajúce skice a výpočty, ktorým sa začal intenzívne venovať, však písal dátum „2016 – 2021 pre Novú synagógu“, hoci to mohlo vyzerať len ako utópia. „Bol to čas, ktorý som vyrátal ako potrebný, ak by som to chcel naozaj poriadne pripraviť a zrealizovať. Vytýčil som čas a takto to vyšlo. Ale mohlo to aj nevyjsť.“

Juraj Gábor. Foto – Jaro Kyša

To je len utópia, nie?

Definitívne rozhodnutie zo strany Truc Sphérique padlo vlani v lete. Juraj Gábor hovorí, že skrátka „dozrel čas“ a že si sám uvedomoval, že ak by Sphéru neurobil teraz, tak už asi nikdy.

„Vystavili sme moje skice a malý model, ľudia si to pozerali a zrazu sa ma niekto spýtal: Ale to je len utópia, nie? A ja na to, že nie – ideme to urobiť,“ hovorí Juraj Gábor.

Tú reakciu však chápal. Bola samozrejmá. „Vychádzala z toho, že u nás sa takéto veľké projekty skrátka nerobia, lebo je to veľmi náročné a nemáme na to. Preto som jednak uvažoval, ako to urobiť tak, aby to nepresiahlo naše možnosti – čoho výsledkom je, že Sphéra bude v synagóge rok, a zároveň som hľadal mierku – mierku, pri ktorej by to mohla byť realita a nielen utópia. A tou mierkou je pre mňa človek a jeho schopnosti.“

Pre Juraja Gábora, ale aj pre tím združenia Truc Sphérique je to dosiaľ najväčšie dielo, na ktorom pracujú, s výnimkou samotnej rekonštrukcie Novej synagógy. O tom, že to Juraj myslí vážne a že to nie je nemožné, však Robo Blaško ani Marek Adamov nepochybovali. Spoločne stáli aj pri vzniku Zrakovej pyramídy v Súľove a vedeli, že si navzájom môžu dôverovať.

Na to, aby dielo mohli dokončiť a sprístupniť ho, vytvorili aj zbierku, v ktorej rast Sphéry môžete ešte posledné dni podporiť prostredníctvom StartLabu.

„Veľkosť pre mňa nie je základné kritérium, budem rád, keď sa vrátim aj k monumentálkam v malom formáte,“ hovorí Juraj Gábor, no dodáva, že umenie podľa neho niekedy musí byť aj veľké – alebo aspoň rovnako veľké ako iné veci, ktoré nás obklopujú, aby diváci dokázali naplno vnímať jeho hodnotu.

„Tak ako má človek iný pocit pri malom horskom potôčiku a mohutnej rieke, rovnako má iný pocit, keď stojí v galérii pred miniatúrou a veľkým plátnom.“

sphéra gábor
Foto – Marek Jančúch
Foto – Marek Jančúch
Foto – Marek Jančúch
Súčasťou celoročného programu Sphéry bude niekoľko intervencií a dlhodobých rezidencií iných umelcov. Jedným z nich je tanečník a performer Tomáš Janypka. Foto – Marek Jančúch

Kedy, keď nie teraz?

Aby však autor na veľký formát vôbec mohol pomýšľať, potrebuje v prvom rade veľa skúseností. „Nešlo by to bez pyramídy a bez ďalších väčších realizácií, pri ktorých som nad tým uvažoval a zvyšoval nároky na to, aby som to zvládol a aby to bolo dobré,“ hovorí Gábor.

Konštrukciu Sphéry navrhol na základe predošlých skúseností, v ktorých tiež pracoval najmä s drevom. Čerpal aj z rozhovorov s otcom, ktorý je stavebným inžinierom, a tiež z konzultácií so statikom Vladom Butekom a architektom Ondrejom Markom.

„Z každého predošlého projektu som si doniesol nejakú konkrétnu vedomosť, napríklad že ak máte čerstvo narezané dosky, tak pri dĺžke 350 centimetrov sa dokážu v strede prehnúť o 32 centimetrov bez toho, aby praskli, čo mi dala napríklad práca na inštalácii Tvar vlny v roku 2017 v Prahe a na inštalácii diela Vlnenie v galérii v Liberci v roku 2019,“ hovorí Gábor.

Nosnosť Sphéry je navrhnutá tak, že unesie aj 500 kilogramov na meter štvorcový, aby nemuseli počet návštevníkov limitovať. Všetko je, samozrejme, prerátané aj presným statickým posudkom.

„Realizovateľnosť diela je pre mňa veľmi dôležitá. Nehovorím, že sa mi vždy darí odhadnúť všetky parametre v zmysle koľko času dielu venovať, kedy a pre koho ho urobiť, ale chcem, aby bolo možné moje diela naozaj zažiť,“ hovorí Juraj Gábor.

Bez toho to vraj nejde. „Bolo by to ako hovoriť o niekom, že je skvelý človek, no nikdy ho nestretnúť. Ľudia by sa mali stretávať, spoznávať, zažívať veci spolu a byť otvorení a tolerantní – a presne o tom je aj Sphéra, ktorá možno zmení intenzitu a formu stretnutia a odhalí, ako blízko k sebe vieme byť.“

Pandémia, ktorá práve stretnutia obmedzila na minimum, to podľa neho nevylučuje. „Sú to práve stretnutia a zážitky, ktoré prežívame ešte citlivejšie, a to podľa mňa Sphére prináša ďalší rozmer. Nemyslím, že ju to limituje, naopak, snažil som sa ju vymyslieť tak, aby bola otvorená všetkému, čo príde. A keď to príde, tak sa to v nej ukáže. Sám som zvedavý.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie