Denník N

Človek, ktorý vyčnieva

Jan Sokol (1936 – 2021). Foto N - Tomáš Benedikovič
Jan Sokol (1936 – 2021). Foto N – Tomáš Benedikovič

Jan Sokol bol neobyčajne láskavý človek, ktorý vynikal schopnosťou spájať ľudí rôznych názorov, avšak rovnakého charakteru.

Autor je sociológ, bývalý veľvyslanec v USA

Ak by pred našimi očami defilovali ľudia, akých by sme radi videli v čase krízy, vo vypätom období, v zlomových okamihoch, určite by medzi nich patril Jan Sokol. Seniori medzi nami si ho pamätajú ako filozofa, kresťanského intelektuála, vysokoškolského pedagóga, tvorcu desiatok kníh a stoviek článkov, prekladateľa tridsiatich filozofických diel, spoluúčastníka ekumenického prekladu Biblie. Ako encyklopedického humanistu s neobyčajne rozsiahlou odbornou kompetenciou a obľúbeného prednášateľa tak pre odborníkov z rôznych oblastí, ako aj pre širokú laickú verejnosť. Ako zakladateľa a budovateľa vzdelávacích inštitúcií, akou je Fakulta humanitných štúdií Karlovej univerzity. Ako jedného z prvých signatárov Charty 77 i ponovembrového politika, ktorý bol poslancom Federálneho zhromaždenia, v roku 2003 kandidoval za prezidenta Českej republiky a takmer sa ním stal, až v treťom kole ho hlasmi komunistov porazil Václav Klaus, ktorý v druhom kole vyhral nad Milošom Zemanom.

Anděl míru/Anjel mieru

Jeho vstup do politiky ho spájal aj so Slovenskom, s ľuďmi ako Milan Šútovec, Ernest Valko, František Šebej či Ján Langoš. Spoločne sedávali v parlamente, spoločne sa vložili do neuveriteľne náročného a ešte krátko pred revolúciou nepredstaviteľného budovania základných pilierov liberálnej demokracie. „Vedeli sme, že je dôležité niečo urobiť, že na to nemáme veľa času; tí rozumnejší vedeli, že reformy sa musia urobiť rýchlo, inak sa neurobia vôbec.“ Na Deň ľudských práv 10. decembra 2016 mu v Bratislave udelili Medzinárodnú cenu Jána Langoša za jeho príspevok k zápasu za ľudskú dôstojnosť a slobodu. Vďaka Ladislavovi Snopkovi mu tam ešte zahral krátko pred svojím odchodom Marián Varga. Na Slovensku si ho pamätáme aj vďaka tomu, že ako minister školstva v roku 1998 pripravil dohodu medzi oboma republikami, ktorá zvýhodňovala našich študentov pri štúdiu v Českej republike.

Tento výpočet nezachytáva jednu z jeho kľúčových vlastností. Jan Sokol bol neobyčajne láskavý človek, ktorý vynikal schopnosťou spájať ľudí rôznych názorov, avšak rovnakého charakteru. Prejavilo sa to v pestrej zostave signatárov Charty 77, ale aj po Novembri vo federálnom parlamente, kde, ako naňho teraz spomínajú u susedov, „tlmil vášnivé spory – či už pravo-ľavé, pravicovo-ľavicové, alebo česko-slovenské“. Bol čestný a zásadový a súčasne schopný načúvať každému a každého pochopiť – akýsi „anjel mieru“.

Pravda, cesta do všetkých týchto životných dráh nebola jednoduchá.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie