Denník N

Kto a prečo diskutuje na Slovensku o médiách

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Každý nepohodlný argument ostrejších kritikov sa dá odbiť tvrdením, že o guľatosti zeme nemá zmysel diskutovať.

Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov,
učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského

Časopis .týždeň v reklame na reláciu .pod lampou píše: „O tom, že treba diskutovať, netreba diskutovať.“ S touto maximou by zrejme súhlasil aj prvý československý prezident T. G. Masaryk. Pre neho bola demokracia diskusiou. V našej spoločnosti sú to najmä médiá, ktoré prinášajú verejné diskusie na najrôznejšie témy. Ako to však vyzerá, keď sa diskutuje o médiách?

Vo svojom nedávnom výskume som sa venoval práve tejto otázke. Zaujímalo ma, kto diskutuje o médiách a prečo práve tí a nie iní ľudia. Analyzoval som všetky diskusie o médiách počas štyroch mesiacov v roku 2018, ktoré som našiel na internete. Bolo ich 31. Najčastejšie sa týkali troch tém: investigatívnej žurnalistiky (po smrti Jána Kuciaka), udalostí v RTVS po nástupe Jaroslava Rezníka ako generálneho riaditeľa a alternatívnych médií.

Centristická ideologická jednoliatosť

Zistil som, že najviac boli do diskusií pozývaní novinári z centristických liberálnych alebo konzervatívnych médií (SME, N, Trend, Aktuality, .týždeň), často boli pozývané aj osoby v minulosti alebo v súčasnosti spojené s politickými stranami (SDKÚ-DS, Za ľudí, OĽaNO, SaS či KDH). Treťou skupinou boli predstavitelia mimovládnych organizácií, ktoré sa dlhodobo vymedzujú voči mediálnemu kraju: Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Memo 98, Nadácia otvorenej spoločnosti, Globsec, Konšpirátori.sk či Za slušné Slovensko.

Napríklad diskusiu Rádia FM o príbehu nezávislých a slobodných médií na Slovensku po roku 1989 moderoval Fedor Blaščák, pôsobiaci v Progresívnom Slovensku, a do diskusie prišiel riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek, Zuzana Petková, donedávna pracujúca v Trende, investigatívny novinár Arpád Soltész a Adam Valček zo SME. Diskusiu o kvalite médií a dezinformáciách zas zorganizoval Tomáš Madleňák z SFPA a diskutovať prišiel Ján Benčík (dnes Za ľudí), Peter Schutz (SME), Jaroslav Vrábeľ (Korzár) a Monika Masaryková zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

Ako ukazujú aj tieto dva príklady, zdá sa, že slovenským diskusiám o médiách dominujú osoby s podobnou ideologickou orientáciou, ktoré pôsobia v straníckej politike, občianskej spoločnosti alebo médiách. Len veľmi zriedka sa do takýchto diskusií dostanú názory, ktoré by boli voči tejto ideológii v opozícii. RTVS však má zákonnú povinnosť usilovať sa o vyváženosť. V jej diskusiách proti sebe sedeli politici (napr. z KDH a Smeru) a v jednom prípade bol prizvaný diskutovať riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník (navrhnutý SNS), na pomyselnej druhej strane bol Miroslav Kollár (už bývalý poslanec Za ľudí) a Zuzana Mistríková (napr. iniciatíva Kultúrny reparát). Takýchto diskusií však bolo minimum. Opozičnú afiliáciu v rámci skúmanej vzorky mali len tri percentá diskutujúcich.

Jednostrannosť názorového spektra potvrdzovali v rozhovoroch aj samotní organizátori a organizátorky debát. Napríklad šéfredaktorka SME Beata Balogová vo svojej diskusii nebadala zásadné konflikty, v diskusii Fedora Blaščáka to podľa jeho vlastných slov boli ľudia na jednej lodi, podľa Tomáša Madleňáka si jeho hostia boli názorovo blízki. Matúš Kostolný z Denníka N dokonca poukázal na selanku panujúcu v dvoch diskusiách, na ktorých sa zúčastnil.

Nepríčetnosť proti vyváženosti

Ako je to možné? Veď názorová vyváženosť nie je len doménou RTVS. Dá sa nájsť aj v etických kódexoch zamestnávateľov niektorých organizátorov diskusií. Napríklad pre SME je vyváženosť jednou z hlavných zásad, ktorou „sa riadia pracovníci denníka SME pri svojej práci“.

Azda najdôležitejším argumentom organizátoriek a organizátorov diskusií v prospech vylučovania časti názorového spektra je odmietnutie pozývať do diskusií ľudí, ktorí nie sú „príčetní“. Ostrejšie povedané, ide o „pomätencov“ či „psychopatov“. Aj takto boli nazývaní ľudia, ktorí sa údajne neštítia klamstva a vo svojej práci dezinformujú a zároveň podkopávajú demokratické inštitúcie. Konkrétne sa medzi nimi objavil napríklad T. E. Rostás zo Zeme a veku či L. Huďo – v minulosti zo Slobodného vysielača. Okrem nich sem však bol zaradený aj bezpečnostný analytik Milan Žitný, Ľuboš Blaha či docent na Ekonomickej univerzite v Bratislave František Škvrnda. Rovnako ako spoločnosť vykazovala bláznov v stredoveku za mestské hradby, tak aj dnes „gatekeeping“ vykonávaný novinármi – doslova udržiavanie brány – má oddeľovať zdravé mediálne jadro od nepríčetnosti.

Faul slameným panákom

Problémom tejto snahy brániť spoločnosť je, že často skĺzava do argumentačného faulu slameného panáka. Napríklad podľa Štefana Hríba nemá zmysel diskutovať s popieračom guľatosti zeme. Takýto postoj môže byť inštrumentálne využitý na ignorovanie zmysluplnejších kritických argumentov, napríklad práve z oblasti médií. Podobné analógie zahŕňali nezmyselnosť nevyhnutnosti diskusie o pedofiloch s pedofilmi (hoci presne o to sa nedávno pokúsil denník SME) či o fašistoch s fašistami. Fedor Blaščák si nevie predstaviť človeka, ktorý by spochybnil, že netreba robiť investigatívu, a Katarína Klingová z Globsecu sa pýtala, kto je ten človek, ktorý rozpráva, že dezinformácie neovplyvňujú voľby. Pritom zásadnosť významu dezinformácií spochybňujú relevantní akademici a Tom Nicholson v rozhovore pre Aktuality pred dvoma rokmi povedal, že rozumie názoru, že jeho práca nemá zmysel, pretože ľuďom jednoducho nemusí záležať viac na vyšetrení privatizácie ako na vlastnom prospechu.

Jednoducho povedané, radikálna názorová rôznorodosť existuje, ale každý nepohodlný argument ostrejších kritikov sa dá odbiť tvrdením, že o guľatosti zeme nemá zmysel diskutovať.

Objektívni experti?

Okrem zámerného vylučovania „nepríčetných“ bola ďalším dôvodom ideologickej jednoliatosti diskusií o médiách aj dôležitosť odbornosti. Názory odborníkov sú nezriedka vnímané ako objektívne, a preto nestranné. Napríklad podľa Branislava Závodského z Rádia Expres odborník na Rusko a Ukrajinu Alexander Duleba nevystupuje ako strana sporu, ak komentuje kroky ministerstva zahraničných vecí. Cieľom Rádia Expres je jednoducho hľadať odborníkov.

Problémom je, že v rokoch 2017 – 2019 u Závodského vystúpili na tému Ruska a Ukrajiny hostia spojení s SDKÚ-DS, OKS, SFPA, NOS, Denníkom N a NATO a bývalý poradca prezidenta Kisku. Vo všetkých prípadoch ide o odborníkov, ale chýbajú medzi nimi odborníci, ktorí by mali odlišný svetonázor. Aj odborníci podliehajú ideológiám a vzývanie odbornosti môže viesť k (nezamýšľanému) preferovaniu jednej ideológie oproti inej.

Ďalšou príčinou obmedzenia názorovej rôznorodosti diskutujúcich v roku 2018 bola hodnota piety. Smrť Jána Kuciaka mohla mať v pár prípadoch za následok, že namiesto vyváženej diskusie boli na tému investigatívnej žurnalistiky pozvaní iba ľudia s iným názorom než zmienený Tom Nicholson.

A napokon to boli určité mediálne rutiny, ktoré mohli viesť k ideologickej jednoliatosti diskutujúcich. Niekedy ľudia odmietli prísť a bolo treba narýchlo volať iných, okrem toho je dôležité, aby sa diskutujúci vedeli dobre vyjadrovať. Takisto bolo mnoho diskutujúcich pozvaných z nejakého konkrétneho dôvodu, ktorý im bol vlastný. Názorová homogénnosť tak nemusela byť dôsledkom nejakej snahy o ňu, ale iba nezahrnutím hodnoty vyváženosti do organizovania diskusie.

Vyvažujte Čechmi

Vzťah k vyváženosti bol u organizátorov ambivalentný. Napríklad Tomáš Prokopčák zo SME mi v rozhovore povedal, že by sa o politickú vyváženosť pri diskusii o médiách vôbec neusiloval. Ďalší mi povedali, že by preferovali iný formát ako za a proti, hovorili o svetových mozaikách. A Štefan Hríb vyváženosť na Pohode odmietol pre atmosféru, aká tam panuje. Jednoducho by sa to tam podľa neho nehodilo.

No iní zas neboli stotožnení s diskusiami, na ktoré sa vôbec neprizve druhá strana. V RTVS o tomto probléme diskutujú, Beata Balogová zo SME mi povedala, že by nemala problém diskutovať s marxistami, ďalší sa pýtali, či by som im vedel niekoho odporučiť. Zmieňovaný Braňo Závodský podľa vlastných slov robí všetko pre to, aby dokázal robiť pravičiarovi ľavičiara, a zostava u Michala Magušina z .týždňa bola plánom B, pričom jeho cieľom pôvodne bolo, aby sa v diskusii ukázalo, ktorý pohľad má lepšie argumenty.

Vyváženosť je teda minimálne v deklaratórnej rovine pre niektorých dôležitou hodnotou. Možno len na Slovensku nie je dosť príčetných kritikov médií. V susednom Česku však prítomní sú napríklad v Alarme a Denníku Referendum a niekedy dostanú priestor aj v médiách stredného prúdu. Azda by mohli organizátorky a organizátori slovenských diskusií o médiách nabudúce načrieť aspoň tam, pretože – ako ukazuje moja analýza – v roku 2018 svojou prácou škodili slovenskej demokracii.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Médiá

Komentáre

Teraz najčítanejšie