Nečítajte túto knihu!

Býva to napísané na dievčenských či chlapčenských pubertálnych denníčkoch: Nečítať! To znamená: Nečítať! Pretože na nasledujúcich stranách sa nachádza všetko osobné, všetko tajné, všetko úprimne vyliate na papier. Nečíst je aj titul debutovej knihy českého herca a režiséra Miroslava Krobota, ktorý nás aj na zadnej obálke knihy vyzýva, aby sme ju nečítali, pretože jeho texty sú: „Zábavné. Vedlejší. Bizarní. Fiktivní. Osobní. Intimní…“

Ak ho poslúchnete, urobíte veľkú chybu. Necháte si totiž ujsť jednu múdru a duchaplnú knihu, v ktorej sa môžete na malej ploche stretnúť s čudesným českým polárnym bádateľom, holywoodskou hviezdou, hercami z chebského divadla, tragickým Puškinovým spolužiakom a mnohými ďalšími. Kniha však nie je pestrá len tematicky, ale aj formálne.

Klasicky poňaté poviedky sa tu prelínajú s úryvkami scenárov, náčrtmi divadelných hier, poznámkami na okraj, útržkami spomienok či listami, z čoho vzniká pozoruhodná koláž.

Knižku Miroslava Krobota Nečíst vydalo vydavateľstvo Biz­Books v Brne s veľmi peknými ilustráciami Julie Čermákovej.

Strýčko Eskimák

Krobotova kniha Nečíst sa skladá z deviatich kapitol. Navodzuje tak dojem, že tvorí celok, jeden veľký príbeh. Ak to tak naozaj je, ten celok sa nazýva koláž.

Prvá kapitola je venovaná pozoruhodnému českému cestovateľovi, dobrodruhovi, polárnemu lovcovi a eskimáckemu náčelníkovi Janovi Eskymo Welzovi, ktorý na prelome 19. a 20. storočia absolvoval viaceré výpravy na sever, najmä na Sibír a do Kanady, držiac sa hesla: „Prondeš – prondeš, neprondeš – neprondeš.“ Je to najmä obraz podivína, ktorému jeho dobrodružstvá málokto verí, človeka, ktorému sa ujde viac výsmechu ako úcty.

S veľavravnými úškrnmi ho prezývajú strýčkom Eskimákom. „Proti švejkovině a švejkování reprezentuje Jan Welzl svou touhou po svobodě jinou alternativu. Odchází z vlasti do světa, kde hledá nezávislost, stane se kosmopolitou putujícím po světadílech a oceánech,“ cituje Krobot doslov profesora Krejčího, ktorý Welzla presne vystihuje.

Eskymo Welzl je jednou z Krobotových životných tém. Nasvedčuje tomu aj kapitola zložená z útržkov spomienok, v ktorých sa životy režiséra a dobrodruha vzájomne prepletajú. Od okamihu, keď v detstve začul rozhlasový program venovaný Welzlovmu dobrodružnému životu, sprevádza ho na jeho tvorivej ceste – ako možný námet ročníkovej práce na JAMU, scenár nezrealizovaného filmu, ale aj ako vydarené predstavenie na doskách Dejvického divadla.

Dejiny spolužitia Krobota s Welzlom sú tak trochu aj osobnými dejinami autora. Zároveň sa tu začína odvíjať akási autobiografická nitka, ktorou je previazaná celá knižka.

Divadelný prach

Na Krobotove divadelné pokusy s Welzom priamo nadväzuje kapitola Poučení, v ktorej sa opäť obzerá za rokmi svojej javiskovej kariéry. Začína v sedemdesiatych rokoch v Chebe, kde sa stretol aj s dramatikom a režisérom Janom Grossmanom, ktorému po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy nebolo umožnené režírovať v pražských divadlách. Predstavuje nám túto postavu, nie menej zaujímavú ako polárny dobro­druh Welzl.

Osobitý tvorca totiž mladému režisérovi v začiatkoch kariéry veľmi pomohol. S odstupom času je jasné, že tento charakterný človek ho okrem remesla priúčal aj akejsi základnej ľudskej morálke, o čom svedčia aj poučenia ako z Ezopových bájok, ktoré nasledujú po každom spomienkovom fragmente. Napríklad: „Spěchej pomalu!“ Alebo: „Neboj se!“ Tak to bolo nielen v Chebe, ale aj v Hradci Králové a tiež po revolúcii opäť v Prahe.

Z inej strany sa na divadlo pozerá v kapitole Herci. Či je to fantastická mystifikácia, nonsens, alebo skutočná korešpondencia, to je v tejto chvíli vedľajšie. Podstatné je, že v zopár listoch si Miroslav Krobot overuje svoj režijný prístup k práci s hercom s americkou filmovou hviezdou Meryl Streepovou.

Aj z ďalších textov v tejto knihe je však zrejmé, že Krobotovi nechýba odvaha na to, aby to bola pravda. Táto kapitola je zároveň aj poctou hercovi a Krobotovmu učiteľovi Ivanovi Vyskočilovi, ktorý mu v spoločnej korešpondencii poradí, aby nabudúce písal len hercom, ktorých má naozaj rád. A tak píše Liv Ullmanovej aj Petrovi Sellersovi. A dodáva: „Mohlo mě napadnout, že Peter Sellers neodpoví, protože je po smrti. Budu se muset obrátit na mladší herce.“

Samé lásky

Krobotova kniha je pretkaná niekoľkými poviedkami, v ktorých ide predovšetkým a najmä o lásku. A teda o lásku v rôznych skupenstvách.

Osobitne druhá kapitola nazvaná Nahoře…, v ktorej autor tematicky čerpá z času i priestoru svojho dospievania na severnej Morave pod vrcholmi Jeseníkov. Je to krištáľovo čistý príbeh odohrávajúci sa v zahmlených horách a rozpráva o láske, ktorá sa uskutočnila len na pár intenzívnych okamihov, aby prázdno po nej podnietilo dlhé roky márneho hľadania i čakania.

Hovorí o momentoch, v ktorých si ľudské životy vyberajú svoj smer a až pri spätnom pohľade si uvedomujeme, že všetko by mohlo byť aj úplne inak.

Z inej strany, no tiež o láske, rozpráva aj poviedka Kvapilík, ktorej žáner autor označil termínom kvantové sci-fi. Zdá sa, že aj tu bola „za celou tou vedou“ jedna intenzívna chvíľa zamilovania, aká dokáže spôsobiť tie najničivejšie búrky i bolestivé straty pamäti.

Láska je motorom aj siedmej kapitoly Mariin životopis. Krobot koncipuje životný príbeh svojej matky odzadu – začína smrťou a postupne sa od nej vzďaľuje, pričom mozaiku života skladá z výpovedí rôznych ľudí, ktorí v živote Marie zohrali nejakú rolu. Syn, dcéra, manžel, kolegovia z práce. Je to takmer ako dokumentárny film s hovoriacimi hlavami a množstvom respondentov, pričom príležitosť povedať svoju pravdu o Marii dostanú aj neživé predmety ako hríb, červená škodovka 105-ka, rebrík či dom.

Trpká poviedka, ktorá jemnými vláknami ľudských vzťahov siaha ďaleko do minulosti, je priezračná a mimoriadne ľudsky úprimná.

Rolling Stones, Kerouac a tí ostatní…

A teraz prichádza čas na hviezdy! Hrdinom halucinačnej poviedky s názvom Brian nie je nikto iný, ako niekdajší gitarista skupiny Rolling Stones Brian Jones. Člen „klubu 27“ zahynul v roku 1969 na dne svojho bazéna v Cotchford Farm a práve o týchto okamihoch píše Krobot vo svojej poviedke.

Kapele trochu prihára – má podpísanú zmluvu na novú LP platňu, no stále chýba zopár skladieb, ktoré mal dodať Jones. A tak sa Mick, Keith a Charlie vyberú za ním na vidiek rozhodnutí, že bez nových pesničiek neodídu. Lenže zmätený Brian sa radšej chystá na veľkú životunebezpečnú výpravu s neviditeľnými kamarátmi – medveďom, zajacom a oslíkom.

Tejto divokej jazde výborne sekunduje aj poviedka Titicaca, ktorá sa z krehkého príbehu o prvom rande spisovateľa s peknou poslucháčkou kurzu tvorivého písania zvrtne celkom nečakaným smerom. Stačí, že do kaviarne, v ktorej sedí nádejný pár, vojde pripitý Jack Kerouac a stiahne ich na ťah mestom, pri ktorom stretnú aj zasneného básnika a Puškinovho spolužiaka Viléma Karloviča Kjuchelbekera.

„Hviezdami“ je napokon v istom zmysle nabitý aj úryvok z filmového scenára s názvom Bouře v Strakově akademii, kde sídlila vláda ČSSR. V jeden novembrový deň sem prichádza delegácia Občanského fóra a Verejnosti proti násiliu, aby na čele s Václavom Havlom predniesli svoje požiadavky, medzi ktorými je aj najväčšia nehoráznosť – zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Je to napínavý krátky film o situácii, v ktorej ešte nebolo nič jasné, nič rozhodnuté.

Myslím, že najmä hravosť umožnila vznik tejto knižky. Sú to doslova erupcie radosti z písania i vymýšľania, a ak sa nimi necháte strhnúť, čaká vás niekoľko veľmi výživných a záživných chvíľ v spoločnosti duchaplného Miroslava Krobota.