Testovali sme, koľko PCB je v krvi ľudí z okolia Chemka Strážske. V ohrození sú desaťtisíce dospelých aj detí
- Dali sme urobiť testy dvom mužom, ktorí roky žijú a pracujú v blízkosti fabriky Chemko Strážske.
- Experti pre nás analyzovali aj vzorky vajec z tejto oblasti, všetky prekračujú povolené hodnoty.
- Oblasť zasiahnutá znečistením sa rozprestiera prinajmenšom na ploche štyroch okresov.
- Látky môžu u človeka poškodiť imunitný systém, štítnu žľazu, zvyšujú riziko rakoviny. Ohrozujú aj novorodencov.
Ak sa chcete dostať dovnútra areálu bývalej najväčšej chemičky na Zemplíne, nie je to ľahké. Vstup stráži bezpečnostná služba Bonul a aj minister Ján Budaj mal pri návšteve Chemka Strážske problém dostať sa dnu.
Za plotmi sú opustené budovy – na ich strechách už rastú stromy –, ale aj stále fungujúce továrne. Areál pretínajú koľajnice, tam, kde vedú po okraji, práve prechádzajú diviaky a rýchlo sa stratia v blízkom lese. Z diaľky vidno najmä vysoký komín, až vnútri na vás doľahne, aký obrovský ten komplex je. Fungujúce firmy sa striedajú s prázdnymi a rozpadávajúcimi sa budovami, už z cesty vidno hrdzavejúce konštrukcie.
Súčasťou areálu je aj obora – krásny veľký les s jazerami a množstvom divokej zveri. V tomto lese pred rokmi objavili staré sudy s polychlórovanými bifenylmi, toxickými látkami, známejšími pod skratkou PCB. Vďaka nálezom z obory dnes vieme, že nebezpečné látky skončili v dávno zabudnutých skladoch, ale aj zakopané do zeme v rôznych častiach lesa. Niekde sa už dostali na povrch, o mnohých zrejme ešte nevieme.
Toxické „kamene“ pri prameni
Jeden zo zdrojov znečistenia je pri prameni potôčika v obore. Sudy tam už nenájdete, zrejme ich rozožrala kyselina alebo iné látky, ktoré spolu vyhadzovali. Zostali šedivé stvrdnuté hrudy mokré od vody z prameňa.
Na prvý pohľad vyzerajú ako kameň, nič nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o niečo nebezpečné. Obďaleč tečie potôčik, z ktorého pije lesná zver.
Na stvrdnutých kusoch PCB vidieť stopy po zuboch diviakov, ktoré ich chodia obhrýzať, jelene či daniele ich oblizujú. Nebezpečné látky sa zvieratám ukladajú v tele, poľovníci ich tu stále lovia a ľudia z okolia stále jedia ich mäso. Aj keď už desaťročia počúvajú o rizikách.
Najviac karcinogénne typy týchto jedovatých látok sa hromadia v rybách a iných zvieratách. „V dôsledku toho ľudia, ktorí konzumujú kontaminované zvieratá, sú exponovaní toxickejšími PCB ako pracovníci, ktorí prišli do kontaktu s PCB pri ich výrobe,“ vysvetľuje v štúdii toxilóg Tomáš Trnovec, ktorý sa roky venuje skúmaniu vplyvov takýchto látok na ľudí.
„Rozhodne by som nejedla ryby chytené v Laborci, Zemplínskej šírave a v celom povodí. Rovnako tak lokálne dochované zvieratá a lovnú zver z tejto oblasti. Podobne vajcia a mlieko,“ hovorí vedkyňa a lekárka Ľubica Murínová.
Na svete sú štyri miesta s najvyšším zdokumentovaným výskytom PCB: rybárska komunita Faerských ostrovov, populácia Inuitov žijúca v arktických oblastiach Kanady, obyvatelia z oblasti mestečka Anniston v americkej Alabame a táto časť východného Slovenska. Vedec Trnovec píše, že východné Slovensko je z nich celosvetovo najviac rizikové; a tak to vyhodnocuje aj Greenpeace.
Vysoké koncentrácie PCB odhaduje u nás u 50-tisíc dospelých a desaťtisícov detí.
Koľko PCB má v sebe človek po desiatkach rokov?
Peter Chorcholič sa o oboru v susedstve fabriky Chemko Strážske staral ako poľovný hospodár. Viac ako štyridsať rokov žije v neďalekej dedine.
Ladislav Andrejco pracuje tridsať rokov v lesnom obvode, ktorý s oborou vedľa Chemka susedí.
Obaja roky jedli mäso z divokej zveri aj domácich zvierat z okolia. Žili tak ako ich susedia a známi. Každých pár rokov sa síce objavila správa o nebezpečnom PCB, prišla nejaká kontrola, úrady vydali leták, inak sa nič nedialo.
PCB – polychlórované bifenyly – sú látky, ktoré sa ukladajú v tukoch, napríklad vo vajciach aj v mäse zvierat, a výrazne ohrozujú zdravie človeka. U ľudí sa dajú zistiť z krvi. Obaja muži súhlasili, že podstúpia testy z krvného séra. Testy zaplatil Denník N z grantu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky,
