Oxford, AstraZeneca, séria AB 0009
Naštartoval som stopky, lebo som bol zvedavý, ako rýchlo to robia, keď už stihli zaočkovať takmer 16 miliónov ľudí. Od vstupu do budovy po odchod 54 sekúnd. Registrácia, vystavenie očkovacieho preukazu, jab. (Tak volajú Angličania očkovanie.)
Myslel som, že na mňa dôjde až niekedy v marci, ale tempo je neúprosné. Dostal som email aj esemesku, mohol som si vybrať z asi 12 termínov a dvoch miest. Žiadne rady, žiadne čakanie, všetci zdvorilí, dodržiavané rozstupy, masky, dezinfekcia. Zhodou okolností to bolo v ten istý deň, keď mi dopoludnia telefonoval môj nefrológ, lebo chcel vedieť, ako sa cítim, odkedy som sa úspešne rozlúčil s ľadvinovým kameňom. Už pár týždňov predtým mi volal jeho asistent s rozborom a radami o diéte.
Podľa hundrania je všeobecná mienka o zdravotnej starostlivosti v Británii dosť zmiešaná. Ja mám len neoficiálne dôkazy z vlastnej skúsenosti, ale napriek pandémii, všetko, čo som zažil, šliapalo ako švajčiarske hodinky.
