Veronika Prušová
Senát Najvyššieho súdu, ktorý koncom januára rozhodol o prepustení Jaroslava Haščáka z väzby, mal pochybnosti o opodstatnenosti trestného stíhania spolumajiteľa Penty. Vyplýva to zo zverejneného uznesenia súdu.
Haščák bol vo väzbe viac ako mesiac a doteraz je obvinený z legalizácie príjmu z trestnej činnosti aj z podplácania. Podľa obvinenia získal za úplatok 200-tisíc eur nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a od jeho manželky. Peniaze podľa vyšetrovateľov zaplatil na faktúry za fiktívne služby.
Senát Pavla Farkaša, Martiny Zeleňakovej a Aleny Šiškovej, ktorý rozhodol o prepustení Haščáka z väzby, v uznesení napísal, že nerozhodoval o jeho vine či nevine a že vychádzal z doteraz získaných dôkazov. Pripomenul, že v tomto prípade nejde o korupčné správanie Haščáka, ako ho naznačoval spis Gorila.
Najvyšší súd: Chýba dôkaz
„Aby bolo vôbec možné uvažovať o dôvodnosti trestného stíhania pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, musí existovať dôvodnosť trestného stíhania pre prediktívny (zdrojový) trestný čin, ktorým v prejednávanej veci je trestný čin podplácania,“ napísal senát v uznesení.
Zároveň však konštatoval, že v spise neexistuje „žiaden zákonný, procesným spôsobom získaný dôkaz, ktorý by dôvodnosti trestného stíhania pre trestný čin podplácania nasvedčoval“.
Haščákovo obvinenie sa týka skutku spred šestnástich rokov. Podľa vyšetrovateľov si Arpášovci založili firmu Identita a tá predávala Haščákovej spoločnosti Barkont analýzy zdravotníckeho trhu, ktoré však nemali žiadne využitie, a celý obchod nemal skutočné ekonomické opodstatnenie.
„Jeho skutočnou podstatou bolo zakryť pôvod a účel vyplatených finančných prostriedkov v trestnej činnosti,“ vyhlásil prokurátor Ondrej Repa.
Senát Najvyššieho súdu to však vidí inak. Konštatoval, že „len podozrenie, že obvinení mali naliehavý záujem na tom, aby ich zmluvný vzťah a z neho pochádzajúci nárok na vyplatenie odmeny zostali len v polohe čisto obchodného, hoci pomerne neštandardného kontaktu, bez existencie dôkazov obsiahnutých v spise a z nich plynúcich skutočností, ktoré by takéto podozrenie podporovali, nestačí“.
Podľa vyšetrovania Arpáš fiktívne analýzy odovzdával bývalému šéfovi komunistickej Štátnej bezpečnosti Alojzovi Lorenzovi, ktorý pre Pentu pracoval. Analýzy sa nikdy nenašli. Penta to vysvetľovala tým, že ich skartovala, hoci za ne zaplatila tisíce eur.
Ani nahrávka Trnka – Kočner nestačí
Prokurátor v návrhu na vzatie do väzby Haščáka a Arpášovej argumentoval aj medializovanou nahrávkou medzi bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a mafiánom Marianom Kočnerom. Ani tento dôkaz Farkašov senát nepresvedčil.
Vysvetlil si ho po svojom. Podľa senátu táto nahrávka nehovorí o snahe Haščáka získať Gorilu, ale „skôr nasvedčuje snahe obvineného zistiť, kto ho vydiera“.
Vo svojom odôvodnení sa teda senát stotožnil s argumentmi Haščákovej obhajoby.
Na tejto nahrávke Kočner hrubo vytýkal Trnkovi, že chceli Gorilou vydierať Haščáka. „Čo si od toho očakával, čo si od toho chcel? Do p..e, vieš, že je to môj kamarát. Vieš k…a, že je to človek, ktorý okrem iného pomáhal, do p..e, a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom,“ hovoril Kočner.
Zo 70-minútového rozhovoru vyplýva aj to, že Trnka bol osobne za Haščákom. Priniesol mu rozlámané nosiče s nahrávkou Gorily, ktorú vraj Haščák odmietol. „Povedal, že to nechce… Že nechce tie cédečká. A že teda nám k…t, samozrejme, že zaplatí, ja som povedal, že nič nechcem,“ hovoril Trnka Kočnerovi o svojom stretnutí s Haščákom.
Nakoniec sa však Kočnerovi priznal, že mu Haščák povedal, že mu zaplatí milión eur.
Kočner na nahrávke hovoril, že ďalší milión zaplatil Haščák Trnkovmu kamarátovi Lórantovi Kósovi za informácie, kto ho vlastne vydiera. Ďalší milión zaplatil aj Kočnerovi. Podľa doterajších zistení tak Haščák zaplatil za Gorilu trikrát.
Pokyny pre Kováčika senát ignoroval
Senát Najvyššieho súdu spochybňuje aj argumenty o tom, že vyšetrovanie kauzy Gorila bolo doposiaľ významne brzdené. Kauzu dozoroval na špeciálnej prokuratúre jej bývalý šéf Dušan Kováčik. Haščák bol zadržaný až po tom, ako skončil vo väzbe aj sám Kováčik.
Haščák sa v sťažnosti proti väzbe bránil tým, že sa na brzdení vyšetrovania nepodieľal. Neexistuje vraj dôkaz o tom, že by medzi zlyhaním Kováčika a jeho konaním bola nejaká súvislosť.
Ako upozornili Aktuality.sk, pri zadržaní Kováčika v októbri zaistila NAKA v jeho aute aj nový dôkaz. Našla u neho pokyny, ako treba postupovať v kauze Gorila. Vzniklo tak podozrenie, že mu niekto diktoval, ako má v kauze postupovať. Súčasťou tých pokynov bola aj likvidácia nahrávky Gorily, ktorá sa našla u Kočnera.
Prokurátor Repa využil toto podozrenie ako argument, prečo má Haščák skončiť v kolúznej väzbe, ktorá má obvinenému zabrániť mariť vyšetrovanie a ovplyvňovať svedkov.
Najvyšší súd sa však tomuto podozreniu a pokynom, ako postupovať, vo svojom uznesení vôbec nevenoval. Konštatoval, že dôvody na kolúznu väzbu u Haščáka nevidí.
Najvyššiemu súdu neprekáža ani to, že Haščák robil v minulosti všetko pre to, aby sa o Gorile nepísalo alebo aby sa nahrávka z bytu na Vazovovej ulici nedala použiť. Dokonca argumentuje tým, že ak internetovú stránku o Gorile založila finančná skupina Penta, tak to neznamená, že ju založil Haščák.
„Pokiaľ ide o spomínanú internetovú stránku, túto podľa informácií obvineného (a opak zo spisu nevyplýva) zriadila investičná skupina Penta (teda nie obvinený) ako reakciu na dotazy zo strany verejnosti na tému tzv. kauzy Gorila, z uvedeného žiadna ‚úporná snaha‘ obvineného vo vzťahu k uvedenej kauze neplynie,“ konštatuje Najvyšší súd.
Spochybňuje sudkyňu Záleskú
Haščák v sťažnosti proti väzbe namietal aj sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú, ktorá v decembri rozhodla o tom, že má ísť do väzby. Podľa neho sa mala nechať vylúčiť z konania pre zaujatosť, pretože rozhodovala aj o návrhu na väzbu pre Kováčika.
Haščák spochybňoval jej rozhodovanie aj tým, že „mohlo byť ovplyvnené snahou udržať si pozitívny mediálny obraz, ktorý o nej vytvorila novinárka Monika Tódová“. S novinárkou z Denníka N má sudkyňa podľa Haščáka nadštandardný vzťah.
Najvyšší súd Haščákovi pripomenul, že sudkyňu Špecializovaného trestného súdu namietol až po jej rozhodnutí, a preto ju posúdil ako „súčasť obhajoby obvineného“. Dodal aj to, že vzťah s novinárkou nepreukazuje, že sudkyňa bola zaujatá, pretože to neznamená, že má pomer k veci alebo k strane v konaní.
Haščák sa pred Najvyšším súdom sťažoval aj na to, ako bol účelovo predvolaný na výsluch, ktorý bol koordinovaný so zásahom v Pente. Prehliadka bola podľa neho urobená „vojenským spôsobom“. Na tento argument senát napísal, že ak sa tieto jeho tvrdenia potvrdia, nemá to vpylv na rozhodovanie o väzbe.
Haščák sa zároveň sťažoval, že na prehliadku do Penty bol eskortovaný tak, aby si ho novinári mohli „pohodlne“ odfotiť. Z týchto fotiek bolo zrejmé, že pri eskorte nemal obvinený na rukách putá, za čo niektorí políciu kritizovali.
Haščák bol nespokojný aj s podmienkami po zaistení. Farkašov senát mu však odkázal, že ak je zrazu niekto, kto doposiaľ nebol trestaný, obmedzený na osobnej slobode a hrozí mu rozhodovanie o väzbe, vo väčšine prípadov je to „prirodzene automaticky spojené aj s určitou duševnou nepohodou, ktorej sa ani pri najlepšej vôli nedá zabrániť“.
Haščák sa sťažoval aj na odlúčenie od rodiny, na to, že nedostal listy, ktoré mu poslala manželka a synovia. On im napísal vyše dvadsať listov a tie zase nedostali oni.
Dennník N v minulosti informoval, že Haščák bol vo väzbe v Ilave. Podmienky v celách chcel vylepšiť, a preto ponúkol riaditeľovi väznice finančný dar. Ten to však odmietol.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
