Autorka je slniečkarka a je za to vďačná
Hrám so sebou takú hru. Vždy večer myslím na to, na čo sa teším.
Tak sme prví na svete. Dávno sme neboli tak veľmi prví. Naposledy, keď sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji. Aj teraz je tu riadny hokej. Čumím ako puk, čo sa tu deje.
Keď sme v prvej vlne sledovali dianie v Bergame, mala som taký strach, že som plakala. Do obchodu som išla dvakrát do mesiaca a na rukách som mala mikroténové vrecúška, na tvári rúško ušité z plachty.
Dnes u nás denne umiera okolo sto ľudí a ja vo vrecúškach nosím len psie exkrementy. Je to tu na exkrement.
Ľudia sú frustrovaní, reagujú úzkostlivo. Sme strašne citliví. Nečudo. No sme aj strašne citliví. Áno, viem, že som to napísala dve vety dozadu. Sme citliví pozitívne. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby sa ma toľko ľudí opýtalo, či som ok, či niečo nepotrebujem. Ešte nikdy som sa tieto otázky tak často nepýtala ja. Dokonca sa učím pýtať si pomoc. Veľmi príjemné.
