Takmer každý tretí zomrie. Ako s týmto číslom žiť? (Reportáž z covidového oddelenia)
Každý tretí pacient s covidom v nemocnici zomrie. V stredu skoro ráno sa tým tretím v štatistike stal pacient na siedmom poschodí covidového oddelenia v prešovskej fakultnej nemocnici.
Nad čiernym vrecom sa skláňa zdravotník a pomaly ho zipsuje. Pacient bol na lôžku ešte dve hodiny po smrti, najskôr ho umyli, označili a napokon zabalili. Teraz zdravotník tlačí lôžko k výťahu – jeden v bielom ochrannom obleku, druhý v čiernom vreci.
„Neviem sa zmieriť s úmrtiami. Nikdy som to nevedela. Bol to jeden z dôvodov, prečo som si vybrala infektológiu ako odbor, kde vieme pomôcť, máme lieky. Každá jedna smrť je pre mňa veľmi ťažká,“ hovorí primárka Nataša Špiláková.
Ako sa s tým vyrovnáva? „Nijako. Som depresívna a zúfalá.“
Zomieranie
„Od marca do októbra sme sa v nemocniciach na covid len hrali,“ hovorí staničná sestra Valéria Radačovská. Na toľko exitov, ako viacerí hovoria, si nedokážu zvyknúť. Na infekčnom doteraz zažili úmrtie približne raz za rok.
Od decembra tu zomierajú desiatky pacientov za mesiac. Za február to je zatiaľ 67 ľudí s covidom.
„Chce to čas,“ hovorí kňaz Martin, „zvyknúť si na pohľad na človeka, ktorý odchádza alebo je zabalený a čaká na odvoz. Ale stále je to človek, stále je to ľudská duša.“ Martin je jeden z piatich kňazov, ktorí od januára dobrovoľne pomáhajú na tomto covidovom oddelení. „Sám potom rozmýšľam nad vlastnou smrťou. Či som dostatočne pripravený.“
Video: Ťažko rozprávajú, potrebujú kyslík. Aké to je dostať sa s covidom do nemocnice (Denisa Gdovinová, Martina Koník)
Podobných čísel sme počuli za posledný týždeň veľa. Sme lídrom v počte úmrtí covidových pacientov na svete. Máme viac ako 6500 úmrtí a dosahujeme nové rekordy v počte hospitalizovaných – v nedeľu to bolo 3836 ľudí – a aj v tomto sme sa stali momentálne najhoršími na svete. Pred týždňom minister zdravotníctva oznámil, že nám ostáva 52 voľných pľúcnych ventilácií.
Pre ľudí, ktorí doma poctivo dodržiavajú lockdown, to môžu byť ťaživé štatistiky a pochybnosti, či majú tvrdé opatrenia zmysel. Na covidovom oddelení tieto čísla vyzerajú ešte trochu inak.
Napríklad ako ťažké fľaše s kyslíkom, ktoré museli zdravotníci nosiť k pacientom a pritom im hrozilo, že si nimi roztrhnú ochranný oblek na hrudi. Ako dôchodca na vozíku, ktorý kričí za kňazom pomáhajúcim v nemocnici:
