Denník N

Utečenci, Grécko a nespokojní Briti, Európu čaká veľmi ťažká jeseň

Lídri krajín Únie. Foto – TASR/AP
Lídri krajín Únie. Foto – TASR/AP

Zoznam problémov, ktorým Únia a jej členské štáty čelia, je poriadne dlhý a všetky sú rovnako akútne. Pozrite si prehľad, čo bude Európa riešiť najbližšie týždne.

Už dávno v Bruseli nepanovala taká nálada ako teraz, keď sa po letných prázdninách do mesta vracajú politici, diplomati a úradníci. Nie je ťažké uhádnuť, prečo.

Grécko síce získalo nový bailout, krajinu však čakajú predčasné voľby a ešte stále musí presadiť reformy. V krajinách Únie hľadá útočisko najviac ľudí od druhej svetovej vojny, stovky ich počas cesty zomierajú, no členské krajiny stále tápu, ako na krízu zareagovať. Potom je tu Schengen – jeden z najviditeľnejších úspechov Únie – ktorý si podali viacerí európski politici. Nielen pre prílev migrantov, ale aj pre nedávny nepodarený útok vo vlaku z Amsterdamu do Paríža.

Ak by to nestačilo, britská vláda zatiaľ lobuje za reformu Únie, ktorá by vrátila časť právomocí členským štátom a zastavila hlbšiu integráciu. Inak chce z Únie odísť.

„Táto jeseň bude veľmi náročná a nebude to nič príjemné,“ povedal pre portál Politico Jan Techau, šéf think tanku Carnegie Europe.

1. Utečencov riešiť nechceme

Tie čísla sú ohromujúce. Len v júli prekročilo hranice Únie viac ako 107-tisíc migrantov. O kríze sa hovorilo už minulý rok, keď do Európy prišlo 280-tisíc ľudí. Tento rok to bolo len za prvých šesť mesiacov 340-tisíc ľudí – a to sú len oficiálne čísla o ľuďoch, ktorých na hraniciach zachytili policajti.

Čo to znamená? Že tisíce ľudí v týchto dňoch deň čo deň prekračujú hranice Grécka, Maďarska či Talianska. Už veľmi dlho je pritom jasné, že tie prílev utečencov a iných migrantov nezvládajú.

„Toto je pre Európu krízová situácia, ktorá si vyžaduje, aby všetky členské štáty Únie prijali opatrenia, čo by pomohli krajinám, cez hranice ktorých migranti prichádzajú,“ vyhlásil pred dvoma týždňami Fabrice Leggeri, šéf Frontexu – agentúry Únie, ktorá koordinuje hraničnú politiku.

Problém je v tom, že časť členských štátov – najmä tých z nášho regiónu, vrátane Slovenska – väčšinu riešení odmieta. Pôvodne chcela Únia riešiť krízu cez povinné kvóty, podľa ktorých by si štáty Únie medzi sebou žiadateľov o azyl rozdelili. Takéto riešenie však aj vďaka nám nakoniec neprešlo.

Namiesto prijatia 1200 migrantov (u ktorých by úrady posudzovali žiadosti o azyl) sme sa dobrovoľne zaviazali prijať 200 Sýrčanov – aj to len tých, ktorí sú kresťania. Inak pomáhame len tým, že na Slovensku dočasne ubytujeme 500 žiadateľov o azyl zo susedného Rakúska.

Podľa vlády Roberta Fica to bohato stačí, no už z úvodných čísel musí byť jasné, že takto sa nič nevyrieši. A aj keď všetci vrátane politikov, ktorí kvóty odmietli, volajú po spoločnom európskom riešení, čoraz viac sa ukazuje, že sú to len reči.

Politico napríklad tvrdí, že východoeurópski politici nedávno odmietli návrh Donalda Tuska, predsedu Európskej rady, aby sa lídri členských krajín stretli na spoločnom samite. Namiesto toho budú o utečencoch a migrantoch v septembri rokovať len ministri vnútra. Nemecko, Británia a Francúzsko najnovšie navrhujú, aby Únia spísala zoznam „bezpečných krajín“. Ak ľudia z nich požiadajú v Únii o azyl, bude im žiadosť automaticky zamietnutá a vyhostia ich.

„Bude to trvať mesiace, no na konci budeme mať jednotnú azylovú politiku,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters taliansky premiér Matteo Renzi.

Tá už síce oficiálne funguje niekoľko rokov, no zatiaľ väčšinu času len na papieri. Či sa to naozaj podarí, je otázne. Nálady verejnosti v niektorých členských krajinách a ich neochotní politici môžu tento plán veľmi ľahko prekaziť.

Riešenie krízy podľa maďarskej vlády. Foto - TASR/AP
Riešenie krízy podľa maďarskej vlády. Foto – TASR/AP

2. Grécke voľby: dodrží Tsipras sľuby?

Podobalo sa to na veľmi zlú telenovelu. Grécko a zvyšok eurozóny sa od februára doťahovali o to, čo má Grécko spraviť, aby získalo posledný balík peňazí zo sľúbeného bailoutu. Ak by sa tak nestalo, Grécko by nedokázalo splatiť časť predošlých dlhov, nasledoval by bankrot a návrat k drachme.

Ľavicová Syriza, ktorá v Grécku vyhrala januárové voľby najmä pre sľuby, že odmietne ďalšie škrty, na ktorých trvali zahraniční veritelia (zvyšné krajiny eurozóny, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond), nakoniec po sérii zvratov a prekvapení ustúpila. Grécky premiér Alexis Tsipras sa zaviazal presadiť sériu ďalších reforiem a výmenou za to dostali Gréci tretí balíček pomoci vo výške 86 miliárd eur.

Lenže Tsiprasovi sa rozpadol vlastný poslanecký klub – zo 149 poslancov Syrizy odmietla nový bailout podporiť takmer tretina z nich.

Balíček pomoci parlamentom síce prešiel bez problémov, no len preto, že zaň hlasovala väčšina gréckej opozície. Tsipras sa preto pred dvoma týždňami nečakane rozhodol odstúpiť a vyhlásil predčasné voľby, ktoré budú koncom septembra. Očakáva sa, že aj napriek odchodu časti ľavicových poslancov voľby vyhrá.

Ak sa tak naozaj stane, Tsipras bude musieť presadiť reformy, ktorým on sám neverí. Ako vážne berie záväzok voči ostatným krajinám eurozóny, ukáže už to, koho si vyberie ako koaličného partnera. Doteraz vládla Syriza s podporou nacionalistickej a populistickej strany Nezávislí Gréci, s ktorou mala radikálne ľavicová strana spoločný len odpor k dovtedajším úsporným opatreniam.

Alexis Tsipras už nie je premiérom Grécka. Po predčasných voľbách sa ale do kresla pravdepodobne vráti. Foto - TASR/AP
Alexis Tsipras už nie je premiérom Grécka. Po predčasných voľbách sa ale do kresla pravdepodobne vráti. Foto – TASR/AP

3. Odídu Briti z Únie?

Že bude chcieť Európsku úniu zásadne zreformovať práve Brit, by ešte pred pár rokmi znelo ako dobrý vtip. Británia je síce dlhoročným členom, no vždy si od zvyšných členov držala odstup a na čoraz hlbšiu integráciu sa pozerala skôr cez prsty.

Súčasný britský premiér David Cameron sa už niekoľko mesiacov stretáva s lídrami zvyšných krajín Únie a presviedča ich, aby podporili jeho víziu novej Európy. Ako by mala vyzerať? Cameron by napríklad rád obmedzil voľný pohyb pracovnej sily, čo je jeden z hlavných pilierov Únie. Britský premiér totiž vlastným voličom sľúbil, že zastaví prílev migrantov z iných krajín Únie do Británie.

Zastaviť či dokonca zvrátiť by však chcel aj podľa neho neustály presun právomocí do Bruselu. Británia napríklad odmieta hlbšiu ekonomickú integráciu, bez ktorej podľa väčšiny analytikov nebude eurozóna nikdy poriadne fungovať. A včera zas ministerka vnútra Theresa May kritizovala to, ako dnes funguje Schengen, ktorého členom Británia ani nie je.

Nič z toho by nebolo nové, ak by Britov (pravdepodobne) v roku 2017 nečakalo referendum o tom, či chcú aj naďalej zostať členmi Únie. Cameron zatiaľ nepovedal, na ktorú stranu sa postaví. Portál Politico však tvrdí, že sa o tom rozhodne ešte tento rok. Zatiaľ však nič nesvedčí o tom, že by sa mu podarilo presvedčiť napríklad nemeckú kancelárku Angelu Merkel.

„Jednoducho majú radikálne odlišný pohľad aj na úplne základné fungovanie Únie. Ich pohľady na to sa vôbec nestretávajú,“ povedal pre denník Guardian ešte v marci jeden z nemeckých vládnych úradníkov.

Reformátor alebo politik, ktorý Britániu vyvedie z Únie? Foto - TASR/AP
Reformátor alebo politik, ktorý Britániu vyvedie z Únie? Foto – TASR/AP

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie