MediaBrífing: V spore Googlu, Facebooku a veľkých médií je ťažké niekomu držať palce
Svet ešte asi nikdy s takým napätím nesledoval dianie na austrálskom mediálnom trhu ako dnes. Spor, ktorý sa tam rozhorel medzi politikmi, médiami a internetovými gigantmi, sa odohráva aj v iných krajinách. No v Austrálii má zatiaľ najextrémnejšiu podobu.
Facebook sa tam rozhodol zablokovať všetok spravodajský obsah. Takýmto bezprecedentným krokom reaguje na nový zákon, ktorý má prinútiť technologické firmy platiť médiám. Cez týždeň návrh zákona schválila austrálska snemovňa a v najbližších dňoch má o ňom hlasovať senát.
Prečítajte si otázky a odpovede o tom, čo tento spor v praxi znamená a aké môžu byť jeho dôsledky pre médiá aj u nás.
O čo sa Austrália usiluje?
Austrália sa už viac ako rok snaží nastaviť pravidlá, na základe ktorých by veľké internetové spoločnosti platili médiám za využívanie ich obsahu. Google tam totiž zhltne 53 percent všetkých výdavkov na online reklamu, Facebook má z reklamného koláča ďalších 28 percent a ostatní hráči na trhu len 19 percent.
Médiá tvrdia, že internetové giganty zarábajú aj vďaka tomu, že zobrazujú reklamu pri odkazoch na ich správy, a tak by sa mali podeliť o svoje príjmy.
Austrálska vláda s tým súhlasí, a keďže vidí, že dobrovoľne sa digitálne platformy o svoje peniaze nepodelia, chce vytvoriť povinné rozhodcovské konanie (binding arbitration). Podľa navrhovaného zákona sa majú médiá a digitálne platformy dohodnúť na férovej odmene za použitie novinárskeho obsahu. Ak k dohode nedôjde – čo bude zrejme väčšina prípadov –, rozhodne rozhodcovský orgán.
Ak by platformy nesúhlasili, hrozili by im miliónové pokuty.
Ako zareagoval Facebook?
Digitálne platformy vo všeobecnosti nesúhlasia s tvrdeniami, že zneužívajú obsah médií na vlastný biznis. Ich služby preberajú primárne nadpisy, perexy a úvodné fotky k článkom. Nezarábajú teda ani tak na novinárskom obsahu, ako skôr na upútavkách naň.
Sami novinári dávajú odkazy na svoje články na sociálne siete a vyzývajú svojich čitateľov, aby ich zdieľali ďalej, pretože tým dostávajú protihodnotu v podobe návštevnosti. Tá sa následne premieta do príjmov z reklamy či predplatného.
V minulom roku vraj Facebook zabezpečil austrálskym médiám 5,1 miliardy návštev na ich stránky, čo môže mať podľa ich prepočtu hodnotu viac ako 400 miliónov austrálskych dolárov. Spoločnosť preto nevidí dôvod redakciám ešte niečo platiť.
Facebook tvrdí, že navrhovaný austrálsky zákon „nerozumie vzťahu“ medzi ich sociálnou sieťou a médiami, a tak mali na výber z dvoch možností: buď budú taký zákon dodržiavať, alebo vypnú spravodajstvo na svojich službách v Austrálii. „S ťažkým srdcom si vyberáme to druhé,“ oznámila spoločnosť.
Ako zablokovanie spravodajstva funguje v praxi?
Obyvatelia Austrálie od štvrtka nevidia na facebookových stránkach miestnych, ale ani celosvetových médií žiadne príspevky. Inak povedané, v newsfeede nemajú žiadne odkazy na spravodajské portály. Ak chcú vedieť, čo je vo svete nové, musia ísť na inú sociálnu sieť alebo si musia otvoriť weby spravodajských portálov.
Austrálčania nemôžu ani zdieľať odkazy na správy na svojich profiloch.
Ľudia z ostatných kútov sveta zas na Facebooku nevidia žiadne príspevky z austrálskych médií a nemôžu ich ani zdieľať.
Samozrejme, taký drastický krok Facebooku sa nevyhol viacerým chybám. Sociálna sieť omylom zablokovala aj niektoré stránky miestnych samospráv, zdravotníckych zariadení, hasičov, záchranárov, charít či meteorológov. Tieto stránky už odblokovala.
Nedajú sa už zdieľať ani odkazy na články od fact-checkerov. Na sieti sa teda môžu šíriť dezinformačné obrázky či videá, no články austrálskych médií, ktoré lži vyvracajú, ľudia zdieľať nemôžu.
To všetko sa deje v čase pandémie a necelý mesiac pred voľbami v rozlohou najväčšom štáte v Austrálii – v Západnej Austrálii.
Austrálsky premiér Scott Morrison označil zablokovanie spravodajstva Facebookom za arogantné a povedal, že sociálna sieť už nie je spoľahlivým zdrojom informácií. Tvrdí, že jeho krajina sa nenechá zastrašiť.
Ide v Austrálii okrem peňazí aj o niečo iné?
Austrália navyše chce, aby platformy informovali vydavateľov 28 dní dopredu o chystaných zmenách svojich algoritmov, ktoré by sa ich mohli dotknúť. Majú teda posielať informácie o prakticky každej zmene, ktorá by mohla ovplyvniť poradie odkazov vo výsledkoch vyhľadávania či v newsfeede. V prípade urgentných úprav majú byť médiá informované najneskôr 48 hodín od vykonania zmeny.
Ak by bol návrh schválený, bolo by to prvýkrát, čo by veľké IT firmy museli prezradiť detaily o fungovaní a zmenách svojich algoritmov.
Kritici sa však čudujú, prečo
