Filip Struhárik
Svet ešte asi nikdy s takým napätím nesledoval dianie na austrálskom mediálnom trhu ako dnes. Spor, ktorý sa tam rozhorel medzi politikmi, médiami a internetovými gigantmi, sa odohráva aj v iných krajinách. No v Austrálii má zatiaľ najextrémnejšiu podobu.
Facebook sa tam rozhodol zablokovať všetok spravodajský obsah. Takýmto bezprecedentným krokom reaguje na nový zákon, ktorý má prinútiť technologické firmy platiť médiám. Cez týždeň návrh zákona schválila austrálska snemovňa a v najbližších dňoch má o ňom hlasovať senát.
Prečítajte si otázky a odpovede o tom, čo tento spor v praxi znamená a aké môžu byť jeho dôsledky pre médiá aj u nás.
O čo sa Austrália usiluje?
Austrália sa už viac ako rok snaží nastaviť pravidlá, na základe ktorých by veľké internetové spoločnosti platili médiám za využívanie ich obsahu. Google tam totiž zhltne 53 percent všetkých výdavkov na online reklamu, Facebook má z reklamného koláča ďalších 28 percent a ostatní hráči na trhu len 19 percent.
Médiá tvrdia, že internetové giganty zarábajú aj vďaka tomu, že zobrazujú reklamu pri odkazoch na ich správy, a tak by sa mali podeliť o svoje príjmy.
Austrálska vláda s tým súhlasí, a keďže vidí, že dobrovoľne sa digitálne platformy o svoje peniaze nepodelia, chce vytvoriť povinné rozhodcovské konanie (binding arbitration). Podľa navrhovaného zákona sa majú médiá a digitálne platformy dohodnúť na férovej odmene za použitie novinárskeho obsahu. Ak k dohode nedôjde – čo bude zrejme väčšina prípadov –, rozhodne rozhodcovský orgán.
Ak by platformy nesúhlasili, hrozili by im miliónové pokuty.
Ako zareagoval Facebook?
Digitálne platformy vo všeobecnosti nesúhlasia s tvrdeniami, že zneužívajú obsah médií na vlastný biznis. Ich služby preberajú primárne nadpisy, perexy a úvodné fotky k článkom. Nezarábajú teda ani tak na novinárskom obsahu, ako skôr na upútavkách naň.
Sami novinári dávajú odkazy na svoje články na sociálne siete a vyzývajú svojich čitateľov, aby ich zdieľali ďalej, pretože tým dostávajú protihodnotu v podobe návštevnosti. Tá sa následne premieta do príjmov z reklamy či predplatného.
V minulom roku vraj Facebook zabezpečil austrálskym médiám 5,1 miliardy návštev na ich stránky, čo môže mať podľa ich prepočtu hodnotu viac ako 400 miliónov austrálskych dolárov. Spoločnosť preto nevidí dôvod redakciám ešte niečo platiť.
Facebook tvrdí, že navrhovaný austrálsky zákon „nerozumie vzťahu“ medzi ich sociálnou sieťou a médiami, a tak mali na výber z dvoch možností: buď budú taký zákon dodržiavať, alebo vypnú spravodajstvo na svojich službách v Austrálii. „S ťažkým srdcom si vyberáme to druhé,“ oznámila spoločnosť.
Ako zablokovanie spravodajstva funguje v praxi?
Obyvatelia Austrálie od štvrtka nevidia na facebookových stránkach miestnych, ale ani celosvetových médií žiadne príspevky. Inak povedané, v newsfeede nemajú žiadne odkazy na spravodajské portály. Ak chcú vedieť, čo je vo svete nové, musia ísť na inú sociálnu sieť alebo si musia otvoriť weby spravodajských portálov.
Austrálčania nemôžu ani zdieľať odkazy na správy na svojich profiloch.
Ľudia z ostatných kútov sveta zas na Facebooku nevidia žiadne príspevky z austrálskych médií a nemôžu ich ani zdieľať.
Samozrejme, taký drastický krok Facebooku sa nevyhol viacerým chybám. Sociálna sieť omylom zablokovala aj niektoré stránky miestnych samospráv, zdravotníckych zariadení, hasičov, záchranárov, charít či meteorológov. Tieto stránky už odblokovala.
Nedajú sa už zdieľať ani odkazy na články od fact-checkerov. Na sieti sa teda môžu šíriť dezinformačné obrázky či videá, no články austrálskych médií, ktoré lži vyvracajú, ľudia zdieľať nemôžu.
To všetko sa deje v čase pandémie a necelý mesiac pred voľbami v rozlohou najväčšom štáte v Austrálii – v Západnej Austrálii.
Austrálsky premiér Scott Morrison označil zablokovanie spravodajstva Facebookom za arogantné a povedal, že sociálna sieť už nie je spoľahlivým zdrojom informácií. Tvrdí, že jeho krajina sa nenechá zastrašiť.
Ide v Austrálii okrem peňazí aj o niečo iné?
Austrália navyše chce, aby platformy informovali vydavateľov 28 dní dopredu o chystaných zmenách svojich algoritmov, ktoré by sa ich mohli dotknúť. Majú teda posielať informácie o prakticky každej zmene, ktorá by mohla ovplyvniť poradie odkazov vo výsledkoch vyhľadávania či v newsfeede. V prípade urgentných úprav majú byť médiá informované najneskôr 48 hodín od vykonania zmeny.
Ak by bol návrh schválený, bolo by to prvýkrát, čo by veľké IT firmy museli prezradiť detaily o fungovaní a zmenách svojich algoritmov.
Kritici sa však čudujú, prečo je tento návrh v balíku na pomoc žurnalistike. Digitálne platformy totiž využívajú prakticky všetky spoločnosti na trhu – prečo by teda malo informácie o chystaných zmenách dostávať len jedno odvetvie?
Google varuje, že oznamovanie chystaných zmien mesiac dopredu dáva médiám konkurenčnú výhodu, keďže sa na rozdiel od iných firiem môžu na zmeny lepšie pripraviť. Zároveň by to vraj brzdilo zavádzanie dôležitých aktualizácií systému. Firma vysvetľuje, že len v roku 2019 zaviedla 3 620 zmien algoritmov.
Prečo práve Austrália prichádza s takou prísnou reguláciou?
Nová legislatíva je okrem iného výsledkom aj dlhoročného tlaku austrálskych médií. Ako píšu New York Times, austrálske mediálne prostredie je silne koncentrované a dominuje v ňom spoločnosť News Corp mediálneho magnáta a rodáka z Melbournu Ruperta Murdocha.
Miliardár má v krajine veľký vplyv a má blízko napríklad k premiérovi Morrisonovi či ministrovi financií Joshovi Frydenbergovi, ktorý má novú legislatívu na starosti.
Frydenberg bol v roku 2016 svedkom na svadbe Ryana Stokesa, ktorý je synom Kerryho Stokesa, miliardára a majiteľa ďalšieho veľkého austrálskeho vydavateľa Seven West Media.
Mediálni analytici upozorňujú, že najmä Murdochove médiá kryjú chrbát Morrisonovej vláde a tá zas pomáha médiám v boji s internetovými spoločnosťami.
Ako na novú legislatívu reaguje Google? Nehrozí, že tiež zablokuje austrálske médiá?
Google ešte v januári pohrozil, že v Austrálii zablokuje svoj vyhľadávač, ak by krajina schválila pripravovaný zákon. Svoje hrozby zatiaľ nenaplnil a zvolil inú taktiku. Dôvodom je aj to, že na rozdiel od Facebooku sú jeho služby od obsahu médií viac závislé. Facebook tvrdí, že správy tvoria len štyri percentá všetkého obsahu na sociálnej sieti, aj bez nich má teda množstvo iného zaujímavého obsahu od rodiny, priateľov a celebrít. Ľudia sa pri vypnutí správ na Facebooku nezačnú masívne presúvať napríklad na Snapchat či TikTok.
Avšak výsledky vyhľadávania v Googli by boli bez odkazov na novinárske články nedostatočné a ľudia, ktorí by potrebovali niečo naozaj nájsť, by začali siahať po iných službách. Nečudo, že spoločnosť Microsoft, ktorá má vyhľadávač Bing, už rokovala s austrálskym premiérom.
Google preto zatiaľ nejde cestou blokovania, ale snaží sa uzatvárať miliónové dohody s najväčšími vydavateľmi v krajine. Jadrom dohôd je nová služba Google News Showcase, prostredníctvom ktorej chce Google rozdať médiám na celom svete za tri roky až jednu miliardu dolárov. Služba obsahuje súhrny článkov od zazmluvnených médií a je v nej možné čítať aj niektoré texty, ktoré sú na spravodajských weboch za paywallom.
News Showcase už funguje napríklad vo Veľkej Británii, v Nemecku, vo Francúzsku či v Brazílii, teda práve v krajinách, kde čelil Google najväčšiemu tlaku, aby platil tamojším médiám. Od tohto mesiaca bola služba neprekvapivo spustená aj v Austrálii.
Google rokuje aj s českými médiami, no nechce komentovať, v akom štádiu sú diskusie na Slovensku. Dá sa však predpokladať, že služba bude čoskoro spustená v celej EÚ, pretože predvlani bola prijatá smernica o autorských právach, ktorú budú teraz európske krajiny prenášať do svojich zákonov. Výsledkom budú zákony požadujúce, aby digitálne platformy začali platiť európskym médiám.
Google nechce platiť za zobrazenie nadpisov článkov vo výsledkoch vyhľadávania, a tak sa bude snažiť uspokojiť najväčšie vydavateľstvá a najhlasnejších kritikov štedrými dohodami o spolupráci pre News Showcase.
Čo bude ďalej?
Minister financií Frydenberg už rokoval so šéfom Facebooku Markom Zuckerbergom a konverzáciu označil za „veľmi srdečnú“ a „veľmi konštruktívnu“. Ďalšie rozhovory majú pokračovať aj cez víkend.
Austrálska vláda opakuje, že novú legislatívu chce prijať aj napriek odporu digitálnych platforiem.
Ďalšie krajiny spor s napätím sledujú a v prípade priaznivého vývoja chcú austrálsku reguláciu odkopírovať. Hlási sa už napríklad Kanada.
Odborníci medzitým stále diskutujú, či majú štáty nútiť veľké internetové spoločnosti deliť sa o svoje príjmy s médiami, ktoré nezvládli digitalizáciu a svoje nároky majú postavené na veľmi slabých argumentoch.
Otázne je, či z vysnívaných dohôd vôbec niekedy budú profitovať menšie vydavateľstvá alebo budú nové pravidlá výhodné len pre najväčšie mediálne domy, ktoré si bič na platformy vylobovali a ktoré si len chcú upevniť svoju pozíciu na trhu.
A za pozornosť stojí aj to, aká časť peňazí vytrieskaných od Facebooku, Googlu a spol. pôjde na podporu kvalitnej žurnalistiky a aká časť len skončí na účtoch majiteľov a investorov veľkých médií.
Austrália zatiaľ nedáva veľa dôvodov na optimizmus. Najviac zo situácie totiž zatiaľ vyťažila Murdochova spoločnosť News Corp, ktorá v minulom štvrťroku dosiahla zisk 261 miliónov amerických dolárov, viaceré jej médiá polarizujú spoločnosť, šíria dezinformácie, robili propagandu v prospech Donalda Trumpa a spochybňujú vedecké dôkazy o klimatickej kríze.
Austrália tým ukazuje, že tento spor nie je len o dobrých médiách a zlých internetových gigantoch. V skutočnosti je ťažké vybrať si, komu v tomto príbehu držať palce.
Ďalšie správy o médiách
KUCIAK
V nedeľu ubehnú tri roky od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Spomienkové online eventy chystajú napríklad Za slušné Slovensko, Denník N či Aktuality. Denník SME píše o nových dôkazoch vo vyšetrovaní. Jeden z nich ukazuje, že Alena Zsuzsová mala tesne po vražde taký vysoký tep, aký nikdy predtým. Z dát okrem toho vyplýva, že Kočner a Zsuzsová navštevovali deň po vražde spravodajské portály skoro dvakrát častejšie než zvyčajne. Úrad špeciálnej prokuratúry v odvolaní navrhuje, aby Najvyšší súd odňal prípad senátu Ruženy Sabovej a pridelil ho inému senátu.
JURZYCA
Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) reagoval na minulotýždňový MediaBrífing, v ktorom sme sa venovali jeho omylom pri debate o regulácii digitálnych platforiem. „Novinár môže v komentároch písať, čo chce, nezvyknem na to reagovať. Ale v tomto prípade išiel komentár argumentačne hlbšie, má potenciál posunúť serióznu časť debaty dopredu. Nech sa teda páči, desať mojich reakcií,“ napísal Jurzyca na Facebooku. V niektorých bodoch sa určite nezhodneme, ale treba oceniť konštruktívny a vecný štýl debaty – toto je politická komunikácia na vysokej úrovni.
YOUTUBE
„Iba 0,64 percenta videí na YouTube má viac ako stotisíc pozretí, ale tvoria 80 percent návštevnosti. To znamená, že ak by ste zmazali 99 percent YouTubu, skoro nikto by si to nevšimol,“ vraví v rozhovore Rastislav Turek, ktorý už sedem rokov buduje v USA firmu Pex na riešenie problému s nedovoleným šírením autorskej hudby a videí. Od investorov teraz získal 57 miliónov dolárov.
FUN RÁDIO
Dva dni pred koncom minulého roka uzavrelo ministerstvo dopravy riadené hnutím Sme rodina zmluvy na nákup vysielacieho času v hodnote viac ako 2,5 milióna eur. Z toho 141-tisíc eur dostane Fun rádio, ktoré vlastní šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár. Hnutie v tom nevidí konflikt záujmov, Kollár vraj čaká na zákon o zvereneckých fondoch, ktorý má pripraviť ministerstvo spravodlivosti. Po jeho prijatí vraj vloží Fun rádio do fondu.
USA
Vo veku 70 rokov zomrel Rush Limbaugh, americký konzervatívny rozhlasový moderátor a komentátor. Býva označovaný za Trumpovho spojenca, rasistu a homofóba, popieral vedecké dôkazy o zmene klímy a šíril množstvo konšpiračných teórií. Jeho talkshow The Rush Limbaugh Show vysielali stovky staníc. Web Poynter napísal, že Limbaugh stál pri vzniku polarizovanej a straníckej žurnalistiky v USA.
- Najpopulárnejšie slovenské profily na Clubhouse majú raper Pil C, youtuber Expl0ited, youtuberka Moma a novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová.
- Koaličný partner poľskej vládnucej strany PiS nepodporí navrhovanú daň z reklamy, proti ktorej protestujú médiá. Vládna koalícia teda nemusí mať v parlamente dosť hlasov.
- Aplikácia WhatsApp bude pokračovať v zmene podmienok používania a ochrany súkromia, a to aj napriek odporu používateľov.
- Parler je opäť online. Sociálna sieť, ktorú obľubujú fanúšikovia Donalda Trumpa, bola pred viac ako mesiacom odstránená zo serverov Amazonu pre šírenie nenávisti.
- Slovinský premiér Janez Janša sa vydal maďarskou cestou, útočí na novinárov a jeho vláda sa snaží oklieštiť slobodu kritických médií.
- Šéfovia Facebooku, Googlu a Twitteru budú v marci opäť vypovedať pred americkým kongresom, hlavnou témou majú byť dezinformácie.
- Bieloruský súd odsúdil na dva roky väzenia dve novinárky. Kaciaryna Bachvalovová (27) a Darja Čuľcovová (23) informovali o novembrových protestoch v Minsku.
- 28. februára je uzávierka prihlášok na mikrogranty na podporu žurnalistiky zameranej na riešenia (solutions journalism).
Titulka týždňa
Na titulke najnovšieho vydania československého Vogue je netypicky ústavná sudkyňa Katarína Šimáčková. „Každé malé dievčatko by malo vedieť, že má všetky možnosti a že rozhoduje o svojom osude,“ vraví. „Môže byť prezidentkou a môže byť mamičkou. Alebo môže byť mamičkou a pritom prezidentkou. Máme obrovskú škálu možností, je to vec nášho rozhodnutia. No mali by sme aj rešpektovať rozhodnutie ostatných žien, aj keď sa nezhoduje s našou predstavou. To je veľký problém nás žien – navzájom sa málo rešpektujeme a podporujeme.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
