Denník N

Ako sa rómske mamy učia od nás, tak sa aj my učíme od nich, hovorí mentorka omám z Keceroviec

Katarína Šiňanská so svojimi omamami. Foto - Cesta von
Katarína Šiňanská so svojimi omamami. Foto – Cesta von

Katarína Šiňanská je sociálna pracovníčka a mentorka omám. Priznáva, že nájsť v rómskej komunite prvé rodiny ochotné zapojiť sa do programu, nebolo ľahké. „Dnes už nemáme núdzu o nové rodiny, práve naopak. Záujem je väčší ako možnosti,“ hovorí.

Pracujete s rómskou komunitou, ktorej príslušníci nemajú veľký majetok ani finančné rezervy. Ako sa im žije dnes, po roku pandémie?

Pandémia sa relatívne dlho rómskym osadám vyhýbala. Bolo to veľmi zvláštne, až tak, že mnohí ľudia v komunite verili, že je to Božia vôľa a že Rómom, pretože sú pod „Božou ochranou“, sa nič nestane, že ich to celé obíde. Prvé mesiace pandémie ich život prebiehal bez výrazných zmien. Ľudia sa ešte tak vzájomne neosočovali, fungovali stále pomerne normálne.

V rómskych osídleniach je veľmi typické, že sa ľudia zhromažďujú vonku pred domami a na uliciach. Mladšie aj staršie deti a mladí ľudia sa zvyknú stretávať a pohybovať vonku v skupinách, v priestore komunity. Je to bežný spôsob ich sociálnej interakcie.

S pribúdajúcimi prípadmi nakazených sa začala zvyšovať kontrola zvonku a zintenzívňovali sa policajné hliadky, ktoré dohliadali na dodržiavanie pravidiel a poriadku. Aj v chudobných komunitách ľudia pochopili, že ide do tuhého. Keď sa vyskytli prvé pozitívne prípady v osadách, ľudí to vystrašilo. V Kecerovciach, kde pracujem, sa covid-19 objavil tiež a ľudia museli do domácej karantény. Napriek tomu solidarita ostala, aj medzi tými najchudobnejšími. Susedia sa o seba navzájom starali, pomáhali si s nákupom najzákladnejších vecí, s prípravou stravy.

Dnes sú celkové následky pandémie veľké. Mnoho rómskych mužov – otcov rodín – nemôže dochádzať do práce. Sú doma a to pre ich rodiny znamená veľký výpadok príjmu. Ekonomické dôsledky pandémie v rómskej komunite sú naozaj výrazné. Mnohé rodiny sú už v podstate výlučne závislé od sociálneho systému, aj keď predtým neboli.

V rómskych osadách bežne žije veľa ľudí na veľmi malom priestore. Ako sa dá v takýchto podmienkach izolovať jedného nakazeného od zvyšku rodiny alebo komunity? Majú vôbec títo ľudia možnosti dodržiavať izoláciu a chrániť sa?

V rómskej komunite sú, samozrejme, aj rodiny, ktoré majú doma viac miestností a teoreticky by mohli izoláciu chorého dodržať lepšie, ale vo všeobecnosti je to objektívne naozaj veľmi ťažké. Musím však povedať, že napríklad v Kecerovciach reagoval veľmi promptne starosta a na prípadnú izoláciu vyčlenil priestory komunitného centra. Nakoniec to

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie