My sme im to dlžní

Autor je podpredseda NR SR, jeden z niekdajších organizátorov Za slušné Slovensko

Sú to tri roky. Čo ste robili v stredu 21. februára 2018 vy? Pamätáte si? Mne mali cez víkend prísť rodičia do Bratislavy, s kolegami sme pripravovali kampaň k voľbe ústavných sudcov, ktorá sa mala začať na jeseň toho roka. Okolo šiestej som prišiel z práce, približne vtedy do Veľkej Mače prišlo auto – Citroen Berlingo s dvoma mužmi. Ako každý večer som si niečo uvaril a zavolal si s vtedajšou priateľkou. Mohlo byť niečo po ôsmej. O 65 kilometrov ďalej padli tri výstrely a Martina s Jánom boli mŕtvi. Ja si pravdepodobne sadám ku knihe, skoro ako každý večer. Z Brezovej ulice rýchlym krokom cez ihrisko odchádza muž, biely Citreon odchádza s ním. Zhasínam svetlo a zaspávam.

Najbližších pár dní plynie obyčajne. V piatok príde mama s otcom, prechádzame sa mestom, v nedeľu zaspávam akoby nič. Vo Veľkej Mači k staršiemu domu prichádza policajná hliadka, cez dvere vidia krv a nájdu dve telá. Pondelok 26. februára 2018 okolo ôsmej ráno beriem do ruky mobil so správou: Vo Veľkej Mači zavraždili investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko sa ráno definitívne zmenilo.

Pamätáte si to? Áno, znie to ako história s preryvmi osobných spomienok. Je to osobné – pre všetkých – možno viac, ako sme ochotní pripustiť. Dvaja nevinní ľudia prišli o život a my sme konečne pochopili, čo sa deje za oponou menom politika, vláda Slovenskej republiky, polícia Slovenskej republiky. Pochopili sme, ako súdy, ktoré majú rozhodovať v mene (sic!) Slovenskej republiky, rozhodujú naozaj a kto vlastne ťahá nitky v krajine. Príliš veľa Slovenskej republiky? Tak to však je, tu sa to dialo v mladej krajine, ktorá bola založená pred 28 rokmi.

Všetko ďalšie poznáte – zhromaždenia pre úradom vlády, následne blúznenie o Sorošovi, masové zhromaždenia Za slušné Slovensko, rekonštrukcia vlády. Najmä však úžasní ľudia, organizátori, ktorí sa dovtedy poriadne nepoznali a boli ochotní obetovať sa – obetovať sa tak, ako si mnohí nevedia predstaviť. Rozpadnuté osobné životy, strata práce, tlak, sledovanie a finančná neistota. Noci bez spánku a odvaha. Jeden neznamená nič, ale kolektív a odvaha dovtedy neznámych, to je to, čo pohlo našou krajinou. Priateľstvo a nádej, komunita, ktorá pomohla prežiariť temnotu zla. Svetlo, ktoré prežiarilo tmu. Pretože svetlo nakoniec vždy zvíťazí nad tmou.