Štát sa už chystá skupovať pohľadávky veriteľov Váhostavu, Širokého firme sa darí

Sľuby o tom, že podnikatelia, ktorým Váhostav Juraja Širokého dlhuje napríklad za práce pri stavbe diaľnic, určite neprídu úplne skrátka, sa majú začať plniť. Štátna Slovenská reštrukturalizačná spoločnosť, ktorá má na starosti vyplatenie polovice hodnoty dlhov, čo nechal u dodávateľov Váhostav, predpokladá, že začne v septembri odkupovať pohľadávky.

Bude to štyri mesiace po tom, ako rýchlu finančnú pomoc prisľúbil stavbárom premiér Robert Fico.

„Na webovej stránke www.restrukturalizacna.sk bude každá výzva zverejnená a bude v nej definovaný spôsob odkupovania pohľadávok,“ informuje Slovenská reštrukturalizačná.

Upozorňuje, že najskôr musí výzvu uverejniť v celoštátnej tlači, ale platí, že vykupovať plánuje začať v septembri.

Prečítajte si

Štát kupuje akcie Váhostavu, no tie sú možno bezcenné

Pomoc je trochu iná

Veritelia Váhostavu museli chýbajúce peniaze už dávno nahradiť príjmami z iných zákaziek, novými úvermi či krátením nákladov na zamestnancov. Na peniaze od štátu aj tak stále čakajú.

No naznačujú, že skupovanie pohľadávok za polovicu ich hodnoty sa malo rozbehnúť už o mesiac skôr – ešte v auguste. Tento mesiac sa totiž ako začiatočný termín a marec ako konečný termín spomínal v čase, keď vláda peniaze sľubovala.

Tak si to pamätá napríklad Milan Blaho z firmy Remal, ktorý zastupoval počas protestov niektorých veriteľov Váhostavu. Až po týchto protestoch sa poškodeným veriteľom rozhodol ponúknuť pomoc aj štát.

Blahov kolega Jozef Válek z firmy Energy Pro upozorňuje, že program pomoci napokon nevyzerá úplne tak, ako si ho s vládou dohodli. Vláda sa totiž neskôr rozhodla, že polovicu bude vyplácať najviac z pohľadávky, ktorá nepresahuje 400-tisíc eur.

V takomto prípade by totiž mohla pomôcť veriteľom cez takzvaný systém de minimus. Ten má svoj strop pomoci: 200tisíc eur.

Keby prišiel niekto s nepreplatenou faktúrou od Váhostavu na 450-tisíc eur, dostal by teda iba 200-tisíc, a nie 225-tisíc eur, čo je polovica. Zatiaľ nie je úplne jasné, či to bude v praxi fungovať takto alebo sa pohľadávky nad 400-tisíc eur nebudú vyplácať vôbec. Zrejme však bude platiť variant A.

Válek tvrdí, že počas rokovaní sa nehovorilo, že by štát vyplácal polovicu z najviac 400-tisícových pohľadávok. Aj keď podľa neho nie je veľa obchodných partnerov Váhostavu, ktorí by 400-tisícový strop mohli prekonať, zmena sa mu nepozdáva z princípu. Počas rokovaní sa totiž podľa neho spomínalo iba to, že vyplácať sa nemajú schránkové firmy.

Pre Váhostav by už Válek nepracoval. Keď ho zo Širokého firmy volali nedávno do práce, odpísal im, že jedine, ak zaplatia dopredu. „Môžu ísť kedykoľvek do konkurzu, už im neveríme,“ hovorí Válek.

Vidí ružovú budúcnosť

Šéf Váhostavu Marián Moravčík, ktorý sa zviditeľnil prepojením na jednu zo schránkových firiem, ktorým má Váhostav dlhovať milióny eur, to však s budúcnosťou stavebnej firmy vidí optimisticky. Pre TASR uviedol, že tento rok očakáva zisk na úrovni 7,5 milióna eur.

Už teraz chystá prvú veľkú splátku peňazí veriteľom. Bude to platiť pre tých, ktorí sa rozhodli nevyužiť rýchly predaj pohľadávok štátu ale tiež pre štát, keďže po odkupovaní pohľadávok od firiem, ktoré ich predajú, bude aj on veriteľom Váhostavu. „Prvá väčšia splátka na úrovni okolo 5 miliónov eur bude podľa schváleného reštrukturalizačného plánu vyplatená 30. júna 2016,“ povedal Moravčík.

Váhostav sa momentálne musí držať reštrukturalizačného plánu. To znamená, že počas piatich rokov postupne splatí svojim veriteľom asi 19 percent pohľadávok. V tom je už zahrnutá aj časť peňazí, ktorej sa v prospech veriteľov Váhostavu vzdali banky.

Tí stavbári, ktorí si zoberú od štátu naraz 50 percent nezaplatených faktúr a nepôjdu podľa reštrukturalizačného plánu, predajú so svojimi pohľadávkami aj budúce akcie Váhostavu. V apríli sa totiž Široký po policajnej razii v jeho firme rozhodol, že sa 49 percent akcií spoločnosti zamení za pohľadávky firmy.

Tie by v pomere skúpených pohľadávok mal vlastniť štát, zvyšok potom firmy, ktoré sa pohľadávky rozhodli nepredať.

Verí si štát aj Váhostav

Premiér často opakuje, že peniaze nad 19 percent pohľadávok Váhostavu nie sú pasé ani pre štát, ani pre firmy, ktoré program skupovania pohľadávok nevyužijú. Do polovice hodnoty pohľadávok sa budú dať riadne nárokovať a vymáhať aj exekúciou, zvyšok môže prísť na rad, keby na to firma dosahovala dostatočný zisk.

To dáva podľa premiéra štátu možnosť pýtať od Váhostavu všetky nezaplatené faktúry.

V praxi sa môže stať aj to, že zisky sa nemusia vo firme len tak ukazovať, ale teoreticky sa môžu aj odlievať.

Vo Váhostave vidia budúcnosť ružovo. Firma je v hre o dve veľké zákazky na stavbu častí D1 – o obchvat Prešova, ktorého cenu odhadol štát na takmer 370 miliónov eur bez DPH, a aj o úsek Budimír – Bidovce pri Košiciach v odhadovanej cene 210 miliónov eur.