Sú u rodičov, bez peňazí a kamarátov. Tretina vysokoškolákov trpí depresiou, rizikovo pije skoro štvrtina

Tretina vysokoškolských študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák.

Až 18,6 percenta študentov uvádza, že im v minulosti diagnostikovali duševnú poruchu. „V porovnaní s rokom 2018 vidíme nárast zhruba o tretinu,“ vraví psychológ Michal Hajdúk z UK.

Z diagnostikovaných porúch dominovali úzkostné poruchy (11,6 %), nasledovala depresia (9,6 %) a poruchy príjmu potravy (4,8 %). V menšej miere sa v zozname objavili aj poruchy učenia, závislosť či schizofrénia.

1800 študentov a študentiek

Zistenia pochádzajú z online výskumu duševného zdravia študentov UK v Bratislave, ktorý prebiehal od 4. do 27. decembra 2020.

Dotazník vyplnilo takmer 1800 osôb, z nich 80 percent boli ženy. Prevažovali študentky a študenti bakalárskeho stupňa, no výskumu sa zúčastnili aj študenti magisterského stupňa a v malej miere aj doktorandi.

Výskum robili psychológovia a psychiatri z pracovísk UK pod patronátom Centra výskumu psychických porúch UK v Bratislave.

Ak máte duševné problémy, cítite sa bezradní a neviete, ako ďalej, so žiadosťou o pomoc sa môžete obrátiť na linky pomoci:

• Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (non-stop)
• Linka detskej istoty: 116 111 (non-stop)
• Linka nádeje: pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor: 055/644 1155
• Liga za duševné zdravie: online poradňa, kontakty na www.dusevnezdravie.sk/online-poradna
• IPčko.sk (www.ipcko.sk), bezplatná a anonymná poradňa pre mladých ľudí. Poradenstvo mejlom na [email protected] a cez čet non-stop.
• Krízová linka pomoci v súvislosti s koronavírusom (www.krizovalinkapomoci.sk): 0800 500 333 (non-stop)
• Dobrá linka (www.dobralinka.sk): poradňa pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Mejl (non-stop, [email protected]), čet (počas pracovných dní od 15.00 do 20.00) a videoporadenstvo (každý utorok a štvrtok od 15.00 do 20.00).

Skoro 10 % opýtaných sa liečilo na duševnú poruchu

Výrazné a mierne zhoršenie psychického zdravia uviedlo až 72 percent študentov.

Zhoršenie psychického zdravia prevažovalo nad ostatnými vecami ako socioekonomická situácia, telesné zdravie či vzťahy s rodinou.

O zhoršení vzťahov s priateľmi hovorilo 42 percent opýtaných.

Skoro 10 percent študentov sa počas výskumu liečilo na niektorú z duševných porúch, či už psychoterapiou, liekmi, alebo ich kombináciou.

Depresia a úzkosť

Prejavy depresie pociťovala tretina študentov a prejavy úzkosti pätina. 16,5 percenta vysokoškolákov malo zvýšenú mieru úzkosti aj depresie.

„Výskyt úzkosti a depresie je v porovnaní s rokom 2018 dvojnásobný,“ dodal psychológ Hajdúk.

„Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ vysvetlil Hajdúk.

Úzkostný človek prežíva aj bežné situácie so strachom a má nereálne obavy, ktoré nezodpovedajú danej situácii. Aj keď sa mu jednu obavu podarí rozptýliť, o chvíľu ho sužuje ďalšia.

Depresívny jedinec má dlhodobo skleslú náladu, stráca pocit radosti a spokojnosti a prestáva sa tešiť z maličkostí. Má oslabenú vôľu a niekedy nedokáže vstať z postele. Má aj problémy so spánkom.

Súčasťou depresie sú aj pocity zlyhania, beznádeje, viny a v extrémnom prípade aj suicidálne (samovražedné) myšlienky a konanie.

„V jadrových symptómoch, ktoré sú pre depresiu typické, ako je depresívna nálada a anhedónia, keď sa nevieme tešiť z vecí, bol (oproti roku 2018 – pozn. red.) markantný nárast,“ povedal pre Denník N psychológ Hajdúk.

„Až 30 percent študentov uviedlo, že takmer denne mali pocit, že sa nedokážu tešiť z vecí,“ vysvetlil vedec z UK a dodal, že len desatina študentov nemala v ostatných dvoch týždňoch ani raz pocity anhedónie.

Výskum duševného zdravia študentov, tlačová beseda UK. Zdroj – UK v Bratislave/Facebook

Nárast rizikového pitia

Skoro štvrtina študentov vykazovala rizikové pitie alkoholu, prevažovali muži. Rizikovosť pitia sa hodnotila podľa množstva vypitého alkoholu, frekvencie pitia či vplyvu na psychiku a fungovanie.

V súvislosti s pandémiou bolo najnáročnejšie zvládať: nedostatok kontaktu so spolužiakmi (skoro 70 %), rovnováhu medzi školou a súkromným životom a organizovanie úloh a aktivít (obe takmer 60 %).

38 percent študentov uvádzalo problémy so spánkom.

Porovnanie s jarou 2020

Podobný výskum ako v decembri 2020 robili výskumníci aj v apríli 2020 počas prvej vlny pandémie. Vedci vtedy očakávali, že keď porovnajú údaje s rokom 2018, ukáže sa, že študenti sa zhoršili.

No to sa nestalo. „Nefunguje to tak, že keď príde nejaký stresor, napríklad koronakríza, celá populácia študentov sa o niečo zhorší a bude mať viac psychotických zážitkov, závažnejšiu depresiu alebo úzkosť,“ komentoval zistenia Hajdúk.

Hoci sa krajina uzavrela aj na jar, do konca apríla sme mali „len“ 23 obetí, ktoré zomreli na covid a s covidom. No v decembri 2020, keď prebiehal nový výskum, došlo k prudkému nárastu na skoro 2-tisíc obetí.

V tom čase trvali protipandemické opatrenia v rôznej miere zhruba trištvrte roka.

„Za niekoľko mesiacov od jari sa vyčerpali zdroje, ktoré človek má na zvládanie náročných situácií,“ povedal Hajdúk. Na jar 2020 sa teda študenti ešte nezhoršili, lebo mali dostatok psychických síl na zvládanie situácie, no tie postupne ubúdajú.

Zhoršenie sa neprejavilo okamžite, lebo ľudia disponujú akýmsi psychologickým imunitným systémom, odolnosťou či rezilienciou, ktorá pôsobí ako ochranný faktor pred útrapami života.

Je prirodzené, že istý čas smútime, ak nám zomrie priateľ, prídeme o prácu alebo sa nám pre pandémiu zásadne zmení život, no po istom čase sa oklepeme a ideme ďalej. Nedokázali by sme normálne fungovať, ak by naša myseľ nemala takúto schopnosť a všetko by nás „zložilo“.

Lenže psychické zdroje nie sú nekonečné. „Zvládanie krátkodobých stresorov je náročné, ale človek má priestor vrátiť sa do normálu. Lenže druhá vlna trvá neprestajne už niekoľko mesiacov. Človek nemá kde nabrať sily,“ hovorí Hajdúk.

Naučená bezmocnosť

Psychiater Ján Pečeňák z Psychiatrickej kliniky LF UK a UN Bratislava v tejto súvislosti spomenul koncept „naučenej bezmocnosti“ (z angl. learned helplessness), ktorá vzniká, ak sa stresor opakuje nepravidelne a dlhodobo. „Je to cesta k depresii,“ dodal psychiater.

U skúmaných zvierat sa naučená bezmocnosť vyvinula, ak ich vystavovali stresorom mimo ich kontroly. Keď potom živočíchy dostali možnosť, aby sa stresoru vyhli, na svoj údel rezignovali a trpeli, aj keď nemuseli. Po istom čase sa u nich „vypestovala“ bezmocnosť.

Podľa Pečeňáka sa väčšina ľudí otrasie a po pandémii sa vráti k normálnemu životu. No časť populácie, ktorá má predispozície – napríklad genetické – na duševné poruchy, môže mať problémy, keďže súčasná situácia predstavuje výrazný rizikový faktor.

Väčšie riziko depresie a úzkosti bolo spojené s nižším vekom, väčšou pociťovanou osamelosťou či intenzívnejším prežívaním stresu, ukázal výskum UK.

Bez prostriedkov a kontaktu s kamarátmi

Ako sú na tom študenti či mladí dospelí do 25 rokov v porovnaní s niektorými inými vekovými skupinami?

Do výskumu UK sa zapojili aj 166 zamestnanci univerzity (priemerný vek 42,6 roka), z nich 52 percent uviedlo mierne alebo výrazné zhoršenie psychického zdravia.

Na porovnanie, pri študentoch to bolo až 72 percent.

Deväť percent zamestnancov uviedlo závažnejšiu depresívnu symptomatiku a tri percentá výraznú úzkosť, čo je oveľa menej ako v prípade študentov, kde depresiu hlásila tretina a úzkosť pätina.

Ako je možné, že vysokoškolákov zasiahla koronakríza viac? Psychológ Radomír Masaryk z UK vysvetlil, že študenti prešli akýmsi regresom a namiesto toho, aby sa osamostatnili, bývajú doma s rodičmi, ktorí sa k nim niekedy správajú, ako by mali pätnásť.

„Sú u rodičov, bez prostriedkov a bez kontaktu a kamarátmi,“ dodal Masaryk, ktorý je aj prorektorom UK pre vonkajšie vzťahy.

„Mnohým pandémia kruto narušila ich vzťahy, hlavne ak je ich partner z iného mesta. Svojho partnera nevideli veľmi dlho, prípadne sa s nimi rozišiel,“ povedal o útrapách vysokoškolákov Masaryk. „Mnohí prišli aj o brigády, ktoré pre nich boli jedinou cestou, ako byť nezávislejší a samostatnejší.“

Zdanlivo najšťastnejšie obdobie

Mladá dospelosť je „rizikovým obdobím“, povedal psychiater Pečeňák a dodal, že len zdanlivo ide o najšťastnejšie obdobie.

Vek je najrizikovejší faktor covidu, preto sú seniori v pandémii najohrozenejšou skupinou. No aj oni zvládajú koronakrízu lepšie ako mladí.

„Ľudia nad 60 rokov reportovali oveľa menej stresu aj depresívnych pocitov,“ povedala v relácii Experiment psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

„Je to pravdepodobne preto, že pandémia pre nich neznamenala zásadnú zmenu životného štýlu. Mnohí seniori sú zvyknutí, že žijú sami a ich deti sa odsťahovali (…) Mali čas a priestor vypestovať si v priebehu života mechanizmy zvládania sociálnej izolácie,“ dodala Lášticová.

Pomoc

Výsledky výskumu z UK nemožno automaticky zovšeobecniť aj na vysokoškolákov z iných univerzít, prípadne na tých študentov univerzity, ktorí neodpovedali.

Na druhej strane, UK má rôznorodých študentov z rôznych regiónov či s odlišným zázemím, takže výskum má výpovednú hodnotu.

Škola sa témou psychického zdravia študentov zaoberá od začiatku pandémie. V Psychologickej poradni UK spustila online poradenstvo a poskytovala aj online duchovné poradenstvo.

„Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ hovorí Masaryk.

Podľa Hajdúka je dôležité, aby sa ľudia nebáli zaklopať na dvere poradne so žiadosťou o pomoc. „Ak zasiahneme včas, človeka môžeme naučiť, ako situáciu zvládať,“ dodal psychológ v minulosti pre Denník N.