Krajniak za otváranie kostolov argumentuje ako Kuffa, opiera sa o zázrak z 18. storočia

V čase, keď má Slovensko rekordne veľa pacientov s koronavírusom v nemocniciach a na pomoc volá už aj lekárov zo zahraničia, minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vyzýva na otvorenie kostolov. Modlitba a duchovná služba podľa neho môžu pomôcť v boji s covidom.

Pridala sa k nemu aj konzervatívna koaličná poslankyňa Anna Záborská (OĽaNO – Kresťanská únia), za dodržania prísnych hygienických opatrení by podľa nej išlo o dobrý krok.

Otvárali by aj biskupi

Ich výzva prišla necelý týždeň po tom, čo na otvorenie kostolov vyzvali slovenskí biskupi. V utorok vláde poslali list, v ktorom ju kritizujú za dlhodobý a celoplošný zákaz bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. „Veriaci majú pocit, že ich cirkev v ťažkom čase opustila,“ píšu v liste.

Krajniak za otvorenie kostolov argumentuje aj tým, že klienti domovov sociálnych služieb, ktorí mali prístup k duchovnej službe, mali lepší priebeh ochorenia. Zdôraznil však, že ide len o jeho skúsenosť a nemá na to dôkazy ani vedeckú štúdiu.

Dôkazom o liečivej sile viery má byť podľa neho aj udalosť z roku 1710, keď bola v Trnave morová epidémia. Tú sa podľa Krajniaka podarilo potlačiť spoločnou modlitbou v miestnom dóme. „A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel,“ napísal minister na Facebooku.

Na sociálnej sieti vyzval za obnovenie bohoslužieb, „aby nás Boh našich otcov a dedov ochránil pred covidom a zbavil nás covidu čo najrýchlejšie“.

Ministerstvo zdravotníctva radí kostol k najrizikovejším

Ešte v septembri pritom ministerstvo zdravotníctva zverejnilo zoznam najrizikovejších činností a zaradilo tam aj návštevu kostola. Podobne rizikové sú oslavy v interiéri, koncert či návšteva baru.

Menej problémovými aktivitami sú návšteva posilňovne, reštaurácie, kina, kaderníctva či verejných toaliet. Najnižšie riziko nákazy je pri prechádzke v parku, pri tankovaní či tenise.

Na rizikové prostredie v kostoloch už v septembri upozorňoval infektológ Pavol Jarčuška. „Do kostolov chodí staršia, riziková generácia, u ktorej môže byť priebeh choroby veľmi rýchly,“ vysvetľoval v rozhovore.

Sám mal niekoľko pacientok, ktorých spoločným zdrojom nákazy bol kostol. „Do toho kostola zhodou okolností chodievam, tak som volal farárovi, nech zruší na dva týždne omše, ale povedal, že nie, nezruší, lebo to sa nedá, ľudia tam chcú chodiť. Tak som toto podozrenie, samozrejme, musel nahlásiť hygienikovi,“ povedal Jarčuška.

Myslí si, že kontrola hygienických opatrení v kostoloch políciou či úradníkmi je citlivá záležitosť, a mala by byť podľa neho najmä v rukách cirkvi. Slovenskí biskupi už na jar odporúčali dávať sväté prijímanie, teda hostiu, na ruku, a nie priamo do úst, aby nedošlo k šíreniu vírusu. Až na pár výnimiek vtedy súhlasili aj so zatvorením kostolov.

Kuffa hovoril o zázraku z Trnavy už na jar

Rovnako ako minister Krajniak argumentoval na jar aj ultrakonzervatívny poslanec Štefan Kuffa (KDŽP). Ešte v marci v parlamente tvrdil, že kostoly sa nemôžu zatvárať ako prvé, pretože „proti koronavírusu, ak by sme bojovali len svetskými zbraňami, je to veľmi, veľmi málo, my musíme zapojiť aj duchovné zbrane“.

Vtedy spomenul aj príbeh zázračného ukončenia moru v Trnave. „Bol tu mor a ľudia vyšli do ulíc. Paradoxne, denne 50 ľudí na mor zomieralo. A keď zobrali obraz Matky Božej a Trnavčania s touto dôverou takto chodili po meste, zo dňa na deň spadol ten mor. Zo dňa na deň,“ tvrdil Kuffa.

Táto udalosť v roku 1710 odštartovala vznik ďakovnej modlitebnej udalosti s názvom „trnavská novéna“. Ide o tradíciu, počas ktorej si veriaci každoročne uctievajú obraz Trnavskej Panny Márie, ktorá mesto ochránila od tureckých vpádov či morovej epidémie.

Tradícia „trnavskej novény“ siaha teda do začiatku 18. storočia, keď sa v meste šíril mor. Zdraví ľudia sa vraj koncom novembra zhromaždili v kostole, modlili sa za ústup ochorenia a ešte v ten deň epidémia začala ustupovať. Podľa Kuffu je tento príbeh pravdivý, pretože ak by nebol, „tak za tie roky táto novéna by sa v Trnave vytratila“.

„Nepodceňujem tie svetské opatrenia, ktoré sú potrebné, bezpochyby sú. Ja som len chcel ukázať ešte na ten iný rozmer, ktorý tu existuje, a to je ten duchovný,“ povedal v marci Kuffa.

Historička: Nečudujem sa, že tomu v 18. storočí verili

Podľa historičky Slovenskej akadémie vied Tünde Lengyelovej by sa táto udalosť dala overiť napríklad v dobovej matrike úmrtí, prípadne z mestských kníh či súkromných listov. Daňové súpisy môžu ukázať celkový úbytok poplatníkov po skončení epidémie.

„Ale ja by som sa ako historička ohradila voči tomu, ak by ma niekto poslal hľadať takéto veci, lebo to sú nezmysly,“ hovorí Lengyelová o okamžitom zastavení moru modlitbou. Podobných „zázrakov“ sa podľa nej uchovalo množstvo a sú viditeľné najmä na ďakovných tabuľkách v kostoloch, kde veriaci chodili ďakovať Bohu či svätcom.

Upozorňuje na to, že v 18. storočí boli bežní ľudia veľmi veriaci a málo vzdelaní. Farár bol pre nich autoritou a ponúkal ľuďom vysvetlenia vtedajších udalostí. „Keď sa stalo niečo dobré, okamžite to pripisovali zázraku,“ hovorí Lengyelová. Živelné katastrofy či nešťastia zasa považovali za boží trest.

Aj oslabenie epidémie dnes podľa nej vieme vysvetliť vedecky. Každá epidémia totiž trvá len určitý čas a skupinová modlitba v Trnave mohla prísť práve v čase, keď morová epidémia slabla. „Po tej procesii ľudia mohli umierať menej, z ľudí opadla hrôza a ústup pandémie mohli pripisovať modlitbe. Toto by korešpondovalo s mentalitou dobového človeka, ktorý hľadal tie najpochopiteľnejšie a najjednoduchšie vysvetlenia,“ hovorí Lengyelová.

„Mám úplné pochopenie pre ľudí z 18. storočia a aj zo skorších storočí, že tomu verili a že mali pozitívny vzťah aj k poverám, lebo iné odpovede na svoje otázky nemali,“ hovorí Lengyelová. „Lenže dnes žijeme v roku 2021.“

Zaočkované sú len dve pätiny DSS

„Nemyslím si, že by sme mali miešať duchovné veci s realitou súčasných dní,“ reaguje na ministrovu výzvu predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová.

Situácii na Slovensku podľa nej nepomôže otvorenie žiadnych zariadení, kde by sa ľudia mohli združovať, vrátane kostolov. „Osobne si myslím, že Boh nám všetkým odpustí, keď sa budeme modliť každý v izbe alebo v zariadeniach sociálnych služieb, kde ľudia žijú,“ hovorí.

Viera v Boha podľa nej môže pomôcť veriacim s ochorením, ale zďaleka nie všetci klienti zariadení sú veriaci. „Navyše, dve tretiny našich klientov v zariadeniach majú psychiatrické diagnózy, demenciu, alzheimera,“ hovorí.

Ministra Krajniaka vyzýva, aby sa sústredil na zrýchlenie očkovania v DSS. Situácia v Česku podľa nej ukazuje, že očkovanie v zariadeniach znižuje počet mŕtvych.

Ghannamová pravidelne upozorňuje na to, že zaočkovaných je stále len časť domovov sociálnych služieb, kde žijú tí najrizikovejší pacienti. Začiatkom februára to bolo len okolo 100 zariadení z 563. Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že v pondelok bolo zaočkovaných 227 zariadení, teda stále len dve pätiny zo všetkých.

Dôvodom môžu byť aj nízke dodávky vakcín od firiem Pfizer a Moderna, ktorými sa môžu očkovať aj seniori. Najviac dodávok máme od firmy AstraZeneca, no očkujeme ňou len učiteľov do 55 rokov, pre ktorých je bezpečná.

Posledný križiak

Krajniak patrí ku konzervatívnym politikom v súčasnej vláde. Sám si hovorí „posledný križiak“, rovnako sa volal aj jeho informačný web založený pred jeho vstupom do strany Sme rodina.

Na ramene má vytetovaný jeruzalemský dvojkríž, ktorý odkazuje na päť Kristových rán na kríži, prípadne Krista a štyri evanjeliá. Vo svojej pracovni má vlajku s rovnakým symbolom.

Ako minister odstraňuje z legislatívy aj zo strategických dokumentov pojem „rodová rovnosť“. Feministické organizácie za jeho vlády nedostali dotácie od ministerstva práce, aj keď získali najvyššie odborné hodnotenie.