Denník N

Ako cestovala korona rok po Slovensku: Dnes sa požiar znova vracia na sever (+mapy)

Koronavírus je s nami už jeden rok. V sobotu 6. marca sme mali prvé výročie prvého pozitívneho testu na Slovensku. Je však pravdepodobné, že sme tu vírus mali už o niečo skôr, akurát sme ho neodhalili.

Medzitým precestoval celú krajinu. Navštívil aj miesta, o ktorých sme si mysleli, že môžu byť pred vírusom chránené.

Na mape nižšie si môžete pozrieť časopriestorový vývoj epidémie za celý ten rok s koronou. Ukazuje vývoj sedemdňovej incidencie prepočítanej na 100-tisíc obyvateľov. Od zaznamenania prvého prípadu (plus šesť dní) dodnes. Môžete si ju pustiť tlačidlom ▶, alebo si čas ručne posúvať pomocou ⚫ na časovej osi.

Za ten rok sme sa o koronavíruse naučili, že aby niekde skutočne vyrobil problém, musí dostať viacero šancí. Štúdie ukázali, že za väčšinu šírenia koronavírusu môže len malá skupina infikovaných. Napríklad, že 80 percent všetkých prenosov spôsobí len 20 percent infikovaných. Paretov princíp. Ten nepomer môže byť pokojne aj väčší.

Toto zistenie je pritom kľúčové pre pochopenie toho, ako vírus po Slovensku cestoval. A či vôbec cestoval.

Prvé prípady

Úplne prvé odhalené prípady sa začali objavovať na západnom Slovensku. Ďalšie potom na rôznych iných miestach. Zväčša šlo o nákazu dovezenú z lyžovačiek a jarno-prázdninových dovoleniek v Rakúsku, Taliansku a podobne.

Slováci boli už (a ešte) v tom čase opatrní, a tak v princípe tieto importy nespôsobili veľké škody. Často šlo o len prenos na rodinných príslušníkov a kolegov v práci. Okrem opatrného správania sme rýchlo prijali protiepidemické opatrenia, ktoré, ako sa ukázalo, efektívne zabraňovali superšíriteľstvu.

Mapa nižšie je prvou mapou koronavírusu, ktorú sme na Denníku N publikovali. Je datovaná k 12. marcu.

Prvá mapa koronavírusu. Je datovaná k 12. marcu 2020. V ten deň večer bola ešte raz aktualizovaná o nové prípady.

Tie importy zo zahraničia si predstavte ako zápalky, ktoré ste škrtli a hodili do pahreby. Lenže v pahrebe ste nemali suché noviny, a tak zápalky len vyhoreli a po sebe zanechali len mierne opálené halúzky.

Ako sme písali vyššie, nejaké prípady mohli prísť na Slovensko aj o niekoľko dní až týždňov skôr, než sme oficiálne niekoho pozitívne otestovali. Prípadne, že tých počiatočných importov bolo oveľa viac, než si myslíme.

Robili sa len desiatky, maximálne stovky testov denne a dostať sa na testovanie bolo v tom čase takmer nemožné. To, že sme tu nákazu mohli mať o čosi skôr a vo väčšej miere, naznačujú štatistiky úmrtí. Totiž už v 12. kalendárnom týždni (16. až 22. marec) Slovensko zaznamenáva menšiu mieru nadmerných úmrtí.

Nadmerná úmrtnosť v 12. týždni sa prejavuje predovšetkým v dvoch krajoch – Bratislavskom a Trnavskom. Počty úmrtí sú tam o 30 percent vyššie než je dvadsaťročný priemer. Môže to práve súvisieť s jarnými prázdninami z konca februára a blízkosťou zahraničných lyžiarskych rezortov. Samozrejme, vyššia miera úmrtí práve v 12. týždni môže byť aj zhodou úplne iných okolností, nie nevyhnutne koronavírusom.

Mapa nižšie ukazuje vývoj úmrtí v roku 2020 v porovnaní s dvadsaťročným priemerom podľa kalendárnych týždňov. Začína 10. týždňom (od 2. marca). Porovnanie je počítané jednoducho – ako pomer úmrtí v roku 2020 k priemernému počtu úmrtí za roky 2000 až 2019. Desivé sú čísla z konca roka 2020. Niektoré kraje vykazujú až dvojnásobok úmrtí oproti priemeru.

Po zmene vlády prišla štátna karanténa, ktorá väčšinu zo zahraničia dovezenej nákazy vychytala a izolovala. V každom prípade, koronavírus sa už počas prvej vlny nejakým spôsobom dostal do každého okresu. Výnimkou boli Medzilaborce. Tie si dlho držali titul okresu bez oficiálne potvrdeného koronavírusu.

Medzilaborciam mohla reálne pomôcť ich poloha – periféria západnej Európy so zlou infraštruktúrou, takmer žiadnou mobilitou, bez veľkých zamestnávateľov a z jednej strany ohraničená nepriechodnou schengenskou hranicou.

Prvý prípad bol v Medzilaborciach hlásený až 24. júna. Takmer po štyroch mesiacoch od prvého slovenského prípadu.

Prvý väčší problém zaznamenal Pezinok, keď sa vírus dostal do domova pre seniorov. Vtedy Slovensko zažilo aj svoju prvú vlnu evidovaných covidových úmrtí. Na mape priebehu epidémie (celkom navrchu) sa vám Pezinok vyfarbí 15. apríla.

Potom – slovami premiéra Igora Matoviča – vybuchli osady na Spiši. Vtedy Slovensko prvýkrát zažilo karantenizovanie celých lokalít. V zahraničí, vrátane susedného Česka, s tým už skúsenosti mali. Aj v Pezinku, aj na Spiši, sa ohnisko podarilo uhasiť.

No a potom prišlo veľké víťazstvo. Žiaľ, bolo to len porazenie prvej – lepšej – vlny. To, že za ňou môže prísť druhá – horšia – vlna, sme s odkazom na britské štúdie písali už 29. marca.

Prvá mapa vám v letnom období ponúkne len žlté územie Slovenska. Pretočte ju trochu alebo buďte trpezliví, potom to príde.

Severná Orava a Bardejov

Už v lete začala byť situácia vážnejšia. Viacerí odborníci zdvíhali varovný prst. Napríklad epidemiológovia Alexandra Bražinová a Martin Pavelka písali už v júni o druhej vlne.

Išlo predovšetkým o importy zo zahraničia – z dovoleniek Slovákov či návratov zahraničných pracovníkov na Slovensko.

Koronu sme domov prinášali najmä z Ukrajiny, Česka a Srbska. Stále však šlo len o prípady, ktoré nespôsobili veľké ohniská.

Na mape nižšie si môžete v jednej minúte pozrieť animáciu importu koronavírusu zo zahraničia počas júna a júla. Ide o údaje z epidemiologického šetrenia, ktoré Denníku N poskytol úrad verejného zdravotníctva. Keď Denník N úrad tieto informácie žiadal znova, opakovane, už ich nedostal s odpoveďou, že nestíhajú.

Mapa ukazuje individuálne importy podľa času a krajiny importu. Na časovej osi graf ukazuje kumulatívne počty importovaných prípadov.

Situácia sa výrazne mení v septembri. Slováci sa vracajú z posledných dovoleniek a mnoho detí po dovolenkách, bez karantény, zamieri rovno do školy. Zvýšila sa mobilita. Ľudia sa vrátili z chalúp a rodičovských domov späť do miest. Deti chodili do školy, takže aj prácu z domu začala nahrádzať práca z práce.

Situácia sa začala zhoršovať v Tvrdošíne. Tamojšie šírenie podporili svadby, ktoré sa v tom čase nahromadili – buď išlo o odložené z prvej vlny, alebo narýchlo zorganizované ešte pred hroziacim zákazom veľkých svadieb.

Na grafe nižšie si môžete porovnať incidenčné krivky pre akýkoľvek okres, ale aj pre celé Slovensko. Ide o vývoj sedemdňovej incidencie PCR testovania prepočítanej na 100-tisíc obyvateľov.

Relatívna incidencia v Tvrdošíne vystúpila na 1 193 pozitívne testovaných za týždeň v prepočte na 100-tisíc obyvateľov. Pre porovnanie, celoslovenský rekord je 418. V PCR testovaní okres Tvrdošín už žiaden iný okres neprekonal.

Je však možné, že v niektorých okresoch mohla byť v skutočnosti horšia ako v Tvrdošíne, akurát sme ju kvôli rozbehu antigénového testovania nemuseli správne zachytiť v PCR testovaní.

Od momentu, keď začal horieť Tvrdošín, môžeme hovoriť o komunálnom šírení na Slovensku. Už sme nemuseli koronu zo zahraničia privážať, začala si po Slovensku cestovať sama.

Z Tvrdošína sa epidémia preniesla do Námestova a následne do Dolného Kubína. No a potom na Kysuce, do Žiliny, Martina, Ružomberka či Liptovského Mikuláša. A oheň sa následne šíril juhozápadne. Paralelne so severnou Oravou vybuchol aj Bardejov. Takisto svadby. A k tomu aj neochota ich organizátorov spolupracovať s hygienikmi.

Z Bardejova sa vírus šíril do okolitých okresov.

Nie je jasné, prečo v Tvrdošíne úrady nezasiahli rýchlo a rázne – lokálnym lockdownom alebo karantenizáciou okresu.  Nemecko okresy zatváralo pri sedemdňovej incidencii 250 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Situáciu na severnej Orave sme nechali zájsť do nepredstaviteľného extrému, ktorý ukončil až lockdown a tri kolá plošného testovania.

Možno na opatrenia chýbala politická odvaha. Severná Orava je jedným z hlavných zdrojov voličskej podpory OĽaNO. Predovšetkým tej kresťansko-konzervatívnej časti zoskupenia. Orava je najväčší slovenský rezervoár kresťanskodemokratických voličov. Voličov KDH. Igor Matovič netají svoj záujem o prebratie týchto voličov od politicky umierajúceho KDH.

Kartogramy nižšie ukazujú volebnú podporu OĽaNO a KDH vo voľbách 2020.

Rozloženie volebnej podpory OĽaNO vo voľbách 2020. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Rozloženie volebnej podpory KDH vo voľbách 2020. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Po severnej Orave a jej okoliu sa epidémia presťahovala na Považie. Zlá situácia na Považí nemusela byť len výsledkom cestovania korony. Svoju rolu určite zohrali importy z Česka, a vôbec, aj málo známa česká mutácia. Pôjde tak najskôr o kombináciu domáceho vnútroštátneho šírenia a šírenia zo zahraničia prinesených nákaz.

Tu sa celkom oprávnene vynára otázka, či by malo zmysel karantenizovať Oravu, prípadne aj Bardejov, ak pomyselné požiare vznikali aj vďaka importom zo zahraničia. Pravdepodobne malo. Požiar by sa šíril pomalšie a dal by sa hasiť priebežne alebo aspoň na niektorých miestach. Inými slovami, uľavili by sme zdravotníckemu systému, ktorý mohol liečiť iné diagnózy. Pravdepodobne by sme tým zachránili aj životy.

Na konci októbra už okresov, ktoré by si vyžadovali lockdown či karantenizáciu, bolo veľa. Ak by sme sa vtedy chytili nemeckého kritéria, teda sedemdňovej incidencie na 100-tisíc obyvateľov na hodnote 250, zavreté by museli byť tieto okresy. Údaje sú z 22. októbra.

Okresy so zámkom mali relatívnu incidenciu vyššiu ako 250. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Nedotknutý juh

Samostatným fenoménom na jeseň minulého roka, keď už horela polovica Slovenska, bol takmer nedotknutý juh. Predovšetkým juh stredného a čiastočne východného Slovenska.

Nižšie vidíte mapu výsledkov jesenného plošného testovania, ktorého prvé kolo poskytlo, hoci nekvalitné, ale pomerne cenné podrobné dáta za celé územie Slovenska. Z novoročného plošného testovania už takéto dáta neboli poskytnuté, preto takáto mapa z januárového plošného testovania nemohla vzniknúť. Prečo, nevieme.

Môže byť viacero dôvodov, prečo juh ostal nedotknutý.

Okresy na juhu stredného Slovenska patria k tým najchudobnejším. Najmä okresy Revúca a Rimavská Sobota, ktoré aj požiar najviac obchádzal, sú charakteristické chronicky vysokou nezamestnanosťou a hlboko podpriemernou mzdou.

Letné dovolenky a cestovanie ľudí z týchto regiónov vyzerajú trochu inak. Nie sú to exotické rezorty v letoviskách. Sú to skôr kúpaliská v Maďarsku a more v Chorvátsku. Nie luxusné all inclusive hotely s animátormi, klubmi, diskotékami, skôr rodinné priváty. A cestovanie vlastným autom.

Graf nižšie ukazuje porovnanie okresov podľa nezamestnanosti a priemernej mzdy. Červenou farbou sú vyznačené okresy na strednom juhu.

Ďalším dôvodom môže byť nedostatočná infraštruktúra. Tomuto regiónu sa diaľnice vyhýbajú. Ako-tak tam ešte existuje tranzitné spojenie medzi východom a západom. Či už cestné, alebo železničné, ale spojenia sever-juh tam takmer vôbec neexistujú. Zo severu je región ohraničený horami a z juhu hranicou, ktorá bola dlhé roky – za bývalého režimu – prakticky nepriechodná.

Nedostatočná infraštruktúra znamená nižšiu mobilitu. Nie je kam a ako cestovať. Región nemá ani väčšie mestá, do ktorých by sa dalo ísť za kultúrou a zábavou. Absentujúca infraštruktúra v neposlednom rade znamená, že región nemá veľké fabriky, do ktorých by za prácou dochádzali aj ľudia z iných regiónov.

Desaťročia nepriechodná hranica neznamená len nebudovanie cezhraničnej infraštruktúry, ale znamená aj prerušenie prirodzených spoločenských väzieb. Toto, spolu s pomerne prísnymi hraničnými opatreniami Maďarska, mohlo zabrániť cezhraničnému prenosu, o akom sme písali vyššie v súvislosti s Považím a Českom.

Nižšie je mapa siete diaľnic (červená) a ciest prvej triedy (čierna). Je na nej vidieť, že plynulý tranzit na strednom juhu existuje len zo západu na východ, ale absentuje plynulé tranzitné spojenie sever-juh. O diaľniciach nehovoriac. Nakoniec, táto mapa môže čiastočne vysvetľovať aj Medzilaborce, o ktorých píšeme na začiatku.

Sieť diaľnic a ciest 1. triedy. Mapa – Denník N/Daniel Kerekes, zdroj dát – OSM

Je potrebné pripustiť aj kultúrne a inštitucionálne faktory. Isté rozdiely v správaní a opatrnosti môžu byť medzi etnikami – Slovákmi a slovenskými Maďarmi, ale aj medzi náboženskými skupinami. Napríklad, okolie Rožňavy je typické zastúpením obyvateľstva hlásiaceho sa k evanjelickej cirkvi. Tá, zdá sa, pandémiu spomedzi veľkých slovenských cirkví brala najvážnejšie.

Nakoniec, výnimočne dobrú prácu tam mohla robiť aj miestna hygienická stanica.

Nitra

Z Považia sa epidémia ku koncu roka presunula do Nitry. Znova môžeme rozprávať o kombinácii vnútroštátneho komunálneho nekontrolovaného šírenia a importov zo zahraničia.

Nitrianskym epicentrom podľa viacerých expertov mohla byť nemocnica. V Nitre je totiž veľká štátna fakultná nemocnica, ktorá bola nútená manažovať pacientov aj z ďalekého okolia, ktorých menšie nemocnice nevedeli manažovať, respektíve, a to predovšetkým súkromné, nechceli vôbec prijímať.

Nitrianska nemocnica mohla byť regionálny rezervoár covidu. Pravdepodobne aj britského variantu. Problém v Nitre prepukol ešte pred očkovaním zdravotníkov, takže tí sa nemohli úplne efektívne chrániť a chrániť tak aj pacientov.

Pacienti, ktorí do nitrianskej nemocnice prichádzali aj s inými diagnózami, sa v nej mohli nakaziť a nákazu priniesť domov a rodinní príslušníci zase do fabrík.

Následne sa z Nitry epidémia preniesla do okolitých regiónov – Zlaté Moravce, Topoľčany, Piešťany, Hlohovec, Trnava, Galanta, Nové Zámky, Šaľa, Komárno.

Trochu sa zdá, že na prelome rokov epidémia zasiahla najmä okresy, kde neprebehlo druhé kolo dušičkového plošného testovania. Čo, v každom prípade, môže byť jedným z vysvetľujúcich faktorov cestovania koronavírusu v priestore a čase. Opakované plošné testovania na niektorých územiach mohli naozaj epidémiu aspoň na čas minimalizovať. Dnes sa však požiar vracia znova na sever.

Na kartograme nižšie vidíte územie Slovenska rozdelené podľa toho, či tam prebiehalo druhé kolo jesenného plošného testovania.

Situácia dnes

Ešte predtým, než prejdeme k situácii dnes, sa musíme zmieniť, že nakoniec si svojou vlnou epidémie prešiel aj stredný juh Slovenska, o ktorom sme písali vyššie. Revúcu si dokonca premiér Igor Matovič vzal za príklad pri obhajobe plošného testovania, ktoré v tom čase väčšina odborníkov nepovažovala za dobrý nápad.

Igor Matovič vtedy tvrdil, že o požiari v Revúcej analytici v Bratislave ani nechyrovali. Pravda však bola taká, že Revúca sa naozaj tesne pred plošným testovaním vyfarbila – aj na našich mapách – načerveno. V časozbernej mape vyššie to môžete zreteľne pozorovať približne od 21. januára.

Škrtnuté zápalky, ktoré založili oheň v Revúcej a jeho okolí, boli, podľa všetkého, z Veľkej Británie. Možno už aj s britskou mutáciou. V tomto prípade vlastne to, čo Revúcej predtým pomohlo, teraz poškodilo. A síce zlá ekonomická situácia a potreba migrácie za prácou do Veľkej Británie a sviatočné návraty domov.

Dnes je oheň opäť na severe, nie úplne, Orava má pokoj, ale skôr na Kysuciach, Považí, v okolí Martina či Liptova. To dokazuje, že úspešné potlačenie vírusu neznamená, že sa znova nezačne šíriť. Pravdepodobne pôjde o dvojicu faktorov. Domáce vnútroštátne šírenie – cestovanie korony a vytrvalé importovanie vírusu zo zahraničia.

V celej tej skladačke je fascinujúca severná Orava, predovšetkým Tvrdošín. Niežeby tam mali teraz úplne pokoj – veď keď si v krivkovom grafe vykreslíte Tvrdošín, uvidíte, že trochu rastie tiež, ale stále ide skôr o svetlejšie miesta na mape.

Tvrdošín si prešiel naozaj peklom. Dodnes tam urobili 2 170 pozitívnych PCR testov, o antigénových nehovoriac. Ak predpokladáme, že skutočný počet pozitívnych je násobne – možno aj v desiatkach násobkov – vyšší, ako to, čo vychytá PCR testovanie, tak v 36-tisícovom okrese už možno reálne došlo k premoreniu a vytvoreniu kolektívnej imunity. Ak kolektívna imunita, špeciálne vo vzťahu k novým mutáciám, vôbec existuje. Tvrdošín sa tak stal pre otáľanie úradov a štátu s opatreniami prirodzeným experimentom.

Možno to však nie je kolektívna imunita, čo severooravčanov chráni, ale opatrnosť, ktorú po jesennej skúsenosti pestujú. Alebo len požiar vracajúci sa z juhu smerom na sever tam ešte nestihol doraziť. Pozrite sa na Bardejov v časozbernej mape alebo si ho vykreslite v grafe s krivkami.

Na záver ešte metodická poznámka. Časozberná mapa aj graf s krivkami ukazujú len výsledky PCR testovania. Antigénové testovanie tam nie je zahrnuté, lebo jeho výsledky nie sú kompatibilné s výsledkami PCR testovania. Problémom je, že PCR testovanie sa vykazuje podľa reálneho pobytu pozitívne testovaného, kým antigénové, v lepšom prípade, podľa toho, kde bol test vykonaný, v horšom prípade to zriaďovatelia antigénových odberových miest hlásili podľa svojho sídla.

Napríklad, štátny zriaďovateľ – Ústredná vojenská nemocnica spadajúca pod ministerstvo obrany, ktorá mala svojho času odberové miesta po celom Slovensku, hlásila všetko pod Ružomberok. Aj keď dnes sú už dáta z antigénového testovania o čosi spoľahlivejšie, pre časozbernú mapu boli nepoužiteľné.

Úplne na záver ešte tabuľka s aktuálnou situáciou v okresoch.

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Plošné testovanie

    Slovensko, Zdravie

    Teraz najčítanejšie