Začať so skialpom sa dá aj v lyžiarskom stredisku s výbavou z požičovne

Autor je zakladateľ portálu Hiking.sk

Ak uvažujete o skialpe, mali by ste mať dobrú fyzickú kondíciu. Napríklad z bicyklovania či z behu. Väčšinu času totiž strávite šliapaním do kopca a oveľa menej jazdou dolu. Pri výšľape by ste sa nemali fyzicky zlikvidovať. V lepšom prípade si jazdu dolu nevychutnáte, v horšom môže byť nebezpečná.

Druhým predpokladom sú lyžiarske schopnosti. Ak zvládate všetky náročnosti na upravených zjazdových tratiach a pre zábavu z nich radi vybočíte alebo dokonca vyhľadávate freeride zóny, bude pre vás skialp logickým pokračovaním.

Kde začať

V súčasnej pandemickej situácii je terénov pre začiatočníkov dostatok. Dobrá je akákoľvek zjazdovka. Nehrozí na nich lavínové nebezpečenstvo, sú široké a často aj priebežne upravované, pretože prevádzkovatelia veria, že sa podarí zachrániť ešte aspoň nejakú časť sezóny. Nemusíte preto riešiť bezpečnosť ani jazdu v úplne voľnom teréne – aj málo upravovaná zjazdovka je jednoduchšia ako voľný terén.

Zoznámite sa tak najmä so šliapacím a s kondičným aspektom skialpu. Natrénujete si výber vhodnej stopy či ako urobiť skialpovú otočku. To môžete odpozorovať od iných skialpinistov, ktorých býva cez víkendové dni na zjazdovkách neúrekom. Inšpirovať sa môžete aj v teple domova inštruktážnym videom alebo si prečítať v odbornej knihe (pozri zoznam odporúčanej literatúry na konci článku).

Tipy na vhodné lokality:

• Nízke Tatry: Chopok juh, Mýto pod Ďumbierom, Telgárt
• Vysoké Tatry: Skalnaté pleso, Predné Solisko
• Veľká Fatra: Líška z Tureckej po bývalej zjazdovke
• Západné Tatry: Zverovka-Spálená
• Oravská Magura: Kubínska hoľa
• Malá Fatra: Martinské hole, Grúň zo Starého dvora

Kde pokračovať

Ak sa po vyskúšaní zjazdovkového skialpu chcete vrhnúť do voľného terénu, najlepšou voľbou je postupne opúšťať trate na južnej strane Chopka. Stále ich môžete využívať na výšľap, no smerom dolu trénujte mimozjazdovkové snehy. Môžete si prešliapať na Ďumbier a zjazdiť na Chatu M. R. Štefánika.

V tejto oblasti väčšinou nehrozí lavínové nebezpečenstvo, ale nebezpečné sú snehové preveje. Tie vznikajú pri vetre previevaním snehu z južnej strany hrebeňa smerom na severnú. Snehový prevej sa môže pod váhou lyžiara odtrhnúť a hrozí niekoľkostometrový pád do žľabu či kotla. Dobré je preto sa počas túry držať tyčového hrebeňového značenia a lyžovať len do južnej strany.

Kráľova hoľa je technicky nenáročná lokalita. Svahy sú široké, nie príliš strmé, čiže vhodné aj pre začiatočníkov. Ak sa pri výšľape aj pri zostupe budete približne držať turistických značiek, vyhnete sa lavínovému nebezpečenstvu. Buďte však pripravení na silný vietor a často aj na hmlu.

Prevýšenie od Šumiaca po vrchol je okolo tisíc metrov, čo preverí aj vašu kondíciu. Bežnou výstupovou trasou je modrá značka zo Šumiaca k Chate pod Kráľovou hoľou v Prednom sedle a ďalej na vrchol. Komu by spodná časť bola príliš strmá alebo úzka, môže využiť cestu.

Vo Vysokých Tatrách možno medzi začiatočnícke lokality vo voľnom teréne zahrnúť Veľkú Studenú dolinu s výšľapom na Zbojnícku chatu a zlyžovaním tzv. generála. Výšľap a najmä zjazd z Téryho chaty už patrí medzi náročnejšie pre strmosť terénu.

Navyše pod Veľkým hangom hrozí aj lavínové nebezpečenstvo. Príjemné sú aj lyžiarske prechádzky na Chatu pri Zelenom plese od Bielej vody po žltej značke s návratom rovnakou trasou alebo z Nového Smokovca po žltej na Sliezsky dom a dolu po ceste.

V Malej Fatre odporúčame výšľap na Chatu pod Chlebom od Zajacovej s návratom rovnakou trasou. Je tu aj možnosť pokračovať na Veľký Kriváň, z ktorého sa príjemne lyžuje. Obvykle tam nebýva lavínové nebezpečenstvo. Je však dobré sa informovať na aktuálnu situáciu; ide už o lokalitu, ktorá môže byť za nepriaznivých podmienok nebezpečná.

Vo Veľkej Fatre je klasikou Krížna. Môžete na ňu ísť z Tureckej po bývalej zjazdovke na Líšku a pokračovať až na vrchol. Zjazd je rovnakou trasou. Obľúbená je aj trasa z Rybieho do Rybovského sedla a na vrchol. Zjazd je taktiež rovnakou trasou.

Výstroj

Kompletný výstroj na skialp je pomerne rozsiahly: lyže so šliapacím viazaním, stúpacie pásy, lyžiarky, teleskopické palice, lavínová lopatka, sonda, lavínový vyhľadávač, mačky do viazania, mačky na lyžiarky, cepín či helma. Namieste je preto otázka, ako skúsiť skialp bez toho, aby ste toto všetko museli kupovať. Nakoniec totiž môžete zistiť, že to nie je šport pre vás, a radšej vyskúšate niečo iné.

Odporúčame preto najprv to viackrát vyskúšať s požičaným výstrojom. Výhodou požičovne je aj možnosť vyskúšať rôzne lyže. Pri kúpe totiž človek ľahko urobí chybu. Vyberá si podľa toho, v akých podmienkach by rád jazdil, a nie podľa toho, aké na Slovensku reálne máme. Prípadne precení svoje schopnosti a kúpi si lyže, ktoré vo voľnom teréne ťažko zvláda.

Požičovňa je dobrou možnosťou aj v prípade, ak svoje lyže už máte, ale práve nastal ten vzácny deň s výborným počasím a hlbokým prašanom. Požičiate si preto široké lyže vhodné do prašanu a nemusíte si ich kupovať kvôli jednému dňu v roku.

Požičovní je veľa a najlepšie sú tie, čo sa nachádzajú pod kopcami, nie vo veľkých mestách. Tie mestské zvyknú pýtať vysoké zálohy v hotovosti, kým v podhorských si často vystačia len s vašimi údajmi alebo s malou zálohou.

Vo Vysokých Tatrách odporúčame Intersport Rent/Gálfy v Hornom Smokovci, na Horehroní Geo šport pri motoreste Nemecká a Active Planet v Mýte pod Ďumbierom. V Bratislave sa oplatí pozrieť do Ski Pointu, kde si môžete požičať aj slovenské Forest Skis.

Podrobný prehľad skialp požičovní nájdete v tomto článku.

Skialpové topánky

Keď už zistíte, že sa vám tento pohyb páči, prvou investíciou do vlastného výstroja by mali byť lyžiarky. Tie musia dokonale sadnúť.

Budete v nich kráčať po asfalte aj po snehu nesúc lyže do doliny, šliapať po rovine aj do kopca na pásoch, stúpať do sediel s mačkami, lyžovať, korčuľovať či „stromčekovať“ hore miernym kopcom a možno aj večer na chate tancovať v bare. Od rána do neskorého večera ich nedáte dolu z nôh.

Musia byť pohodlné a zároveň sa musíte vedieť o ne oprieť v ťažkej situácii. Chôdza v nich nesmie byť nepríjemná. Dajte si preto dostatok času a obehajte všetky predajne, ktoré môžete. Je dobré už mať čo-to pošliapané na tých z požičovne, aby ste vedeli, čo vám kde prekáža, na čo sa sústrediť.

Vnútorná papuča skialpovej topánky zvykne povoliť, čiže sa netreba obávať tesnejšieho fitu. Vyšliapete si ju. Platí to hlavne pre papuče, ktoré nie sú termo formovateľné. V skutočnosti je oveľa väčší problém, keď je topánka priveľká. Vypĺňanie voľného priestoru hrubou ponožkou na pohode na túre nepridá. Lyžiarka je totiž dostatočne zateplená sama osebe, nosiť do nich budete tenké lyžiarske funkčné ponožky.

Ak nájdete skoro dokonalú lyžiarku, len niekde vás omína alebo tlačí, v špecializovaných servisoch poskytujú službu boot-fittingu. Lokálne vám skelet roztiahnu či papuču termoformujú (ak to papuča dovoľuje).

Ja mám na určenie správnej veľkosti skeletu fintu: vyberiem papuču, vložím nohu iba v tenkej ponožke do prázdneho skeletu, jemne opriem prsty o koniec. V správnej veľkosti je možné medzi pätu a koniec skeletu vložiť dva prsty, ukazovák s prostredníkom. Zvyšok možno buď doladiť boot-fittingom, alebo nejde o vhodný model.

Berte do úvahy hmotnosť. Prevažnú časť skialpovej túry strávite šliapaním. Netreba to dohnať do gramárskych pretekov, no čím ľahšia topánka, tým menšia únava pri šliapaní.

Už pri miernom zatiahnutí dolnej klipsne by sa pri chôdzi nemala hýbať päta, inak riskujete otlaky. Pri dlhom šliapaní totiž nechcete mať nohy stiahnuté. Nestačí, ak máte dobrú fixáciu pri zatiahnutých všetkých klipsniach. Toto sa ľahšie dosahuje, ak má lyžiarka druhú klipsňu odspodu diagonálnu – tá fixuje pätu na svojom mieste lepšie ako taká, čo sťahuje priehlavok.

Dôležitá je kompatibilita s viazaniami. Ak ešte neviete, aké viazanie si vyberiete, orientujte sa na lyžiarky kompatibilné s rámovými aj pinovými viazaniami. Taká topánka má vpredu zachovaný „lyžiarkovský nos“ a zároveň má dierky vpredu a drážku zozadu od päty. Väčšina aktuálnych modelov je práve takýchto. Výnimkou je Dynafit s viacerými modelmi, ktoré už do rámového viazania neobujete, a nemusí ani ísť o pretekársky model.

Lyže

Pri lyžiach sa najviac oplatí si ich najprv požičiavať. Nejde totiž iba o lyže, ale aj o viazanie a o stúpacie pásy. Celková cena tohto setu môže ľahko vyjsť cez tisíc eur. Urobiť chybný výber je preto drahý špás.

Dobre funguje už aj sekundárny trh s lyžami. V bazároch už zďaleka nie sú len rozbité staré hrôzy. Neurobíte chybu, ak si prvý pár vlastných lyží kúpite z druhej ruky. Kým sa to naučíte, tento pár dostane zabrať. Neskôr si ho môžete ponechať ako tzv. kameňačky, čiže na podmienky s nedostatkom snehu na začiatku či na konci sezóny.

Z viazaní môžete vyskúšať tradičnejšie rámové (Fritschi Diamir), ktoré je pre začiatočníka ľahšie na manipuláciu a má bezpečnostné vypínanie na podobnej úrovni ako bežné zjazdovky. Mínusom je hmotnosť a aj menej prirodzený krok pri výšľape, pretože os otáčania je posunutá pred nohu.

Modernejšie pinové viazania sa výraznejšie presadili svojou nízkou hmotnosťou a prirodzenejším krokom. V minulosti ich vyrábal len Dynafit, lebo mal patent. Ten pred pár rokmi vypršal, a tak je množstvo alternatív – ATK, Fritschi Vipec, Marker Alpinist a ďalšie. Nevýhodou je, že väčšina modelov má bezpečnostné vypínanie len na päte. Špica pustí topánku, až keď vypne päta.

Výber samotných lyží závisí od toho, aké terény a s akým snehom budete jazdiť. Zároveň platí, že čím nižšia hmotnosť, tým menej sa uštvete pri výšľape. Častou chybou pri výbere je prehnaná orientácia na zjazd. Ten však tvorí v našich podmienkach maximálne 20 percent celkového času. Zvyšných 80 percent ťaháte lyže svojimi nohami, vláčite v rukách či na chrbte. Treba sa preto zamyslieť nad optimálnym kompromisom medzi hmotnosťou a tuhosťou.

Na začiatok odporúčame univerzálne all-mountain lyže so šírkou v strede okolo 85 mm. Hodí sa i kratší predný rocker, ktorý pomáha lyžiam zostať na povrchu a neutopiť sa v mäkkom snehu. Pre začiatočníkov je lepšia kratšia dĺžka a menší rádius kvôli manévrovateľnosti, ktorú možno časom ocenia aj v užších žľaboch.

Lavínový výstroj

Ak nemáte ambíciu lyžovať vo voľnom teréne a vystačíte si s jazdou po zjazdovke, môžete túto časť preskočiť. Väčšina ľudí, čo skialpu prepadnú, ho však robí práve s cieľom lyžovania vo voľnom teréne. V ňom hrozia lavíny.

Jedinou účinnou záchranou pri zasypaní je kamarátska pomoc. Zasypaného treba totiž vytiahnuť do 15 minút, potom šance na prežitie rapídne klesajú. Nemôžete sa preto spoliehať na horskú službu.

Základným lavínovým výstrojom je lopatka, sonda a lavínový vyhľadávač, tzv. píps. Opäť ide o výstroj, ktorý je možné si požičať v požičovni. To je dobrá možnosť, ak idete na lavínový alebo skialpový kurz a potrebujete sa s týmto druhom výstroja zoznámiť.

Nie je však dobrý nápad si tento výstroj zakaždým požičiavať. S pípsom sa musíte naučiť dobre a rýchlo pracovať a to je problém, ak máte zakaždým iný model. Pri výbere sa neorientujte len podľa ceny, lacné vyhľadávače nie sú také efektívne pri vyhľadávaní. Nechajte si poradiť od inštruktora na lavínovom kurze. Má obvykle lepší prehľad ako predavač v obchode.

Naučte sa používať svoj výstroj

Podľa Horskej záchrannej služby pribúda ľudí, ktorí chodia do hôr so špičkovým výstrojom, no nevedia ho správne používať. Začnite preto radšej na zjazdovkách, Zoznámte sa s lyžami, s ich správaním a postupne opúšťajte upravené trate. Ak ostanete v tesnom dosahu zjazdovky, väčšinou budete mimo lavínového nebezpečenstva a aj prípadná záchrana bude jednoduchšia.

Po nadobudnutí dostatočnej lyžiarskej techniky a kondície na výšľapy odporúčame posunúť sa ďalej na špecializovaných kurzoch – na skialpovom a na lavínovom. Môžete síce chodiť so skúsenejšími kamarátmi, no kvalitnému kurzu sa samoštúdium nevyrovná.

Skialpový kurz je orientovaný zväčša na techniku šliapania, lyžovania, použitie mačiek a cepína pri túre. Veľa si na ňom polyžujete a inštruktori vám pomôžu zdokonaliť sa v technike jazdy. Prípadne zabezpečia lanové fixy cez ťažko prístupné skalné prahy a dostanete sa do lokalít, ktoré by inak boli nad vaše technické možnosti.

Lavínový kurz vás zase naučí veľa z teórie – ako si vyberať túru, výstupové línie, ako predchádzať lavínovým nehodám, ako rozumieť vývoju počasia a správam Strediska lavínovej prevencie. Prakticky budete nacvičovať vyhľadávanie zasypaného a ďalšie detaily z kamarátskej záchrany. Na tomto kurze budete veľa kopať a veľa hľadať s pípsom. Zalyžujete si menej.

Pri výbere lavínových kurzov odporúčame dať si pozor na také, ktoré dostanete zdarma pri kúpe lavínového vyhľadávača. To sú skôr krátke inštruktáže, nie komplexný kurz. Základný lavínový kurz by mal trvať minimálne dva dni.

Okrem kurzov nacvičujte prácu s lavínovým vyhľadávačom na pravidelnej báze formou hry s kamarátmi. Malá rada: keď idete zakopať v noci pred chatou niekam píps, nezabudnite ho zapnúť. Ako som sám zistil, vypnutý sa ťažko hľadá.

Poistite sa, nainštalujte si aplikáciu HZS a zistite si aktuálne podmienky a výstrahy

Na rozdiel od zjazdového lyžovania pri skialpinizme nezabezpečuje záchranárov na svahu stredisko. A to ani vtedy, ak sa prípadná nehoda stane na jeho svahoch. Je preto vhodné uzavrieť poistenie pre prípad zásahu Horskej záchrannej služby. Uistite sa však, či skialpinizmus nie je vo výluke.

Ak sa plánujete počas zimy viac venovať tomuto športu, výhodnejšie je poistenie na celý rok. Okrem bežných poisťovní sa môžete stať aj členom Alpenvereinu (rakúskeho alpského spolku), kde je súčasťou členstva aj kvalitné poistenie do celého sveta a platí aj pre zásah záchranárov u nás. Obdobný produkt začal k svojmu členstvu ponúkať za príplatok tento rok aj Slovenský horolezecký spolok JAMES.

V prípade nehody je pre horských záchranárov dôležité poznať vašu presnú polohu. Nie každý však pozná tak dobre lokálny miestopis a taktiež to môže byť problematické v zhoršenej viditeľnosti. Preto si pre istotu nainštalujte aplikáciu Horskej záchrannej služby, pomocou ktorej je možné požiadať o pomoc spolu so zaslaním svojej aktuálnej polohy.

Záchranárom na operačnom stredisku sa vaša poloha zobrazí na mape. Lepšie a rýchlejšie vám budú vedieť pomôcť, napríklad aj pri takej banalite, akou je zablúdenie.

Aplikácia obsahuje aj knihu túr, kde zadáte, kam idete a kedy sa plánujete vrátiť. Aplikácia vás v tom čase vyzve notifikáciou na potvrdenie, že ste sa vrátili. Ak to neurobíte, nahlási to operačnému stredisku.

Informácie o aktuálnej lavínovej situácii, o stupni lavínového nebezpečenstva a o hlavných lavínových problémoch poskytuje Horská záchranná služba na špecializovanom webe laviny.sk. Dostupné sú aj v aplikácii Snow Safe, ktorá poskytuje podobné informácie aj z iných krajín.

https://www.artforum.sk