Denník N

Na obranu odporcov rúšok

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie sú to podliaci, len podliehajú javu, ktorému sa hovorí „racionálna nevedomosť“.

Premiér Igor Matovič zneužil smrť poslanca Smeru Ľubomíra Petráka na obvinenie opozície, že o život ho pripravil „zabijak, ktorý jeho kolegovia bez rúšok na námestí 17. novembra podlo spochybňovali“.

Je pravda, že ho spochybňovali, ale prečo „podlo“? Je pravda, že mnohí ľudia sa na Slovensku správajú, ako keby vírus neexistoval. A je pravda, že nás, ktorí máme z vírusu oprávnený strach, tým ohrozujú. Ale to z nich nerobí podliakov.

Veľakrát som sa pri pohľade na človeka bez rúška pristihol pri tom, že ho vnímam ako nepriateľa, ktorý mi zámerne usiluje o život. Prisudzoval som mu – rovnako ako Matovič – podlý úmysel. Lenže mýlil som sa. Podlé je, naopak, podozrievať ho z takého úmyslu.

Ľudia, ktorí odmietajú vziať vírus na vedomie, to nerobia preto, aby nám ublížili, ale preto, lebo sa rozhodli žiť v nevedomosti. Je to ich spôsob obrany, ktorý sociológovia a psychológovia skúmajú už celé dekády a tomuto javu hovoria „racionálna nevedomosť“. Racionálnou ju nazývajú preto, lebo hľadanie pravdy je pre mnoho ľudí natoľko vyčerpávajúce, že rozumnejšou voľbou je nezaujímať sa o ňu. Napokon, pri pohľade na informačný chaos, ktorý sprevádza pandémiu na Slovensku, sa im tento postoj sotva dá vyčítať.

Potvrdením tohto nezáujmu je najnovší prieskum v Česku, ktorý iste platí v hrubých obrysoch aj pre Slovensko. Ukázal, že len 19 percent Čechov sleduje seriózne spravodajstvo, 44 percent sa občas niečo dozvie z bulváru a zvyšných 37 sa oddáva zámernej nevedomosti. Sociálne siete ju potom už len potvrdzujú.

Ignoranti

Antický filozof Aristoteles začína svoj traktát o metafyzike vetou, že „všetci ľudia od prirodzenosti túžia vedieť“, lenže zjavne sa mýlil. Anglický filozof John Locke v 17. storočí chápal ľudskú prirodzenosť lepšie, keď napísal: „Vieme, že niektorí ľudia nebudú čítať list, o ktorom tušia, že prináša zlé správy.“ A o generáciu mladší írsky spisovateľ Jonathan Swift už vtedy vedel, čo si my ešte stále odmietame pripustiť: „Argumenty nikdy neprinútia človeka zmeniť nesprávny názor, ktorý si osvojil bez argumentov.“

My, ktorí vyhľadávame informácie a pod tlakom argumentov sme ochotní aj zmeniť svoj názor, považujeme ignorantov za spoločenskú pliagu. Lenže ich zjavná nevedomosť a odmietanie faktov je často racionálnou voľbou: nechcú poznať pravdu, lebo by pod jej tlakom museli zmeniť svoj pohľad na svet a vzápätí aj spôsob života. A to je cena, ktorú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie