Denník N

Čítajme Vonneguta

Kurt Vonnegut. Foto – TASR/AP
Kurt Vonnegut. Foto – TASR/AP

Ak vieme, že zmeny osobnosti u ľudí na vrchole moci sa dostavia u každého, tak by sme ich pri skúške mohli používať ako konštantu.

Autor je psychiater

Je nudný, covidový februárový víkend. Sedím doma a robím si poriadok v knihách. Do rúk sa mi dostane Vonnegutov Bitúnok č. 5. Sadnem si a spomínam.

Pred dvadsiatimi rokmi som sa pred operáciou priateľovi zveril so svojím posledným prianím: pred smrťou sa chcem rozprávať s Kurtom Vonnegutom. A predstavte si, do dvoch hodín som dostal majstrovo súkromné číslo a už som ho aj vytáčal. Vzrušene som čakal, a keď sa na druhej strane ozvalo Kurt is speaking, zrazu som nevedel, čo mám povedať.

Odrapotal som, že volám zo Slovenska, že aj ja som spisovateľ a na druhý deň ma budú operovať. Potom som sa zarazil. Čo mám ešte povedať? Vtom som si spomenul na Bitúnok č. 5 a povedal som, že aj môj otec bol počas toho hrozného bombardovania v Drážďanoch. Mal dvadsaťdva rokov ako Vonnegut. Na front narukoval priamo z univerzitných lavíc.

Rozprávali sme sa takmer hodinu. Na druhý deň po operácii mi zazvonil telefón a na druhej strane bol Vonnegut. Spýtal sa, ako sa mám, a opäť sme sa rozprávali o Drážďanoch. Hovor ukončil slovami, aby som pozdravoval otca.

xxx

Vo svojom ostatnom článku som písal o tom, že aj politici, podobne ako policajti a šoféri autobusu, by mali skladať skúšku spôsobilosti. Môj návrh vyvolal veľa negatívnych ohlasov. Väčšina mi vyčítala, že akákoľvek skúška je márna, lebo moc deformuje každého.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie