Denník N

Psychológ Suchý: Zmeny v prírode niektorých výrazne ovplyvňujú, aj keď sa od nej stále snažíme odtrhnúť

Psychológ Adam Suchý. Foto - archív A. S.
Psychológ Adam Suchý. Foto – archív A. S.

S krátkymi zimnými dňami a sychravým počasím sa spája smutnejšia nálada a menšia výkonnosť. O tom, že v niektorých prípadoch už ide o psychickú poruchu, ktorú treba liečiť, hovorí v rozhovore klinický psychológ Adam Suchý. Sezónna afektívna porucha sa väčšinou prejavuje práve v zimnom období. „Podstatnejšie než čísla v kalendári je to, čo sa deje s počasím,“ upozorňuje psychológ.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ktoré zmeny v počasí nás môžu ovplyvňovať;
  • v čom sa sezónna afektívna porucha odlišuje od depresie;
  • ako funguje terapia svetlom;
  • prečo nie je dobré spať so zastretými oknami;
  • aké sú rozdiely u mužov a žien;
  • ako môže pri tejto diagnóze pomôcť okolie.

Čo si máme predstaviť pod pojmom sezónna afektívna porucha?

V bežnej, miernejšej podobe sú to stavy, ktoré do veľkej miery pozná mnoho ľudí. S príchodom jesene, keď sa dni začínajú skracovať, vonku je šedo, spavo, sme menej aktívni, skleslejší, smutnejší. Hovoríme o akejsi menšej chuti do života. Pokiaľ sa tieto pocity vystupňujú tak, že začnú brániť v bežnom fungovaní, už hovoríme o poruche.

Sezónna afektívna porucha (SAD, z anglického seasonal affective disorder ­– pozn. red.) nie je v manuáloch vedená ako samostatná diagnóza. Väčšinou sa zaraďuje pod depresiu s tým, že depresívne príznaky prichádzajú len v určitom období, so zmenou počasia.

Pomyselnou hranicou je teda moment, keď pokles nálady začne človeka obmedzovať vo vykonávaní rutinných aktivít. Ako presne prebieha diagnostika?

V klinickej praxi skúmame SAD v rámci vyšetrení na prítomnosť depresie, pretože príznaky sú rovnaké. Ja nepoužívam žiadny konkrétny test alebo dotazník. Závažnosť situácie posudzujeme na základe rozhovorov. Intenzita sa u jednotlivých ľudí líši. Prichádzajú aj takí, ktorí už dopredu vedia, že sú náchylnejší na zmeny počasia. My všetci sme v určitom spojení s prírodou, aj keď neustále pracujeme na tom, aby sme sa od nej odtrhli. Ľudský organizmus je však súčasťou prírody a niektorí ľudia sú citlivejší práve na zmeny s tým spojené. Môže to byť zmena počasia, fáz mesiaca, tlaku či napríklad dážď.

Z názvu poruchy vyplýva, že sa prejavuje len v určitom období. Kedy presnejšie nastáva „sezóna“?

Na základe mojich skúseností si myslím, že presný dátum sa nedá určiť. Podstatnejšie než čísla v kalendári je to, čo sa deje s počasím. Posledné roky v ňom vnímame väčšie výkyvy. Príchod jesene a zimy býva rôzne posunutý. Pacienti reagujú na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie