Denník N

Vysoké školy a sloboda

V našej slovenskej realite sloboda nie je veľkou hodnotou a aj na vysokých školách je nezávislé rozhodovanie skôr na príťaž.

Autor je expert strany Za ľudí na školstvo

Plagiátorstvo, prepúšťanie profesorov, odvolávanie rektora, to všetko nie sú dobré správy z vysokých škôl na Slovensku. Školy sú pod tlakom, ich reforma je, dúfajme, neodvratná a tú má zabezpečiť nový vysokoškolský zákon. Aj keď ešte nie je vo finálnej forme, predbežné verzie hovoria o jednej zásadnej zmene – a to vo vedení vysokej školy.

Na čele vysokej školy stojí rektor a ten je, v duchu demokratických tradícií obnovených po roku 1989, volený členmi akademického senátu, ktorí sú zástupcami zamestnancov celej školy. Po novom by mal byť rektor menovaný správnou radou, ktorú do veľkej miery menuje minister školstva. Inými slovami, rektor bude menovaný, viac či menej, politicky. Tento postup je kontroverzný a hodný analýzy.

Celý svoj profesionálny život som na univerzite, kde učíme, robíme výskum a pomáhame inováciám. Keď som prvýkrát počul, že rektori vysokých škôl už nemajú byť volení, ale majú byť menovaní, zmocnila sa ma istá schizofrénia. Na jednej strane chápem, po absolvovaní všetkých stupňov škôl na Slovensku a v duchu odkazu novembra 1989, že vysoké školy majú byť nezávislé od politikov.

Na druhej strane som získal aj doktorát v USA, v krajine, kde si ctia slobodu (kedysi asi viac ako dnes, ale predsa len ctia), a tam je rektor aj na štátnej univerzite naozaj menovaný. Paradoxne, u nás síce máme akademický senát a demokraticky voleného rektora, ale často na vysokých školách vládnu až feudálne pomery, kým v USA síce nemajú na univerzitách akademický senát a rektor je menovaný, ale väčšina škôl funguje pomerne demokraticky.

Je jasné, že to nie je iba o akademickom senáte a menovanom rektorovi, ale je to o nás a našej realite.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie