Rojkovia verzus technológovia moci
Deje sa tak roky, niekto by povedal, že priam odjakživa. Vždy v súlade s aktuálne platnou legislatívou. „Súťaže“ s jedným súťažiacim za zatvorenými dverami s dopredu jasným výsledkom. Otrepané klišé slovenskej verejnej správy, voči ktorému zväčša nikto nič nenamieta. Sme zvyknutí.
Autorka pôsobí v Inštitúte vzdelávacej politiky ministerstva školstva.
Názory prezentované v tomto článku sú súkromnými názormi autorky a vyjadrením jej občianskeho postoja.
Súčasná náročná pandemická situácia ukazuje, aké dôležité je pre riadenie a v tieto dni doslova aj pre prežitie krajiny mať na jednotlivých ministerstvách dobrých odborníkov. Ak však neexistuje transparentná a férová súťaž, tak kvalifikovaní ľudia neveria, že môžu uspieť vo výberovom konaní. Tlak na zvyšovanie kvality ľudských zdrojov chýba a o lepšie riadenej krajine môžeme len snívať.
Ostrovy pozitívnej deviácie
Je povzbudivé sledovať, že napriek (vo veľkej miere) pokračujúcim politickým nomináciám pri spravovaní vecí verejných postupne prichádzajú aj prvé pozitívne lastovičky. Niektorí ministri a šéfovia rôznych úradov sa snažia výber vedúcich, ako aj bežných zamestnancov zorganizovať lepšie a transparentnejšie (napríklad úrad pre správu zaisteného majetku, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, magistrát hlavného mesta a i.). Pochopili totiž, že bez kvalitných ľudí vo svojich tímoch budú aj oni sami iba ťažko úspešní.
Jedným z takýchto ostrovov pozitívnej deviácie sú aj niektoré analytické jednotky na jednotlivých ministerstvách. Podľa pravidiel platných od apríla 2020 musia uchádzači o analytické pozície prejsť štandardizovaným a jednotným spôsobom testovania špecifickým pre prijímanie analytických zamestnancov. Okrem bežných súčastí výberového konania (najčastejšie odborný test, jazykové testy a ústny pohovor) musia absolvovať aj jednotný písomný test kognitívnych schopností (administrovaný na úrade vlády), prípadovú štúdiu (napríklad vypracovanie a odprezentovanie podkladu pre ministra) a v prípade niektorých pozícií prejsť aj testom práce s informačnými technológiami (napríklad práca v štatistickom programe).
Pravidlá sú tak dopredu jasné, predvídateľné. Zabezpečujú rovnú štartovaciu čiaru a umožňujú v otvorenej súťaži vybrať tých najlepších.
Falošná dilema: dôvera vs. odbornosť
Situácia je komplikovanejšia v prípade vedúcich analytických jednotiek, na výber ktorých jednotné pravidlá výberu (zatiaľ) neexistujú. Ukázalo sa to v ostatných mesiacoch, keď sa viacerí ministri súčasnej vlády rozhodli doterajších šéfanalytikov vymeniť, na čom, samozrejme, nie je nič nelegitímne.
K tejto téme sa vyjadril aj vedúci Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš. Okrem viacerých pekných myšlienok však, podľa môjho názoru, nastolil aj jednu falošnú dilemu. A síce, že politici sa potrebujú na jednej strane oprieť o vzdelaných kariérnych úradníkov, no na strane druhej potrebujú aj blízkych spolupracovníkov, ktorým budú dôverovať.
Domnievam sa, že otázka nestojí „buď – alebo“ a tieto dve možnosti sa navzájom nevylučujú. Nie je predsa nič nereálne na tom, aby
