Kde robíme v lockdowne chybu? Polovica Írov sa nestýka s nikým, Britom ide v karanténe aj plná mzda
Pátrali sme po tom, čo robia úspešné krajiny inak:
- Polícia v Írsku či Portugalsku nedáva viac pokút za porušenie opatrení, ľudia tam častejšie robia z domu.
- Na Slovensku môže pracovať z domu menej ako tretina obyvateľov. V práci nosí vždy rúško len 45 percent ľudí.
- Údaje o mobilite ukazujú, že v Británii, Írsku a Portugalsku chodia do práce aj verejnou dopravou výrazne menej ako u nás.
- Polovica Čechov stále navštevuje rodinu či priateľov, na Slovensku kontakty úplne obmedzilo len 39 percent ľudí.
Marta Wilkin je Slovenka, ktorá v Anglicku žije už viac ako dvadsať rokov. V decembri minulého roka sa v triede jej 13-ročného syna objavila infekcia SARS-CoV-2.
Syn nemal žiadne príznaky, no celá rodina musela zostať v karanténe.
„Dala som ho otestovať. Prišiel nám domov test, urobila som ho a poslala poštou naspäť. Neskôr nám prišiel výsledok, že syn je pozitívny,“ hovorí rodáčka z Nitry, ktorá pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici v Cambridgei.
U syna ani u zvyšku rodiny sa príznaky neobjavili, v karanténe zostali desať dní. Krátko po poslaní výsledku jej zavolali z hygieny, aby sa jej spýtali na kontakty.
Pre Martu Wilkinovú to nebola jediná karanténa. V januári obedovala v nemocnici s kolegyňou, ktorá bola neskôr pozitívna – a tak opäť musela od izolácie.
Neznamenalo to však pre ňu existenčný problém. V karanténe naďalej dostávala 80 percent svojej mzdy. Navyše ak by mala fixný kontrakt a nepracovala podľa hodín, dostala by sto percent.
Výpadky príjmu v Česku a na Slovensku
Na Slovensku sa šíria anekdotické príhody o tom, že aj ľudia s pozitívnym testom idú do práce, pretože si nemôžu dovoliť výpadok príjmu. Na Slovensku v karanténe môže zamestnanec poberať pandemickú PN alebo OČR (v prípade starostlivosti o blízkych), ktorá tvorí asi 70 percent z čistej mzdy. V prípade živnostníkov či ľudí, ktorí robia načierno, sú výpadky príjmov výrazne vyššie.
O situácii v Českej republike, ktorá nemusí byť diametrálne odlišná od tej slovenskej, napísal nedávno sociológ a zakladateľ výskumnej organizácie PAQ Research Daniel Prokop. Ako píše,
