Denník N

Psychológovia masovo preverovali slávne štúdie a spochybnili väčšinu prác z top časopisov

ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR

Psychológovia publikovali doteraz najsystematickejší test samých seba. V priebehu troch rokov zopakovali sto experimentov, zisťovali, či dostanú rovnaké výsledky.

Ako to Brian Nosek, psychológ z univerzity vo Virgínii, dokázal, nie je úplne jasné. Za viac ako tri roky sa mu podarilo presvedčiť skoro 300 kolegov, aby zopakovali sto pôvodných psychologických experimentov. Skúmali, či dostanú rovnaké výsledky.

Ide o výsledok projektu „Otvorenej vedy“, vedie ho Nosek. Výsledná štúdia, ktorú tento piatok publikoval prestížny časopis Science, je úplne prvým systematickým pokusom o zmapovanie otázky, ktorá psychológov trápi už desaťročia. Koľko dát z psychológie je spoľahlivých?

Psychológia pod paľbou kritiky

Odpovedať na ňu sa v poslednom období stalo obzvlášť akútne, psychológia sa ocitla pod paľbou tvrdej kritiky. Aj v špičkových časopisoch sa objavilo zopár článkov, ktoré písali o neexistujúcich fenoménoch. Najznámejším prípadom je zrejme štúdia od inak rešpektovaného psychológa Daryla Bema o takzvanom pred-poznaní (precognition).

Bem navrhol deväť experimentov a myslel si, že v nich dokázal existenciu parapsychologického javu, podľa ktorého budúcnosť ovplyvňuje minulosť. Nasledovala skoro nekonečná lavína kritiky – štúdii vytýkali zlú metodológiu, závery sa viackrát nepodarilo zopakovať. James Alcock, psychológ z univerzity York v Toronte, vtedy napísal: „Všetko, čo sa na tomto experimente dalo urobiť zle, zle urobili.“

Problém je však oveľa širší, už v minulosti sa nepodarilo zopakovať výsledky ani tých štúdií, ktoré považujeme za klasické.

A potom tu boli excesy v podobe zámerných podvodov. Zrejme najznámejším hriešnikom tohto druhu bol Diederik Stapel, psychológ z univerzity v Tilburgu. Stapel si systematicky vymýšľal dáta, usvedčili ho v roku 2011. Postupne stiahli až 55 jeho článkov. Venoval sa sociálnemu primingu, štúdiu neuvedomovaného vplyvu vecí a ľudí na naše správanie. Ľudí sa napríklad pýtate na citlivé témy – homosexualitu alebo migrantov – v okolí civilnej či cirkevnej budovy a pozorujete, či sa ich odpovede líšia.

Tento, ale aj iné škandály viedli v roku 2012 Daniela Kahnemana z Princetonu, držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu, k tomu, že napísal otvorený list, v ktorom vyjadril znepokojenie nad situáciou v oblasti sociálneho primingu. Apeloval na vytvorenie robustných kontrolných mechanizmov, ktoré by dáta opakovane testovali a overovali.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

replikačná kríza

Teraz najčítanejšie