Denník N

Miko z Európskej komisie o vakcínach: Porovnávať EÚ s Izraelom nie je férové

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Európskej únii máme mechanizmus, vďaka ktorému by iné štáty mohli na Slovensko poslať 100-tisíc vakcín, no situácia je zlá všade a vakcíny by sme neskôr museli vrátiť, vraví vedúci Zastúpenia Európskej komisie Ladislav Miko.

„Predstava, že padajúci systém nám teraz zachránia narýchlo dodané vakcíny, nie je úplne presná. Vakcína je definitívne riešenie, no nie je správne rezignovať na všetky ostatné opatrenia.“

Potvrdzuje, že výrobcovia Sputnika zatiaľ nepožiadali o schválenie na európskej úrovni. „Najlepšie by bolo ponúknuť vakcínu plošne, dohodnúť sa na veľkých dodávkach, no všimnite si, že výrobcovia Sputnika to robia inak. Vyberajú si konkrétne štáty, no nie tie veľké a nie západné. Všetko sú to štáty bývalej sféry vplyvu Ruska a také, kde nežije veľa ľudí. To niečo naznačuje a interpretácia je na každom z nás.“

V rozhovore hovorí aj o tom, ako by mohli fungovať očkovacie preukazy a prečo by bez EÚ vývoj vakcín trval dlhšie.

Od začiatku pandémie prešiel takmer rok. Európa aj celý svet počas neho zažili horšie aj lepšie chvíle, momentálne sme uprostred tej horšej. Tešíte sa, že v takejto krízovej dobe žijete v európskom priestore?

Ak hovoríme o tom, či by som chcel byť v čase pandémie na inom mieste, tak musím povedať, že som veľmi rád, že som práve v Európskej únii.

Z akého dôvodu?

Žijeme v časti sveta, ktorá má kapacitu riešiť pandémiu, no zároveň je schopná zabezpečiť dobrý život aj po pandémii. Ide aj o ekonomické dôsledky, o to, ako sa zmení život bežných ľudí. V tomto mám dôveru, že život v EÚ bude veľmi dobrý aj po pandémii.

Beriete to teda tak, že vďaka vakcínam sme už na ceste k tomu, aby sa život znovu vrátil do normálu, a potom sa ukážu silné stránky EÚ.

Vakcíny sú riešením, no treba mať aj predstavu o tom, čo bude ďalej. Európska únia má jednu úžasnú vlastnosť, veľmi dobre sa dokáže poučiť z vývoja a skúseností. Rovnaké problémy sa neopakujú: niečo príde, je to veľký problém, hľadá sa riešenie, čo chvíľu trvá, ale potom sa nájde a pre budúcnosť už ide o osvojenú schopnosť.

Potom sa už nemusíme obávať, že niečo podobné sa stane znovu a my si nebudeme vedieť poradiť. To považujem za unikátne a myslím si, že na planéte nie je až toľko miest, kde by táto vlastnosť bola zároveň spojená s kultúrou a tradíciami, ktoré v Európe máme.

Ak sa teda v budúcnosti objaví ďalšia pandémia, už nezažijeme taký chaos a problémy ako pri prvej vlne?

Nikdy nehovor nikdy. Nedá sa povedať, že sa neobjavia problémy, ale nebudú to rovnaké problémy, aké sme mali teraz. EÚ už zažila veľa kríz. Boli veľmi ťažké a hlboké, často sa hovorilo, že to Úniu položí, no nestalo sa to. Kríza v rovnakej podobe sa už potom nezopakovala.

To však neznamená, že nemôže prísť niečo iné a nové. O novom víruse sme prakticky nič nevedeli, no mali sme „šťastie“, že SARS a MERS boli v Ázii, takže vedci sa už týmto typom vírusu zaoberali. Inak by sme dnes ešte vakcíny nemali.

Európa však varuje a pripravuje sa na to, že môžu prísť iné problémy – napríklad bakteriálne nákazy. Máme veľký problém, pretože stúpa rezistencia baktérií na antibiotiká. Nájsť nové lieky nie je jednoduché. V takom prípade nám nepomôže vakcína a musíme byť na to pripravení.

Najväčšia kritika Únie momentálne súvisí s vakcínami. Asi nemá zmysel pýtať sa vás, či považujete spoločný postup za správny. Najčastejší argument na jeho obhajobu je, že malé štáty ako Slovensko by bez neho mali problém dostať sa k vakcínam. Bola táto hrozba naozaj taká veľká?

Určite, ale nie je to jediný faktor. Spoločný postup mal dva efekty. Prvý je, že bez ohľadu na veľkosť štátu máme vakcíny v rovnakom čase a že tieto vakcíny sú férovo rozdelené. V prepočte na obyvateľov dostávame rovnaký počet ako Nemci alebo Francúzi.

A druhý?

Keď do tohto procesu vstúpila takmer 450-miliónová Európa, dramatickým spôsobom sa urýchlil vývoj vakcín. EÚ doň investovala obrovské peniaze. Málokto si uvedomuje, že farmaceutické firmy musia dať neskutočne veľké objemy peňazí do vývoja a testovania. Každý krok sa vyhodnocuje s tým, aké veľké riziko je investovať ďalšie financie a či vôbec pokračovať vo vývoji. To ho výrazne predlžuje, preto normálne trvá roky.

Európska komisia do toho vstúpila už v priebehu minulého roka a povedala, že napriek finančným rizikám potrebujeme vakcíny rýchlo, a preto prebrala finančné záruky. Vďaka tomu sa dramaticky zrýchlil vývoj, ale aj testovanie a schvaľovanie.

Pamätám si, že počas minulého leta sa hovorilo, že vakcíny budú možno na jar alebo v lete 2021. Nakoniec sme to stihli ešte pred Vianocami. Každý si musí uvedomiť, že práve spoločný postup veľkého zákazníka, čiže EÚ, ktorý zorganizoval aj celosvetovú zbierku na podporu vývoja vakcín a distribúcie, zásadne urýchlil to, aby sme vakcíny vôbec mali. Môžeme dnes kritizovať, že vakcín je málo, ale zároveň si musíme uvedomiť, že ešte sme ich vôbec nemuseli mať.

Ako potom vnímate to, že EÚ síce aj finančne urýchlila vývoj vakcín, no dostala sa do problémov pri dodávkach. V USA Pfizer dokonca zrýchľuje dodávky, výpadky AstraZenecy sa týkali Únie, no Británie nie…

Treba doplniť aj to, že Pfizer už navyšuje aj dodávky v Európe. Keď sa o týchto témach na prelome roka diskutovalo, Európska komisia dávala dôraz na niekoľko vecí. Chcela, aby vakcíny boli dostupné čo najskôr, riešil sa aj objem, aby sme mali dosť pre všetkých, no pozeralo sa aj na cenu. Hlavne menšie štáty mali záujem na tom, aby to nezruinovalo ich rozpočty. V rámci EÚ máme zazmluvnených viac ako dva a pol miliardy dávok. Jednou euro naviac na každú dávku je dva a pol miliardy eur, čo nie je zanedbateľná suma.

Toto sa podarilo dojednať a chyba bola v tom, že sme sa spoľahli na výrobné kapacity, ktoré firmy deklarovali. Keďže vakcína bola vyvinutá rýchlejšie, zrazu bol dopyt obrovský po celom svete. Európska únia je vzorom pre svet. Keď schválila vakcíny, rovnako ako USA a Británia, aj iné štáty to brali ako signál. A potom sa ukázalo, že nestačia výrobné linky a zdrojové suroviny.

Môžeme sa baviť o tom, či sa vyrobené vakcíny mali rozdeliť inak a kam ich mali dodať skôr, no treba si uvedomiť, že jednou z podmienok EÚ bolo, aby sa výrobné kapacity firmy nachádzali aj na území Únie. To nie je samoúčelné. Moderna sídli v USA, AstraZeneca v Británii, a to je významný element pri dodávkach. V druhom kole diskusií to bola hlavná línia, na základe ktorej sme dosiahli nápravu a európske kapacity sa navýšili a garantovali.

Stále však platí, že členské štáty nie sú spokojné s dodávkami vakcín. Pri tempe očkovania v EÚ sa najčastejšie ukazuje na Izrael, kde už minimálne prvú dávku dostalo 51 percent ľudí.

Izrael je špecifický príklad a nie je úplne férové porovnávať ho s EÚ. Izrael nakupoval za výrazne vyššiu cenu a farmaceutické firmy mu objednané dávky dodali. Ten objem vakcín pre Izrael je však zanedbateľný v porovnaní s EÚ, kde žije takmer 450 miliónov ľudí, alebo USA s viac ako 300 miliónmi obyvateľov. Pre výrobcu nie je veľký rozdiel, či dodá toľko dávok, že pokryje 3 alebo 30 percent obyvateľov v Izraeli. No v Európe jedno percento znamená 4,5 milióna dávok, čo je niečo úplne iné. Nie je možné, aby sa to rovnako rýchlo dodalo do Európy, taký počet vakcín nebol schopný vyrobiť nikto.

Pri cene sa zasa objavuje argument, že čím dlhšie pandémia trvá, tým väčšie sú ekonomické dôsledky a že zároveň by sme sa nemali pri takej dôležitej veci pozerať na to, koľko stojí. Vy vravíte, že tie štáty, ktoré nie sú najbohatšie, by s tým mohli mať problém. Myslíte, že ak by sme očkovali rýchlejšie, ale drahšie, tak by sa dôvodom na kritiku stala práve vysoká cena?

Špekulovať o tom, čo by bolo, je pri takýchto diskusiách vždy citlivé a riskantné. Ale ak si predstavíme, že by sme platili rovnaké ceny ako ostatní, čo by sa zmenilo? Farmaceutickým firmám by sme zaplatili viac, ale za ten istý čas by jednoducho aj tak nedokázali vyrobiť viac vakcín.

Možno by to bolo inak prerozdelené, Európa by mala o trochu viac, USA možno o trochu menej, ale aj tak by sme neboli spokojní. Predstavte si, že by sme mali koncom januára také percento zaočkovaných, ako máme teraz. Boli by sme už spokojní? Ja si myslím, že nie. Rozdiel by však bol v tom, že by sme platili dvakrát toľko. Problémom je jednoducho celkové navýšenie výroby, ktorá teraz dostatočne nepokryje dopyt.

Rozumiete však tomu, že ľudia sú frustrovaní z toho, keď sa hovorí o omeškaní dodávok a porovnáva sa to s Britániou alebo Izraelom.

Nespokojnosť je prirodzená a pochopiteľná, súvisí s vývojom pandémie a úmrtiami, čo prináša aj hlbokú frustráciu politikov, ktorí za to cítia zodpovednosť. A zároveň aj ľudí, ktorí si vravia, že keby teraz žili v Izraeli, tak by už boli zaočkovaní. Je to pochopiteľné, ale ak sa na to pozriete z hľadiska celého systému, tak to vyzerá inak.

A to sa týka aj diskusie o Sputniku. Pripusťme, že by sme zabudli na testovanie a schvaľovanie, čo nemôžeme, lebo je to kľúčové, ale v poriadku, predstavme si to. Rusko oznámilo, že má vakcínu, skôr ako ju mal zvyšok sveta, no do dnešného dňa má zaočkovaných 1,5 percenta svojej populácie. Na Slovensku je to okolo 6 percent, v EÚ viac-menej rovnako. A my sa obraciame na Rusov, či by nám nedodali vakcíny, pritom nemajú dosť ani pre seba. Nevidím v tom logiku.

Pozrite sa do Argentíny, ktorá mala exkluzívnu zmluvu s Ruskom. Urobili tú chybu, že si neobjednali vakcíny od viacerých firiem a Sputnik mešká. Oveľa viac ako dodávky vakcín do EÚ. Nerobme si ilúzie o tom, že my nechceme Sputnik z politických dôvodov. Musíme však dávať na misky váh mieru zodpovednosti, ktorú máme, a efekt, ktorý môže tá vakcína priniesť.

Takže za kľúčové považujete rozhodnutie Európskej agentúry pre lieky (EMA).

Vakcína musí na európskej úrovni prejsť prísnymi testami. Nie je to o tom, že pošlete do EMA jeden papier a o dva týždne vám to schvália. Musíte predložiť predpísaný súbor dokumentov, ktoré dokladujú všetky testované vlastnosti. Týka sa to bezpečnosti, kvality a účinnosti. Na to sú protokoly a už prešlo aj našimi médiami, že takáto zložka má zhruba 100-tisíc strán. Toto musí niekto nielen prečítať, ale aj vyhodnotiť. Nie je to jednoduchá vec a ak to schválite bez toho, preberáte všetku zodpovednosť za to, čo sa môže stať. Ak sa nestane nič, tak je to v poriadku, ale keď sa objaví problém, hneď sa rieši otázka, kto to dovolil a prečo.

Spomenuli ste problém, ktorý by bol pri kontrakte s jednou firmou. EÚ má podpísané zmluvy so šiestimi výrobcami. Sputnik a čínske firmy medzi nimi nie sú. Od začiatku sa teda neuvažovalo o tom, že by sme zazmluvnili aj Sputnik? Súvisí to so spomínanou podmienkou výroby na území EÚ?

Áno. Selekcia neprebiehala na základe toho, odkiaľ tá vakcína pochádza. Okrem bezpečnosti a účinnosti išlo o rýchlosť, objem a či má výrobné kapacity v EÚ, alebo ich dokáže zaistiť. Napríklad Pfizer budoval nové kapacity v Belgicku. Potvrdilo sa, že to bola správna požiadavka. Myslím, že Sputnik ich dodnes nemá.

Pri spoločnom nákupe Ursula von der Leyenová použila aj argument, že ak by niektoré štáty zaostali, bola by to hrozba pre jednotu EÚ. Realita je však taká, že jednota sa aj tak narušila, keď Maďarsko nakúpilo a začalo používať Sputnik. Ako to vníma Komisia?

Politicky sa možno narušila, ale reálne nie. Maďarsko by bez európskeho postupu bolo na tom z hľadiska vakcinácie zle. Povedať teda, že Maďarsko spochybnilo význam európskej spolupráce pri vakcinácii, podľa mňa nie je správne.

Maďari z toho spravili politickú vec, dohodli sa, vakcínu kúpili a používajú ju v núdzovom režime. Dnes majú zaočkovaných približne 470-tisíc ľudí, z toho 24-tisíc dostalo Sputnik. Takže jedna z 20 vakcín v Maďarsku je ruská. Je to naozaj tá pomoc, ktorá u nich zásadne zmení priebeh pandémie?

Už aj Ursula von der Leyenová verejne skritizovala Rusko za to, že ponúka vakcínu v EÚ, hoci doma očkuje pomaly. A zároveň oficiálne nežiada o schválenie. Vnímate to ako ruskú geopolitickú taktiku?

Ak by to tak aj nebolo priamo zo strany výrobcu, tak minimálne zo strany tých, ktorí s tým produktom pracujú.

Každá firma – verím, že vrátane výrobcov Sputnika – reaguje, ak má zrazu k dispozícii 450-miliónový trh, ktorý je bohatý a ochotný rýchlo platiť. Najlepšie by bolo ponúknuť vakcínu plošne, dohodnúť sa na veľkých dodávkach, no všimnite si, že výrobcovia Sputnika to robia inak. Vyberajú si konkrétne štáty, no nie tie veľké a nie západné. Všetko sú to štáty bývalej sféry vplyvu Ruska a také, kde nežije veľa ľudí. To niečo naznačuje a interpretácia je na každom z nás. Zdá sa, že reálna kapacita vyrobiť vakcíny je nižšia, ako sa deklaruje. Vedecký základ vakcíny je v poriadku, ale kapacita vyrobiť a dodať ju je oveľa nižšia, ako sa prezentuje.

Platí stále, že výrobcovia Sputnika nepožiadali nielen o schválenie, ale ani o takzvané priebežné hodnotenie (rolling review)?

Požiadali o odborné poradenstvo (scientific advice). Nepoznám detaily, ale vnímam to tak, že chceli urobiť niečo smerom k EMA, aby to nepôsobilo tak, že na strane Ruska je totálny blok. Teraz zrejme zisťujú, čo všetko musia doložiť, aby bola šanca, že sa proces schvaľovania vôbec spustí. Pre Rusko by bol politicky najväčší problém, ak by z posudzovania vyšlo, že nedokáže dodať všetky podklady, ktoré potvrdzujú bezpečnosť vakcíny.

V momente, keď budú schopní dať to dohromady, veríme, že o registráciu požiadajú. Priebežné hodnotenie má jednu kľúčovú charakteristiku – beží v priebehu testovania vakcíny. Rusi pritom už pred mesiacmi oznámili, že vakcína je hotová, takže všetky tieto dokumenty by mali mať hotové a mali by ich iba predložiť. Možno to musia prepísať, dať do inej podoby, ale rolling review znamená, že sa ešte vyvíja. A to by sa ich nemalo týkať, keďže Sputnikom sa už očkuje.

Prečo teda výrobcovia Sputnika tvrdili, že požiadali o schválenie?

To nie je otázka na mňa, ale na výrobcov Sputnika. Myslím si, že mohla vznikať zámena medzi rôznymi nástrojmi. Požiadali o poradenstvo, ale prezentujú to tak, že už sa začal proces schvaľovania, možno to oni vnímajú ako jeho súčasť. Nechcem v tom hľadať nič zlé, ale EMA sme kontaktovali viackrát a vždy bolo potvrdené, že o schválenie nepožiadali.

To, že pred schválením Sputnik začalo používať práve Maďarsko, možno nebolo až také prekvapenie. Viktor Orbán už tradične má v rámci EÚ imidž toho, kto robí problémy. S Ruskom však už rokuje aj Chorvátsko a Slovensko. Môže to poškodiť náš imidž na európskej úrovni?

Neprináleží mi, aby som na oficiálnej úrovni komentoval kroky jednotlivých členských štátov. Ja osobne si však nemyslím, že tento krok Orbána výrazne ovplyvnil vnímanie Maďarska v Európe. Zapadá to do nejakého rámca, ale z hľadiska jeho imidžu to nie je horšie ani lepšie.

Dôležité je niečo iné: do akej miery ideme kvôli politike cez rámce, ktoré chce Európa garantovať svojim občanom. Nikto nebráni Slovensku, aby v rámci núdzového režimu rokovalo aj s Rusmi, ale musíme si uvedomiť, že vláda za to potom má plnú zodpovednosť. Vakcína nebude posúdená na európskej úrovni, a to je riziko. Stavíte na neznámeho koňa, ktorý môže zhodiť jazdca alebo aj vyhrať a byť prvý v cieli, no zatiaľ o ňom nemáte dosť informácií. A otázka je, či vo vzťahu k vlastným občanom chceme podstúpiť také riziko.

Druhá vec je, že tlak verejnej mienky je taký obrovský, že politici to nemôžu úplne ignorovať a musia aspoň naznačiť, že majú ochotu zvážiť aj iné cesty. Osobne si však myslím, že po skúsenostiach s rýchlosťou dodávok Sputnika a po zrýchlení dodávok už dohodnutých vakcín sa zníži pravdepodobnosť, že niekto ponesie zodpovednosť za neschválenú vakcínu. O to viac, že Sputnik by na Slovensko vo veľkom zrejme prichádzal najskôr v júni alebo júli. Diskusia asi musí prebiehať, aby sa vylúčilo, že tu nemáme pri liekoch geopolitické bloky, ale treba zvážiť, aká reálna je možnosť, že to problém vyrieši.

Maďarsko Sputnik používa v núdzovom režime a to je aj spôsob, akým by sa potenciálne využíval na Slovensku. Čo to znamená z európskeho pohľadu?

Jednoducho povedané: ak máte registráciu schválenú EMA, máte certifikát, že EÚ považuje vakcínu za bezpečnú a za všetky prípadné problémy má zodpovednosť výrobca. A na základe dát, ktoré predložil, agentúra vakcínu vyhodnotila ako bezpečnú.

Môžeme si to vysvetliť aj na príklade filmu. Asi všetci videli film Stroskotanec, kde hlavného hrdinu bolel zub. Za normálnych okolností by išiel k zubárovi, ktorý by mu umŕtvil ďasno a špeciálnymi kliešťami by mu vytrhol zub. Stroskotanec však bol v núdzovom režime a ak by si nevyrazil zub korčuľou, možno by zomrel. To znamená, že v núdzovom režime berieme akékoľvek riešenie, ak nemáme inú možnosť. Teraz, samozrejme, diskusia prebieha v trochu inom zmysle – nejde v prvom rade o iný nástroj, ide o kvantitu. Máme pritom iné, štandardné riešenie, ale zároveň aj pocit, že je pomalé.

Ide teda o to, aby sme zvážili, či musíme použiť tú korčuľu – alebo či počkáme na kliešte.

Vakcíny schvaľuje Európska agentúra pre lieky, nenápadná inštitúcia, ktorá sa v uplynulých mesiacoch stala jednou z najznámejších v EÚ. Ako v praxi prebieha schvaľovanie a kto je zaň zodpovedný?

Mám s tým osobnú skúsenosť, roky som pracoval na generálnom riaditeľstve pre zdravie a bezpečnosť potravín. Bol som aj poverený jeho vedením a EMA spadala do môjho portfólia.

Prvá dôležitá vec: keď sa posudzujú všetky lieky, nielen aktuálne vakcíny, štandardný model vo svete je, že každý štát má svoju odbornú schvaľovaciu inštitúciu. V našom prípade je to ŠÚKL, ktorý posúdi akékoľvek liečivo a schváli ho pre vlastný trh. S rozvojom farmácie sa však z toho stal obrovský a komplexný odbor, kde treba mať veľmi detailnú a vysokú expertízu. Na to štáty ako Slovensko, Česko či Maďarsko nemusia mať dosť vlastných expertov. V minulosti sa preto čakalo, kým to posúdili v USA alebo v Nemecku, odkiaľ sa potom preberal posudok v oblastiach, ktoré sme nemohli pokryť sami.

Potom prišla EMA?

Áno, v rámci EÚ sa už dávno dohodlo, že sa vyberú tí najlepší experti, stretnú sa v jednej inštitúcii a budú posudzovať lieky pre celú Európu. Vďaka tomu sa to schváli naraz pre všetkých a robia to najlepší experti nie z 5-miliónovej krajiny, ale zo 450-miliónovej Únie. A zároveň to je lacnejšie, lebo sa nerobia posudky v 27 inštitúciách v jednotlivých štátoch. Je to logické, roky to tak funguje a nikomu to neprekážalo.

Čo sa deje po schválení odborníkmi?

Odborníci sa vyberajú na základe expertízy, môžu tam byť aj ľudia mimo Európy, ale riadi to správna rada, kde sú zástupcovia všetkých členských štátov. Experti urobia odbornú prácu, ktorá pozostáva z viacerých fáz a vydajú odborné stanovisko, ktoré sa predloží do rady. Tá ho potvrdí a odtiaľ ide do Európskej komisie, ktorá má právomoc schváliť ho. No robí to na základe odborného stanoviska EMA. Štandardne to trvalo týždne, v prípade covidu Komisia koná omnoho rýchlejšie. Pri vakcínach to bolo zdržanie jeden deň. Myslím si, že je to najlepší možný model.

Z toho, ako ste to popísali, sa zdá, že hrozba politického tlaku je tam menšia ako pri posudzovaní v jednotlivých štátoch.

EMA je zadefinovaná ako nezávislá inštitúcia, má aj svoj etický kódex. Stanoviská, ktoré vydá, sa nemusia politicky páčiť Komisii, čo sa v minulosti aj stalo. Experti sú špička vo svojich odboroch a nedovolia si konať neodborne alebo na základe politického tlaku. Je to obrovské reputačné riziko. Neprichádza to do úvahy.

Európska komisia teraz reaguje na tlak zvonku a oznámila, že urýchli schvaľovanie vakcín. Nemôže sa stať, že ten proces už nebude dostatočne kvalitný?

Nie, nie je to o kvalite. Dostávame sa do hlboko odbornej diskusie. Sčasti jej rozumiem, pretože som študoval biológiu. Skúsim to zjednodušene vysvetliť. Vírus funguje na základe toho, ako vyzerá, akú má DNA a bielkovinové obaly. Keď mutuje, niektoré druhy aminokyselín sa zmenia na iné, čo mierne pozmení aj konfiguráciu vírusu. To môže zlepšiť alebo zhoršiť jeho šancu dostať sa do hostiteľskej bunky a množiť sa.

Vakcíny sú založené na tom, že simulujete vírus, nemôžete sa ale nakaziť. Vyvoláte imunitnú odpoveď, ale neochoriete. Keď vírus zmutuje, bielkoviny sa trošku zmenia, ale princíp fungovania je rovnaký. Ak máte funkčnú vakcínu, môžete v nej podľa známej mutácie urobiť obdobnú drobnú zmenu v signálnej bielkovine, ktorá vyvolá imunitnú odpoveď. To znamená, že obrovskú časť práce už nepotrebujete opakovať. Potom sa musí otestovať, či zmena nepriniesla nové vlastnosti, ktoré by mohli zhoršovať vlastnosti vakcíny, ale celý proces schvaľovania už môže byť kratší. Hlavne v momente, keď vieme, kde prebiehajú tie hlavné a dôležité mutácie. Mimochodom, práve tým sa má zaoberať nová európska inštitúcia, ktorá už vznikla. Je to takzvaná HERA, Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie.

Predstavme si situáciu, že vírus zmutuje, vakcíny nebudú zaberať, príde ďalšia silná vlna a bude treba nakupovať upravené vakcíny. Vydrží spoločný postup, nerozhodnú sa niektoré štáty, že do toho pôjdu radšej samostatne?

Neviem to vylúčiť, ale nedáva to veľký zmysel. Z toho, čo som povedal, je jasné, že najväčšiu šancu má znovu priestor, ktorý už je vyšliapaný. V HERA sa už teraz preventívne testuje, aké mutácie by mohli byť nebezpečné a rieši sa, ako na ne reagovať. Preto by som povedal, že Európa je v tomto dokonca v určitom predstihu. Dôležité je, že ak sa ukáže, že potrebujeme modifikovať vakcíny, premietne sa to do zmlúv, ktoré už máme dohodnuté. Nebudeme teda nutne nakupovať miliardu ďalších vakcín, ak by neboli funkčné, ale zmení sa to na tie, ktoré budú dostatočne zaberať.

Platí stále cieľ, že do konca leta bude v rámci EÚ zaočkovaných 70 percent ľudí?

Platí. Keď sa objavili rýchlejšie sa šíriace varianty a spojili sa s meškaním dodávok, na pár týždňov vznikla depresia, ale tento cieľ sa stále ešte dá stihnúť. Nezabudnime, že ďalšie vakcíny sú v procese schvaľovania a dovtedy by mali portfólio doplniť. Celkovo zmluvy hovoria o 2,6 miliardy vakcín, teda výrazne vyššom počte, než EÚ na takýto cieľ potrebuje. Ak nebudú výrazné problémy pri národnej kapacite očkovať, nemyslím iba na Slovensku, ale vo všeobecnosti, tak sa to dá zvládnuť.

Čo to znamená pre letné dovolenky? Bude to podobné ako minulé leto?

Momentálne sme asi v najhoršej fáze, takže sa to ťažko predpovedá. Myslím si však, že by to paradoxne mohlo byť o niečo lepšie ako vlani. Posledné dva týždne priniesli hneď niekoľko správ, ktoré potvrdzujú, že vakcíny naozaj fungujú. A nielen z hľadiska ochrany, ale aj spomalenia šírenia vírusu. Ak k tomu pridáme očkovacie preukazy, stále väčšia časť ľudí by mala byť mimo karanténnych opatrení a mať možnosť pri preukázaní určitých faktov voľnejšie cestovať. Otázka znie len tak, koľko ľudí bude na začiatku dovolenkovej sezóny zaočkovaných. Druhá stránka je, že to zrejme bude lepšie v rámci Európy, ale stále bude veľká otázka, ako sa to bude vyvíjať mimo našich hraníc a ako sa bude regulovať cestovanie.

Je teda reálne, že budeme mať očkovacie preukazy?

Očkovacie preukazy nie sú nová vec. Jeden máme na národnej úrovni, aby sme niekoho dvakrát neočkovali na to isté, a máme aj medzinárodný očkovací preukaz, ktorý závisí od režimu v konkrétnom štáte.

Napríklad bez očkovania na žltú zimnicu by vás do viacerých krajín nepustili. Tento mechanizmus je zavedený a funguje, jediný rozdiel bude v tom, že sa rozšíri aj na covid. Myslím, že očkovacie preukazy určite budú fungovať a snahou EÚ je, aby bol preukaz jednotný alebo skoordinovaný do tej miery, že bude obsahovať všetky údaje, ktoré budú stačiť v každej krajine. Komisia v januári vydala odporúčanie a teraz bude vecou členských štátov, aby sa dohodli. Osobne verím, že sa to schváli a bude to fungovať.

Nehrozí, že sa objaví odpor voči preukazom a možnej diskriminácii?

Zaujímavé je, že táto teoretická diskusia o diskriminácii sa väčšinou končí v okamihu, keď sa to zavedie. Vidíme to v Izraeli, kde to už funguje. Ľudia to prestali spochybňovať. Vždy máte voľbu. Buď sa dáte zaočkovať, alebo budete dodržiavať iné opatrenia a obmedzenia. V takom prípade už nehovoríme o diskriminácii, ale o osobnom výbere. Problém by bol, ak by ste nemali prístup k tomu, aby ste očkovací preukaz získali, čiže prístup k vakcíne. Ak toto nie je zabezpečené, je to naozaj potenciálna diskriminácia.

Medzinárodný očkovací preukaz je dnes veľmi nepraktický žltý papierový zošit, ktorý musíte nosiť so sebou. Ten európsky zrejme bude vyzerať inak.

Predstava je, že bude elektronický a dokonca by mal byť prepojený cez jednotlivé štáty. Na to treba splniť niekoľko predpokladov a jedným z nich je digitalizácia zdravotníctva. Otázka je, do akej miery sú napríklad naše, bulharské alebo cyperské zdravotníctvo digitalizované a kompatibilné na dátové prenosy. V momente, keď sa toto podarí zabezpečiť, čo by mimochodom mohol byť jeden z reformných plánov, ktoré súvisia s covidom, tak nie je dôvod nosiť so sebou papierový zošit.

Zatiaľ platí to, že by mala byť rešpektovaná papierová aj digitálna forma, pretože niektoré štáty momentálne zrejme nie sú schopné zabezpečiť tú digitálnu. A my to potrebujeme riešiť hneď. Ale vývoj určite smeruje k digitálnej forme.

Nemala by sa EÚ po koronakríze viac zamerať na budovanie strategickej nezávislosti v určitých sektoroch? Napríklad pri produkcii ochranných pomôcok či vakcín.

Ako som povedal, jedna z výhod EÚ je, že sa poučí z vecí, ktoré sa stali. To rozhodnutie už padlo, ale možno to trochu zaniklo medzi všetkými problémami. Po úvodnej fáze pandémie, keď sme nemali ochranné pomôcky, sa zriadil núdzový mechanizmus, kde sa do zásoby dopredu rezervujú tieto pomôcky.

Dnes už nikoho nezaujíma, či Európa mala alebo nemala kompetencie. Vieme, že ich nemala. Nikoho nezaujíma ani to, že členské štáty vo svojich strategických rezervách a skladoch pomôcky mali mať, ale nemali. Pamätať si budeme len to, že mesiac sme nemali rúška a museli sme si ich šiť sami.

Ja by som len chcel pripomenúť, že v minulosti niekoľkokrát experti, epidemiológovia či lekári upozorňovali na hrozbu pandemických vírusov. Spomeňte si na diskusiu okolo vtáčej či prasacej chrípky. Vždy sa povedalo, že experti preháňajú. Vtáčia chrípka však pokojne mohla mať podobný priebeh ako covid a mali sme veľké šťastie, že to tak nebolo.

Takže sme v minulosti ako spoločnosť podcenili prípravu?

Ak dlho nemáme zlú skúsenosť, tak všeobecný postoj k prevencii je mizerný. Teraz tú skúsenosť máme a myslím, že vznikol priestor – politicky a ekonomicky – aby sme sa lepšie pripravili. Kým je to v pamäti ľudí. Ako dlho nám to vydrží, to neviem, ale poučenie je, že niektoré veci musíme mať preventívne k dispozícii, aby sme neboli závislí od toho, že ostaneme bez riešenia alebo nás zachráni náš geopolitický konkurent.

EÚ síce má veľký podiel na pomoci prostredníctvom Covaxu, no nemá vlastnú vakcínu a vo svete sa v súvislosti s Úniou veľa hovorí o problémoch, ktoré nastali pri očkovaní. Naopak, Čína a Rusko tlačia na to, aby sa ich vakcíny dostali do čo najväčšieho počtu štátov, hoci doma až tak rýchlo neočkujú. Nevyjde z pandémie EÚ geopoliticky oslabená, a to na úkor Číny a Ruska?

Podľa môjho názoru je otázka času, kým vakcínu bude mať aj jedna z európskych firiem. Mali sme väčšiu dôveru v rýchlosť vývoja nemeckej spoločnosti CureVac, nejaký pokrok tam je, ale ešte nie sme v cieli. Na druhej strane, geopolitický argument je aj o komunikácii. Pri vzniku programu Covax hrala EÚ rozhodujúcu úlohu a dala doň miliardy eur. Myslím, že to má geopolitickú váhu. Treba teda pripomínať, že EÚ pomohla vytvoriť tento mechanizmus a do značnej miery ho financuje.

Minister hospodárstva Richard Sulík povedal, že v rámci solidarity by ostatné štáty EÚ mali pomôcť Slovensku a poslať sem vakcíny. Oficiálne už o to kolegov žiadal aj minister Korčok. Je to reálne?

Za Komisiu môžem povedať iba to, že existuje mechanizmus, ktorý to umožňuje. Na strane EÚ teda nie je blok. Problém je, že situácia je zlá vo všetkých členských štátoch a všade si myslia, že vakcinácia by mala ísť rýchlejšie.

Existuje aj SOS mechanizmus, ktorý môže urýchlene uvoľniť navyše 100-tisíc vakcín s tým, že do mechanizmu ho vložia štáty, ak nemajú akútnu potrebu. Ten štát, ktorý ju má, ich využije, no neskôr ich musí vrátiť. Nie je to predaj, ale akási pôžička, presun v čase.

Momentálne asi nie je jednoduché zohnať voľné vakcíny.

Áno, v súčasnosti v tomto mechanizme nie sú. Ak sa podarí nájsť štát, ktorý by to mohol uvoľniť, mohli by sme si ich zobrať, ale zatiaľ nemám informáciu, že by to tak bolo. Sú však aj iné možnosti, ako pomôcť. Napríklad prostredníctvom zdravotníckeho personálu, čo sa už aj deje, na Slovensko už prišli lekári z Rumunska.

Zároveň však platí, že vakcína začne fungovať 14 dní po očkovaní, potom príde po čase druhá dávka a znovu ďalších 14 dní. Takže predstava, že padajúci systém nám teraz zachránia narýchlo dodané vakcíny, nie je úplne presná. Vyrieši sa to povedzme v horizonte dvoch mesiacov, ale nemôže to byť zajtra.

Vakcína je definitívne riešenie, no nie je správne rezignovať na všetky ostatné opatrenia. Treba ich dodržiavať práve dovtedy, kým bude pomer zaočkovaných dostatočne veľký na to, aby sme si mohli dovoliť uvoľnenie. Mám trošku pocit, že ľudia už prepli a chcú sa čo najrýchlejšie dostať k vakcíne. Treba byť disciplinovaný a dodržiavať opatrenia a počkať si na poradie vo vakcinácii. Samozrejme, treba sa snažiť, aby to bolo čo najrýchlejšie, ale nemôžeme opustiť ostatné opatrenia. To nám zhoršuje situáciu.

Keď sa situácia konečne zlepší, do centra diskusie sa zrejme znovu dostane aj fond obnovy. Kedy by mali na Slovensko prísť prvé peniaze?

Predpoklad bol taký, že diskusia medzi Komisiou a členskými štátmi bude taká intenzívna, že všetko sa vyjasní do apríla. V tom čase sme už mali vedieť, čo presne sa očakáva, či to zodpovedá očakávaniam. Zvyšok by tak bol iba formalitou v podobe oficiálneho potvrdenia Komisie. Potom by sme už v lete mohli mať peniaze a implementácia by sa začala.

Diskusie však stále bežia na oboch frontoch, no vyzerá to tak, že nie je isté, či v apríli bude hotové všetko. Skôr očakávam, že Slovensko bude mať pokročilý návrh, ktorý sa predloží Komisii a bude chvíľu trvať, kým sa to posúdi. Komisia má na to dva mesiace. Optimistický scenár teda je začiatok leta. Menej optimistický je, že bude treba niečo doplniť, objasniť, zmeniť. To zaberie ďalší mesiac alebo dva. K definitívnej podobe plánu by sme sa tak mohli dostať ku koncu leta a v 3. štvrťroku by sa mohlo rozbehnúť financovanie.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ladislav Miko

Zastúpenie Európskej komisie vedie od januára 2018. Roky pôsobil v Európskej komisii, predtým pracoval v SAV aj v českej štátnej správe, bol námestníkom ministra životného prostredia pre ochranu prírody a krajiny. Od roku 2005 bol riaditeľom pre biodiverzitu na DG Environment (Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie) v rámci Európskej komisie. V roku 2009 bol českým ministrom životného prostredia vo vláde Jana Fischera. Do konca roka 2017 bol v EK zástupcom generálneho riaditeľa DG SANTE, zodpovedným za potravinový reťazec.

Tento projekt je financovaný Európskou úniou.
Tento článok reprezentuje výlučne názory autorov.
Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Rozhovory

    Slovensko, Svet

    Teraz najčítanejšie