Masívny útok s dobrými účinkami. Počúvanie debutu od Massive Attack po 30 rokoch

„Hovoria, že som hlučný, ale prečo by som sa mal skrývať?“ Dvadsiatnik Tricky rapuje svoje riadky akoby mimochodom, nehuláka a nie je agresívny. Nachádzame sa v roku 1991, konkrétne v skladbe »Five Man Army« na debutovom albume Blue Lines zoskupenia Massive Attack.

Z tohto detailu možno vyčítať takmer všetko. Príbeh skupiny, ktorá si hovorí „masívny útok“, no jej armáda sa skladá z jasných pacifistov. Keď hádžu bomby, tak len preto, aby urobili zvuk. Rytmus sa valí, ale neútočí. Hovorí len: sme tu! Namiesto testosterónu máme do činenia s pouličnými džentlmenmi.

Ešte nevedia, že budú písať dejiny. A že o tridsať rokov bude dôvod pripomenúť si ich prvý album Blue Lines. Nielen z nostalgie.

Zrod sympatie

Kamera štartuje pohľadom na partiu ostrých chlapíkov, aby sa potom celých päť minút a bez strihu venovala kráčajúcej žene. Shara Nelsonová ladne pláva chodníkom v Los Angeles, Massive Attack sa sem vybrali na nakrúcanie videoklipu.

Jednak išlo o to, že v domácom Bristole by nevyčarovali také teplé slnko. Zároveň tak dosiahli ostrý kontrast medzi uličnou kultúrou, ovládanou výlučne mužmi, a prítomnosťou ženy v tomto prostredí, ktorá spieva o zlomenom srdci. Aj samotní (mužskí) členovia skupiny sa vo videoklipe objavujú len v nenápadných detailoch.

Skladba »Unfinished Sympathy« bola štartom kariéry Massive Attack a zároveň zreteľným postojom. Import amerického hip-hopu na západné pobrežie Británie (a jeho miešanie s ďalšími štýlmi) sa udial bez prísad sexizmu a mačistických póz.

Na celej platni Blue Lines sa striedajú mužské a ženské príbehy vo vyváženej harmónii. Stav lokálnej popkultúry má v textoch rovnaké miesto ako partnerské vzťahy. Rap mužských hlasov sa prelína so soulovým fílingom ženských pier. Svet sa nedelí na tábory podľa pohlaví. V prípade Massive Attack drží pokope.

Pohyb v hudobnom archíve

Úvodný rozruch okolo »Unfinished Sympathy« tým ešte nie je zďaleka vyčerpaný.