Denník N

Keď bieda predstavuje bohatstvo

Ján Zambor v knihe interpretuje predstaviteľa mesianistickej línie v slovenskom romantizme Sama Bohdana Hroboňa.

Kto pozná rôznorodú (ide predovšetkým o literárnu vedu, preklady a poéziu) tvorbu Jána Zambora, vie, že pri publikáciách z oblasti literárnovednej a prekladovej môže očakávať bohatosť a hodnotovosť tzv. rámcových častí knihy. Nesklame sa ani tentoraz pri jeho knihe Samo Bohdan Hroboň/prosbopej slovenského chorľavca žobráka (LIC).

K Zamborovi, ktorý toto dielo interpretuje, sa ako istým spôsobom spoluautori pridali Andrea Bokníková, ktorá vytvorila rozsiahly text – „prehľadovú štúdiu“ pod názvom Život a tvorba Sama Bohdana Hroboňa, a renomovaný írsky prekladateľ slovenskej poézie John Minahane prispel prekladom resumé a časti veršov do angličtiny. A možno spomenúť aj grafika – dizajnéra (Dávid Koronczi) a editorku Danu Podrackú.

S vonkajšími časťami knihy sa čitateľ zoznamuje namáhavejšie, pri viacnásobnom prelistovaní sa mu však otvorí pomerne zložitý, ale zaujímavý systém všetkého, čo publikácia prináša (na záložkách, vnútorných stranách obálky, v obsahu či obrazovej prílohe). Najväčší priestor v nej, prirodzene, patrí Zamborovi ako editorovi, textológovi, autorovi predhovoru, štúdie, edično-textologických poznámok, autorovi slovníčka nezvyčajných výrazov i editorovi obrazovej prílohy (reprodukcie olejomalieb a fotografie).

Kuriózny zjav

Ján Zambor sa na túto rozsiahlu publikáciu o Samovi Bohdanovi Hroboňovi akoby pripravoval postupne, keď publikoval vo svojom prebásnení niektoré jeho verše, alebo venoval Hroboňovi báseň „Lipa – rozkrídľujúca, so žobráckym krídlom“, ktorá sa nachádza v jeho zbierke Dom plný neviditeľných (2009) a aj v tejto publikácii. Nezainteresovaného percipienta zaujímalo, prečo sa tejto osobnosti venuje veľká pozornosť. V úvode Zambor píše, že Hroboň bol najvýznamnejším básnikom slovenského romantického mesianizmu.

Narodil sa i umrel (1820 – 1894) v Liptovskej Sielnici, dedinke, ktorá už neexistuje. Hroboň však zostal – ako básnik, jazykovedec, prekladateľ a znalec folklóru. Podobne ako jeho literárni súčasníci študoval v Halle filozofiu a teológiu a po skončení štúdií sa vo veľkej miere venoval národnému hnutiu.

Nemalá pozornosť sa v tejto publikácii venuje aj Hroboňovmu životnému neúspechu či sklamaniu a ukončeniu vzťahu s českou vlastenkou Bohumilou Rajskou. Toto osobné životné zranenie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie