Denník N

Ako alkohol zabíja mozgové bunky? Pri opici sa opuchnutý mozog odiera o lebku, vraví súdny lekár

Súdny lekár Ľubomír Straka. Zdroj - archív Ľ. S.
Súdny lekár Ľubomír Straka. Zdroj – archív Ľ. S.

Ľubomír Straka už dvadsať rokov skúma, ako opitosť prispieva k predčasným úmrtiam. V rozhovore vysvetľuje, ako naše telo reaguje na nárazové pitie destilátov, či má alkohol aj prospešné účinky a prečo je poldeci na zahriatie hlúposť, ktorá stojí život približne sto Slovákov ročne.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či môže aj pohár vína v tehotenstve poškodiť plod;
  • aké rezervy má pečeň a koľko jej trvá, kým sa zregeneruje;
  • ako nás Turci naučili páliť destiláty a spôsobili tým hladomor;
  • recept na prvý alkoholický nápoj našich predkov, ktorý obsahuje med, dážď a dutý stom;
  • koľko ľudí na Slovensku predčasne zomrie v opitosti a čo je „syndróm príchodu domov“.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Ako sa mení ľudské vnímanie povedzme po jednom, troch či piatich pohároch vína?

Alkohol nám ovplyvňuje rôzne časti mozgu podľa toho, koľko ho vypijeme. V nízkych koncentráciách ovplyvňuje najmä mozgovú kôru, ktorou vedome kontrolujeme naše prejavy. Ak ju máme utlmenú do jedného promile, tak je výsledným efektom zväčša eufória. Mozgová kôra nás prestane kontrolovať, sme veselí a družní. Osobne si myslím, že ľudia primárne pijú práve kvôli tomuto. Chcú sa dostať spod kontroly šedej mozgovej kôry, odhaliť svoje vnútro a byť trochu veselší. Ľudia vždy hľadali rastliny a chemikálie, ktorými dokázali upraviť svoj duševný stav. Alkohol všetky tieto psychotropné látky prevalcoval a stal sa najpoužívanejším.

Problém je, že sa často nevieme zastaviť a hranicu jedného promile prekročíme. Vtedy nastáva útlm nižších častí mozgu. Po štádiu eufórie sa so zvyšujúcou sa koncentráciou alkoholu v krvi dostávame do útlmu až depresie. Keby sme sa v pití nezastavili, tak ten útlm vedie až k smrti.

Prečo u niektorých ľudí spúšťa alkohol agresivitu, ďalší sa zabáva a niekto len zaspí?

Pokiaľ je človek triezvy, tak aj keď je vnútri smutný, veselý či unavený, mozgová kôra ho v spoločnosti kontroluje. Vďaka nej sa prispôsobuje reakciám svojho okolia a nálade, ktorá v ňom vládne. Okolo jedného promile kontrola končí a okoliu sa odkrýva vnútorný stav, v akom ten človek dlhodobo je. Z toho vlastne pochádza známe: Vo víne je pravda.

Koľko alkoholu je jedno promile?

Je to veľmi individuálna záležitosť, ktorá okrem návyku závisí aj od pohlavia, hmotnosti či citlivosti na alkohol, ktorú má každý inú. Ak by som to mal veľmi zovšeobecniť, tak u muža s normálnou hmotnosťou je to povedzme štyri až päť desaťstupňových pív či poldecákov destilátu alebo liter vína. U ženy primeranej hmotnosti sa táto koncentrácia dosiahne už po vypití dvoch až troch desaťstupňových pív či poldecákov destilátu alebo štyroch až šiestich decilitrov vína.

Približne koľko ľudí ročne zabije alkohol?

Vo svete podľa štatistík zomiera ročne 25-tisíc ľudí na priamu alkoholovú opitosť a odhaduje sa, že stotisíc ľudí ročne zomiera na chronické následky pitia alkoholu. Negatívne účinky alkoholu na život sú vo svete treťou najčastejšou príčinou smrti.

Počas pandémie odborníci upozorňujú, že pitie alkoholu treba čo najviac obmedziť. Ide hlavne o riziko vzniku alkoholizmu alebo nás alkohol robí zraniteľnejšími aj pred samotným vírusom?

Alkohol nás robí výrazne zraniteľnejšími pred samotným vírusom, pretože priamo poškodzuje dýchacie cesty, kde koronavírus pôsobí. Druhá vec je, že alkohol tlmí imunitnú reakciu, takže telo je zraniteľnejšie voči akémukoľvek patogénu. Keď si to zrátame, tak človek, ktorý pije alkohol, je oveľa zraniteľnejší voči infekcii a aj priebeh ochorenia covid-19 u neho môže byť oveľa horší, ako keby sa alkoholu vyhýbal.

Dvadsať rokov skúmate akútne účinky alkoholu na ľudí, ktorí zomreli predčasnou smrťou. Koľko ľudí zomrie v opitosti?

V našom 20-ročnom výskume sme zistili, že 17 percent ľudí, ktorí zomrú predčasnou, respektíve násilnou smrťou, má v krvi viac ako dve promile alkoholu. To už je ťažký stupeň opitosti. V našom regióne (Žilinský a Trenčiansky kraj – pozn. red.), ktorý zahŕňa zhruba pätinu Slovenska, zomiera priamo v súvislosti s intoxikáciou alkoholom okolo 115 ľudí ročne. Takmer 9 z 10 prípadov tvoria muži, no počet žien v tejto tragickej analýze postupne stúpa.

Ľubomír Straka je prednostom Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Zdroj – archív Ľ. S.

Pravdepodobne to súvisí s tým, že pred dvadsiatimi rokmi nebolo bežné vidieť ženu v pohostinskom zariadení a ženy pili prevažne doma. To sa zmenilo a dnes sú aj ony vystavené tomu, čo trochu nadnesene nazývame „syndróm návratu domov“. Keď sa veľmi opitý človek presúva z pohostinstva domov, veľmi často sa stáva obeťou dopravných nehôd, úrazov, podchladenia či utopenia.

Keď sa povie, že alkohol zabíja, predstavím si skôr cirhózu pečene ako utopenie sa na ceste z krčmy.

My skúmame práve tie akútne účinky opitosti. Zhruba pätina ľudí z nášho výskumu zomrela na otravu alkoholom. Hneď potom nasledujú dopravné nehody. Najviac ohrození sú opití chodci, ktorí nerešpektujú dopravné značky, idú stredom cesty a stáva sa aj to, že zaspia na vozovke. Nasledujú podchladenia, keď človek pod vplyvom alkoholu zaspí kdekoľvek. Patria sem aj samovraždy, pretože akútny vplyv alkoholu vedie často k zvýšenej agresivite. Nielen voči okoliu, ale často uvoľňuje aj agresivitu voči sebe.

Alkohol je nezdravý, ale to sú aj vyprážané jedlá a ľudia ich stále jedia. Existuje z hľadiska zdravia nejaká tolerovateľná hranica pitia?

Alkohol je veľmi zaujímavá molekula, ktorá sa z lekárskeho hľadiska nedá stopercentne odsúdiť. V histórii ľudstva zohral veľmi významnú úlohu pre svoje antiseptické vlastnosti. Aj v nízkych koncentráciách dokáže zabiť všetko živé naokolo. Ľudstvo až v 19. storočí dokázalo vyrobiť vodu, ktorá bola dekontaminovaná od baktérií. Bezpečnejšie teda bolo piť akýkoľvek alkoholický nápoj než vodu z dedinskej studne a dostať napríklad choleru. V stredoveku bola na Slovensku 40-násobne vyššia spotreba piva ako dnes. Názov pivo vlastne znamená nápoj, keďže sa varilo v každej domácnosti.

Pivo sa kedysi varilo v každej domácnosti. Ilustračné foto – TASR/Michal Svítok

Koľko alkoholu obsahovalo stredoveké pivo?

Bolo približne sedemstupňové, čiže ako dnešný radler. Na takéto nízke dávky boli ľudia zvyknutí a dovolím si povedať, že keď sa alkohol požíva v nižších dávkach a koncentráciách, tak môže mať aj pozitívne účinky. Pôsobí napríklad na zloženie tukov v krvi ako ochrana pred infarktom či porážkou. „Bezpečná hranica“ je vo vedeckom svete stanovená u mužov zhruba na 50 gramov alkoholu denne, čo sú tri slabé pivá. U žien je to jedno pivo. O bezpečnej hranici by sme sa však mohli baviť, len pokiaľ by alkohol nebol drogou.

Adiktológovia varujú, že aj malé množstvo alkoholu je nebezpečné. Keď hovoríme o prospešnosti pri nízkych dávkach, neprevyšujú ich negatíva?

Ľudský organizmus je úžasný a dokáže sa mnohým veciam prispôsobiť, no pri drogách to vedie k tendencii k zvyšovaniu dávky. Preto ako lekári nikdy nemôžeme niekomu odporučiť, aby pil dajme tomu pivo denne alebo dva decilitre červeného vína. Z 90 percent takýchto pacientov by sme tým vyrobili alkoholikov, ktorí by pod rúškom lekárskeho odporúčania postupne pili stále viac.

Odkiaľ je povera, že keď je človek chorý, má vypáliť červíka alkoholom?

Okolo alkoholu existuje veľké množstvo mýtov a veľa z nich sa zakladá na odpozorovaní reality. Alkohol naozaj spôsobuje prekrvenie tráviaceho traktu a zvyšuje pohyblivosť čriev. Takže na väčšinu tráviacich problémov môže mať v malom množstve pozitívny účinok. Určite to ako lekár 21. storočia neodporúčam, ale v tej domácej medicíne, ktorá tu vládla stovky rokov, ho ľudia takto používali.

Ľubomír Straka (tretí zľava) s kolegami. Zdroj – archív Ľ. S.

O alkohole sa hovorí, že dokáže zahriať. Napriek tomu sa počas mrazov piť vôbec neodporúča. Prečo?

Hlavný účinok alkoholu na srdcovo-cievny systém je, že nám rozširuje cievy a prekrvuje organizmus. Keď je telo vystavené nadmernému chladu, jeho prirodzenou obranou je, že cievy, naopak, stiahne. Teplo sa tak udržiava v telesnom jadre v blízkosti vnútorných orgánov. Ak si človek v takejto situácii vypije, alkohol mu napriek tomu, čo chce telo, kožu prekrví. Navonok pritom pocíti chvíľkové zohriatie. Je to však len subjektívny pocit a teplo, ktoré si organizmus starostlivo chránil, sa jeho vinou dostane von. Za 20 minút sa potom človek ochladí oveľa viac než bez toho poldecáka „na zahriatie“. Preto sa veľakrát opití ľudia stávajú obeťami podchladenia.

Koľko ľudí ročne na Slovensku zamrzne z uvedeného dôvodu? 

Pomerne veľa. Z našej analýzy vyplýva, že alkohol môže v našom regióne za približne 115 úmrtí ročne, čo môže byť okolo 600 úmrtí ročne v rámci celého Slovenska. Podchladením pri ťažkom stupni opitosti môže byť spôsobená približne šestina z nich.

Zaoberáte sa výskumom toho, ako alkohol zabíja. Máte ešte chuť na pivo?

Pred pandémiou som s priateľmi tak raz týždenne zašiel na jedno pivko. Beriem to však ako spoločenskú udalosť a s alkoholom to nepreháňam.

Ľubomír Straka hovorí, že nie je abstinent, no s alkoholom to nepreháňa. Zdroj – Ľ. S.

Chemická zlúčenina alkoholu je v každom nápoji rovnaká, ale často sa stretávame s frázou, že „pijem len pivo alebo víno, čo sa neráta“. Vidí v tom rozdiel aj náš organizmus?

Z vedeckého hľadiska je jednoznačne bezpečnejšie piť víno a pivo ako destiláty. Keď vypijeme destilát, tak nám stúpa koncentrácia alkoholu v krvi veľmi rýchlo, čo je podľa najnovších výskumov rizikové práve pre vznik závislostí. Ak človek vypije deci vodky, mozog sa na ten rýchly skok snaží navyknúť. Kým vypije pol litra piva, prejde väčšinou dlhší čas a hladina mu stúpa pomalšie.

Ani čo sa týka poškodenia organizmu, nevychádzajú destiláty z výskumov najlepšie. 40- a viacpercentné nápoje sú chemicky také koncentrované zlúčeniny, že nám poškodzujú tráviaci trakt. Môžu spôsobiť napríklad chemické poleptanie pažeráka, žalúdka, vznik vredov či chronické zápaly žalúdka.

Je škodlivejšie, ak niekto pije alkohol často, ale v menších dávkach alebo príležitostne, no väčšie dávky? 

Aj zo psychologického hľadiska poznáme viacero druhov požívania alkoholu. Asi najbezpečnejší je takzvaný románsky typ typický pre Francúzov. Človek má v pohári dve deci vína a popíja si ho pri jedle alebo diskusii aj dve hodiny. Na druhej strane spektra je nárazové pitie destilátov, ktoré je typické skôr pre strednú a východnú Európu a je najškodlivejšie.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sme získali návyk na tvrdý alkohol?

Alkohol sa vyskytuje v prírode bežne. Keď slony nájdu jamu s prekvaseným dužinatým ovocím, v ktorej vznikol, tak sa jeho účinkami opájajú podobne ako ľudia. V našich zemepisných šírkach bola prvým alkoholickým nápojom medovina. Stačilo zriediť antiseptický med, napríklad v bútľavom strome, s dažďovou vodou a alkoholický nápoj z toho vykvasil sám.

Za tradíciu pitia destilátov môže s trochou zveličenia Bitka pri Moháči, keď sme sa dostali priamo na hranicu s Osmanskou ríšou. Moslimovia vedeli destiláty vyrábať, čo bol na tú dobu veľmi zložitý proces, do ktorého nás zasvätili. Netrvalo dlho a celé Slovensko ich začalo vo veľkom vyrábať a predávať Turkom. Zašlo to tak ďaleko, že evanjelický biskup Daniel Krman mladší musel písať na cisársky dvor, aby bolo destilovanie zakázané, lebo na východnom Slovensku je hladomor. Všetko obilie bolo totiž znehodnotené alkoholovým kvasením a následnou destiláciou pre Turkov.

Od nás sa to potom naučili Moraváci, Poliaci a tak ďalej. Keďže skoro každý človek vedel destilovať a bol to lacnejší a jednoduchší spôsob než prácne dorábať víno či pivo, tak nám toto špecifikum ostalo.

Ilustračné foto nelegálnej domácej pálenice. Foto – TASR

Nemali moslimovia zakázané piť alkohol?

Kedysi na to nebol dôraz. Ale postupne, keď negatíva začali výrazne prevyšovať nad pozitívami alkoholu, si každé náboženstvo či vedenie štátu začalo uvedomovať nebezpečenstvo alkoholu.

Spôsobujú rozličné druhy alkoholu rôzne účinky na telo a psychiku?

Prímesi do rozličných typov alkoholu sú také rôznorodé, že sa líšia aj prejavy, ktoré spôsobujú. Napríklad veľa ľudí má alergické reakcie po pití vína, pretože obsahuje histamín a tyramín. Každá vinárska oblasť je pritom úplne iná, napríklad čo sa týka zloženia pôdy. Toto všetko sa pretaví do chemickej podoby výsledného produktu.

Súdnolekárska alkohológia je dnes na takej vysokej úrovni, že keď odoberieme vzorku krvi od opitého človeka, tak podľa týchto chemických látok vieme zistiť, aký alkoholický nápoj požíval.

Najbežnejšie príznaky „opice“ sú bolesť hlavy, žalúdka či sucho v ústach. Ako telo odbúrava alkohol?

Prvý ranný problém je dehydratácia, keďže alkohol má močopudné účinky. Ďalším je znížený krvný cukor. Preto máme taký vlčí hlad a môže sa nám točiť hlava. Tretí problém nám robia spomínané látky, ktoré sú v alkohole pridané. Z chemického hľadiska je najčistejšia vodka a všetko, čo dáva nápoju farbu a vôňu, zaťažuje organizmus. Napríklad koňaky, ktoré sú vyrobené z hrozna, majú síce veľa chuti a farby, ale práve preto spôsobujú aj najhoršiu „opicu“. Samy osebe totiž obsahujú aj veľké množstvo metanolu, ktorý je toxickou látkou.

Ako sa rozkladá metanol?

Práve na druhý deň ráno, keď nám klesne koncentrácia etanolu, sa začína rozkladať na formaldehyd a kyselinu mravčiu metanol. To spôsobuje veľké bolesti hlavy a je nám celkovo zle. Z toho pravdepodobne pochádza fráza „klin sa klinom vybíja“, lebo keď človek požije na druhý deň ráno malé množstvo alkoholu, dokáže zabrániť rozkladu metanolu, a tým aj nežiaducim účinkom.

Ale raz musí vytriezvieť.

Samozrejme, je to len odďaľovanie nevyhnutného a pre chronických alkoholikov často výhovorka.

Asi najznámejším dôsledkom chronického pitia alkoholu je cirhóza pečene, počas ktorej celý orgán pomaly mení svoju štruktúru a neskôr odumiera. Dokedy sú tieto zmeny zvratné, ak človek prestane piť?

Zmeny v pečeni nastávajú v troch stupňoch. Prvý je stukovatenie, ktoré sa ešte zvrátiť dá. Nasleduje fibróza, čiže zjazvovanie, ktoré je zvratné len málokedy. No a tretí stupeň, čo je úplná prestavba jazvovitým tkanivom, je nezvratná.

V pečeni nastávajú zmeny v troch stupňoch. Posledné štádium je nezvratné. Ilustračné foto – TASR

Pečeň je však pomerne veľká a hovorí sa, že iba 15 percent jej hmotnosti stačí na dennodenné potreby ľudského organizmu. Preto aj chronický alkoholik môže piť roky a stále mu navonok nič nie je. Ak mu však neostane ani tých 15 percent, dochádza k pečeňovému zlyhávaniu, ktoré najčastejšie vedie k smrti.

Ak človek prestane piť v prvom štádiu, po akom čase sa pečeň vráti do relatívne normálneho stavu?

Je to veľmi individuálne, ale dá sa odhadnúť, že do polroka abstinencie. Nie je to však záruka. Niektorí ľudia sú na alkohol citlivejší a k trvalému poškodeniu prichádza oveľa rýchlejšie.

Ktoré ďalšie orgány poškodzuje alkohol?

V podstate všetko, s čím prichádza do styku, aj pľúca. Človek, ktorý pije, vydychuje časť výparov. To je ten alkoholový opar, ktorý môžeme cítiť okolo opitého človeka. Takéto výpary poškodzujú napríklad riasinky dýchacích ciest a človek je náchylnejší na vznik rôznych zápalov.

Zabíja pitie alkoholu nenávratne mozgové bunky?

Áno. V tomto prípade je najrizikovejšie to naše slovanské špecifikum – nárazové pitie vo veľkom množstve. Vtedy mozog opúcha, čo je aj jedným z dôvodov, prečo nás bolí hlava. Mozog sa rozpína v dutine lebečnej, ktorú tvorí kosť, a tá sa nedá rozopnúť. Tlak mozgu oproti kosti potom spôsobí rozklad buniek, ktoré odumrú. Pri opakovaní takejto situácie dochádza k viditeľným nálezom na mozgu, kde sú jeho časti odumreté. To sa potom premieta aj do psychických porúch chronických alkoholikov.

Najviac mozgu ubližuje nárazové pitie. Ilustrácia – Fedor Pichanič

V EÚ sme najhorší, čo sa týka povedomia o vplyve alkoholu na plod. Hovorí sa u nás o tom v porovnaní s inými krajinami málo?

Celková osveta o škodlivosti alkoholu je na Slovensku podľa mňa výrazne zanedbaná. Preto som rád, že sa ujal suchý február. Som presvedčený, že rôzne malé prohibície nepomôžu a jediná cesta je vysvetľovať ľuďom, čo im hrozí. Toto platí aj pri požívaní alkoholu v tehotenstve.

Ako sa prejavuje fetálny alkoholový syndróm u detí, ktorých mamy v tehotenstve pili?

Pokiaľ je závažný, tak dieťa má výrazne zmenenú tvár. Ale to je iba špička ľadovca. Veľa detí sa narodí s normálnym výzorom, ale sú poškodené psychicky. Takéto poškodenia sa často prejavia až v puberte, keď sa mladý človek nevie zaradiť do spoločnosti.

Môže fetálny alkoholový syndróm spôsobiť aj malé množstvo alkoholu počas tehotenstva? Napríklad pohár vína k večeri, ktorý sa ako „malý prehrešok“ často objavuje aj vo filmoch?

Som presvedčený, že aj jeden pohár môže ovplyvniť plod. Samozrejme, žiadne reálne výskumy v tomto smere neexistujú. Žiaden vedec si nedovolí ohroziť plod tým, že by to overoval. Iné výskumy nám však ukazujú, že citlivosť organizmu na alkohol je rôzna, takže by som to jednoznačne neodporúčal. Plod je najcitlivejší v prvých troch mesiacoch tehotenstva, keď žena ani nemusí vedieť, že je tehotná. Takže aj párom, ktoré sa snažia o bábätko, by som odporučil alkohol nepiť.

Tehotenský test. Ilustračné foto – Adobe Stock

Pozorujete zmenu v tom, ako spoločnosť toleruje alkohol napríklad za volantom alebo v práci?

Myslím, že ľudia si negatívne následky pitia alkoholu uvedomujú oveľa viac ako kedysi. Keď v minulosti chcela polícia trestať vodiča za alkohol za volantom, musela ho prácne zobrať na odber krvi. V tom období sa odhadovalo, že iba každá sedemstá jazda s alkoholom za volantom skončila potrestaním vodiča. To bola vyslovene rarita.

Dnes má polícia presné a rýchle dychové analyzátory, čo sa prejavilo aj na našej analýze, kde pomaly, ale isto klesajú dopravné nehody spôsobené opitými šoférmi. Paradoxne som si však všimol, že na miestach, kde policajti robili častejšie kontroly, začal stúpať počet vodičov pod vplyvom iných návykových látok. Takže pozor treba dávať na všetky psychoaktívne látky. Po roku 1989 k nám prišla aj kultúra, ktorá aktívne vynucuje triezvosť v zamestnaní. Aj medzi svojimi vrstovníkmi vidím, že dnes si už málokto dovolí prísť do práce opitý. Dúfam, že sa nám to podarí zlepšiť ešte viac, ale trend je dobrý.

Ľubomír Straka (1976)

Je súdny lekár. Venuje sa účinkom alkoholu. Pôsobí ako prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Martine. Jeho hlavným zameraním je súdnolekárska alkohológia, toxikológia, psychotropné a omamné látky, dopravné nehody a strelné poranenia. Je autorom dvadsaťročnej analýzy, ktorá skúma vplyv akútnej intoxikácie na násilnú a predčasnú smrť v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Je autorom kníh Súdnolekárska alkohológia a Kompendium súdnolekárskej toxikológie.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Alkoholizmus

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Rozhovory

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie