Denník N

Primár Hložník: Nech nám hrdinovia spoza klávesnice radšej prídu pomôcť

Primár Jakub Hložník hovorí, že ľudia vo veľkom zdieľajú nezmysly o medicíne i fungovaní zdravotníctva. Foto - N/Archív J. H.
Primár Jakub Hložník hovorí, že ľudia vo veľkom zdieľajú nezmysly o medicíne i fungovaní zdravotníctva. Foto – N/Archív J. H.

Neviem pochopiť, prečo Ján Baránek či Juraj Mesík znevažujú prácu lekárov, hovorí primár Jakub Hložník z ARO v Petržalke.

Jakub Hložník vedie štrnásť rokov oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici na Antolskej ulici v Petržalke. Na jeho oddelení končia tie najťažšie prípady. Lekári a zdravotné sestry sa tu starajú o pacientov s mozgovými príhodami, s ťažkými úrazmi, aktuálne väčšinu tvoria pacienti s covidom.

Hložníka sa osobne dotýka, keď ľudia na sociálnych sieťach bez bližších znalostí vyčítajú lekárom, že pacientov nechávajú umierať. „Na oddelenie nám priviezli aktívneho šesťdesiatnika, športovca, ktorý krátko po nákaze skúšal aj ivermektín. Je na umelej ventilácii pľúc. Mám napriek tomu hovoriť, že je to stopercentný liek? Len preto, že to chcú ľudia počuť?“ pýta sa Hložník.

Máte ešte nejaké voľné lôžka?

Sme skoro plní. Na ARO máme plné všetky lôžka, na JIS sú z jedenástich „červených lôžok“, ktoré sú určené pre covidových pacientov, voľné dve. Aktuálne nám cez víkend zomrel pacient, inak by nám zostávalo voľné iba jedno lôžko.

Čo by sa stalo, keby teraz došlo napríklad k nehode autobusu? 

Museli by sme improvizovať, ale myslím si, že by sa nestalo, že by sme sa o nejaký ťažký prípad nepostarali. Pokiaľ by medzi tými zranenými neboli nakazení covidom, tých by sme mohli ešte umiestniť na necovidové lôžka. Keby potrebovali ventilátor, tak by sme nejaký ešte našli. Aj teraz nám bežne vozia pacientov zo širokého okolia, nielen z nášho bratislavského rajónu, a nejako to zvládame.

Keď sa spýtam ľudsky: Ako sa máte v tieto dni?

Ak sa pýtate na mňa osobne, tak pre mňa sa toho až tak veľa nemení. Ja som slobodný a aj pred covidom som bol zvyknutý tráviť celé dni v práci. Za minulý rok mi prepadlo sedemnásť dní nevyčerpanej dovolenky. Iné je to s kolegami. My sme na ARO a JIS viac ženský kolektív, kolegyne lekárky alebo sestry majú rodiny, majú vzťahy. Nie je jednoduché, keď vám partnerka trávi dvanásť hodín denne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Koronavírus

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie