Aké moderné udalosti patria na dejepis? Odpovedajú Beblavý, Žarnay, Mamojka, Vášáryová a ďalší
Aké slovenské udalosti po roku 1989 by sa mali študenti učiť na hodinách dejepisu?
Magda Vášáryová, poslankyňa parlamentu
Určite by si mali pamätať dátum rozdelenia Československa, a aj keď nie konkrétne mená, tak aspoň pár aktov, ktoré k tomu viedli. Možno by bolo dobré, keby niečo vedeli aj o roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do NATO a do Európskej únie. Myslím si, že je problém, že dejiny, ale aj napríklad literatúru začíname učiť od začiatku, namiesto toho, aby sme to obrátili, a učili dnešok a odvolávali sa na podobnosti, ktoré nájdeme v dejinách.
Grigorij Mesežnikov, politológ, prezident IVO
O prvom období 1990 – 1992, keď sa položili základy demokracie, trhovej ekonomiky a systému ľudských práv, o rozdelení Československa vo všetkých aspektoch, o roku 1998 a v čom bol význam tejto udalosti a o integračnom procese a vstupe do EÚ a NATO. To sú míľniky. Myslím si, že udalosťou, ktorej by sa mala venovať pozornosť, je aj únos Michala Kováča mladšieho.
Renáta Králiková, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
Zvolenie prvého nekomunistického prezidenta Václava Havla, prvé slobodné voľby, delenie republiky, mečiarizmus so zavlečením prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša, Duckého zmenky a jeho vražda, dosahy mečiarizmu na dnešok a vznik oligarchických skupín, budovanie občianskej spoločnosti a jej úloha v zosadení Mečiara, vstup do EÚ, NATO, Schengenu a prijatie eura.
Martin Poliačik, poslanec SaS, bývalý učiteľ
Žiaci by sa v prvom rade mali učiť to, čo ich zaujíma a k čomu im vyvstávajú prirodzene otázky. Vzbudiť záujem je základ vzdelávania. Je prirodzené, že žiakov najviac zaujmú témy, ktoré sú aktuálne, a stretávajú sa s nimi v médiách. Škola by sa im nemala vyhýbať. To neznamená, že im to má odprednášať učiteľ. U žiakov potrebujeme budovať kritické myslenie. Škola ich má viesť k tomu, aby vyhľadávali a hodnotili informácie. Na hodinách môžu diskutovať o tom, čo sa dozvedeli. Takto by mohli byť hodiny venované aktuálnym veciam ako napríklad Gorila, kauza Váhostav, súčasná utečenecká kríza. Na to však potrebujeme dať učiteľom viac slobody tvoriť si vlastné učebné osnovy. Určite by sa však nemali učitelia vyhnúť aj starším udalostiam, ako zavlečenie syna Michala Kováča do cudziny, Noc dlhých nožov v parlamente, vražda Róberta Remiáša, aby sa žiaci naučili vnímať, že s demokraciou prichádza aj zodpovednosť voliť politikov, ktorí takéto činy nebudú opakovať. Žiaľ, tá ešte dodnes úplne neprišla. Mali by sa učiť o vstupe do EÚ, NATO a eurozóny, lebo to sú udalosti, ktoré sprevádzali náš návrat do Európy. Kľúčom však nie je vedieť udalosti a roky, ale kriticky ich zhodnocovať a vnímať ich v súvislostiach.
Mojmír Mamojka, predseda školského výboru parlamentu, poslanec Smeru
Isto o vzniku samostatnej Slovenskej republiky a o prijatí ústavy. To je, myslím, alfou a omegou. Potom o súvislej reťazi učenia sa demokracii a tam je tých udalostí viac.
Miroslav Beblavý, podpredseda Siete
Nie som dejepisár, ale myslím si, že udalosti po roku 1989 sa viac hodia na občiansku náuku ako na dejepis. V každom prípade, vnímam okrem samotnej Nežnej revolúcie tri kľúčové udalosti ponovembrového vývoja. Vznik samostatného Slovenska v roku 1993, parlamentné voľby v roku 1998, keď sa Slovensko dokázalo vlastnými silami vysporiadať s hrozbou pre demokraciu a dalo svojej štátnosti nový zmysel, a vstup do EÚ v roku 2004, keď sme zaujali svoje miesto v Európe. Myslím si, že slovenské deti by mali poznať kľúčové fakty o všetkých troch z nich.
Peter Goliaš, riaditeľ INEKO
Mala by tam byť vysvetlená transformácia ekonomiky vrátane deregulácie cien, privatizácie a najdôležitejších reforiem spolu s údajmi o vývoji životnej úrovne. A tiež výsledky rozhodujúcich parlamentných volieb, vstup Slovenska do OECD, NATO, EÚ, Schengenu, či prijatie eura. Samozrejme s opisom okolností, ktoré k týmto udalostiam viedli.
Oto Žarnay, bývalý učiteľ slovenčiny a občianskej náuky
Podľa môjho názoru k významným udalostiam v slovenských dejinách po roku 1989, o ktorých by sa žiaci mali učiť na hodinách dejepisu, patria vznik samostatnej Slovenskej republiky, prijatie Slovenska do Európskej únie a zavedenie eura. Vznik samostatnej republiky dal Slovákom príležitosť dokázať, že sú schopní vybudovať vlastnú štátnosť na pevných základoch. Vstup do EÚ a prijatie jej hodnôt im zasa poskytli priestor na to, aby sa začlenili ako rovnocenný partner do skupiny moderných európskych národov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
