Denník N

Začala som deti púšťať von za kamarátmi. Bála som sa, aby sme doma neskončili ako štyri trosky

Ilustračné foto - Flickr.com
Ilustračné foto – Flickr.com

Kontakt s rovesníkmi je pre tínedžerov veľmi dôležitý, no mali by sme rešpektovať odporúčania epidemiológov, hovorí psychologička Hana Ševčíková. Ak sa rodičia snažia hľadať kompromis, je dôležité, aby to neprispievalo k zhoršovaniu epidemickej situácie.

Gabriela má doma dve deti v puberte – 13-ročnú dcéru a 17-ročného syna. Od začiatku bola veľmi prísna v tom, aby celá rodina striktne dodržiavala všetky pandemické opatrenia vrátane sociálnej izolácie.

S manželom obaja pracujú na home office, deti sa učia dištančne, takže boli celé mesiace zatvorení spolu doma. „Okrem letnej pauzy vlastne stále,“ hovorí Gabriela.

Najprv hrávali spoločenské hry, pozerali seriály a spoločne varili, ale postupne prešli k spoločným sporom aj spoločnej úzkosti. Vystupňovalo sa to hlavne počas druhej vlny.

„Každá drobnosť spôsobila konflikt, deti boli zatvorené v izbách, prestávali s nami komunikovať, bolo vidieť, že sa ich psychický stav výrazne zhoršuje,“ opisuje Gabriela. „Nikto sa s nami nehádal, že nemôže ísť von, to nie, snažili sa držať statočne, ale psychika robila svoje.“

Ani jedno z jej detí nie je introvert, sú naučené na sociálny kontakt. „Mobil im ho nahrádzal 24 hodín denne sedem dní v týždni a to privádzalo do úzkych mňa,“ priznáva.

Po pár naozaj ťažkých dňoch, keď už bolo jasné, že sú všetci na tom psychicky zle, sa s manželom dohodli, že deťom ponúknu možnosť chodiť von, ale s dodržiavaním určitých pravidiel.

„Môžu chodiť von dvakrát týždenne, vždy s rúškami. Kúpili sme presne také, aké si zapýtali, napríklad dcéra chcela jednorazové, syn mäkké, textilné,“ opisuje Gabriela.

Dcéra chodí von za mesto s jednou kamarátkou, syn stabilne s dvomi ľuďmi, pričom jeden z nich je už po prekonaní covidu.

Jednou z podmienok dohody bolo aj to, že celá rodina sa chodí každý týždeň testovať na koronavírus.

Na otázku, či sa predsa len neboja možnosti nákazy, Gabriela odpovedá: „Bojíme. Hlavne nechceme ohroziť nikoho iného a aj preto sme na home office a všetko sme nastavili čo najcitlivejšie. Na druhej strane, chorá duša je rovnako nebezpečná ako choré telo. Snažili sme sa nájsť v tom celom kompromis,“ vysvetľuje.

Priznáva, že nie je na svoje rozhodnutie hrdá. Patrí totiž medzi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rodičovstvo

    Vzťahy

    Rodina a vzťahy

    Teraz najčítanejšie