Veria na duchov či koronu ako biologickú zbraň. Pocity straty kontroly nad pandémiou súvisia s vierou v konšpirácie

Viaceré experimenty ukázali, že ak ľudí zámerne stresujeme – takže u nich vyvolávame pocity úzkosti, straty kontroly nad vecami a bezmocnosť –, nezriedka sa uchyľujú k jednoduchým konšpiračným riešeniam, ktoré môžu fungovať ako užitočná záplata na inak nezrozumiteľný svet.

Pre konšpiračné teórie je typické, že odmietajú náhodu a do sveta vkladajú úmysel a plán. „Práve toto ich robí pre človeka jasnými, zrozumiteľnými a zmysluplnými, hoci samotný obsah môže byť úplný nezmysel,“ povedal v minulosti pre Denník N sociálny antropológ Vladimír Bahna z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Náhoda verzus úmysel

Na jar sa napríklad šírila konšpiračná teória, že nový koronavírus je „americká biologická zbraň“. Fámu spropagoval aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha.

Uvedená teória, že koronavírus umelo vytvorili, „poskytuje väčší pocit kontroly ako skutočnosť, že pandémia sa začala náhodným a nepredvídateľným prenosom vírusu zo zvieraťa na človeka“, povedal pre Denník N psychológ Jakub Šrol z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Náhodný prenos zo zvieraťa na človeka nemáme vo svojej moci, zato predstava o koronavíruse ako biologickej zbrani vnáša do vysvetlenia kontrolu – vieme ukázať na domnelého vinníka, prípadne mu zabrániť v ďalšej škodlivej činnosti.

O vzťahu medzi pocitom kontroly a nepodloženými tvrdeniami či konšpiračnými presvedčeniami o pandémii je aj nový článok, ktorý tento mesiac vydal Jakub Šrol s kolegyňami Evou Ballovou Mikuškovou a Vladimírou Čavojovou v časopise Applied Cognitive Psychology.

Merali aj dôveru v štátne inštitúcie

Zber dát prebiehal v marci 2020, čiže počas prvej vlny. Zaradili doň skoro 800 ľudí vo veku od 18 do 84 rokov.

Účastníci vyplnili viacero dotazníkov, ktoré merali mieru úzkosti (nesúhlas s tvrdeniami typu: „Verím, že nový koronavírus je niečo, čoho sa netreba báť.“), vnímaného rizika či pocit zo straty kontroly (súhlas s tvrdeniami typu: „Obávam sa, že nový koronavírus sa rozšíril natoľko, že ho nedokážeme zastaviť.“).

Vo výskume sa merala aj dôvera ľudí v inštitúcie – slovenskú vládu, Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), lekárov a vedcov.

Účastníci vyjadrovali aj mieru súhlasu s konšpiračnými teóriami či nepodloženými tvrdeniami. „Pýtali sme sa na homeopatiu, existenciu duchov, presvedčenie, že mimozemšťania navštívili zem alebo že GMO obilniny spôsobujú závažné zdravotné problémy,“ objasnil Šrol rôzne typy nepodložených tvrdení.

Hlavné zistenia

Autori štúdie zistili, že „ľudia, ktorí počas pandémie pociťujú úzkosť a nedostatok kontroly nad svojimi životmi, si osvojili viac konšpiračných predstáv o pôvode a šírení covidu“.

Nie všetky konšpiračné teórie boli spojené so zvýšenou úzkosťou. Tí, ktorí si mysleli, že covid je „chrípôčka“, pociťovali menej úzkosti ako tí, ktorí si mysleli, že vírus bol vytvorený zámerne – z politických alebo finančných dôvodov.

Nedostatok kontroly nad koronou zároveň predpovedal aj väčší výskyt nepodložených presvedčení, napríklad o duchoch.

Zároveň platilo, že „ľudia, ktorí nedôverovali oficiálnym inštitúciám pri zvládaní pandémie, vykazovali väčšie pocity úzkosti a nedostatku kontroly a mali aj viac konšpiračných presvedčení“, konštatuje štúdia.

Vzory, ktoré neboli

Psychológ Šrol priznal, že nedostatkom výskumu je, že je korelačný. To znamená, že s istotou nemožno povedať, či „ľudia začnú veriť na konšpirácie, lebo pociťujú stratu kontroly, alebo je to naopak a viera v konšpiračné teórie vedie k pocitom straty kontroly“, povedal psychológ.

Staršie experimenty však opakovane ukázali, že ak sa ľuďom umelo navodil pocit straty kontroly, viac dôverovali konšpiračným presvedčeniam.

V štúdii zo Science z roku 2008 ľuďom ukázali chaotický zhluk škvŕn. Účastníkov rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či ich zámerne stresovali, takže si mysleli, že nad zadanou úlohou nemajú kontrolu, alebo ich takýmto spôsobom nestresovali.

Ukázalo sa, že ľudia z prvej skupiny videli v náhodnom zhluku tvarov reálne vzory, hoci tam žiadne neboli.

Evolučné vysvetlenie

Práve z tejto dispozície našej mysle čerpajú konšpiračné teórie, lebo za náhodnými javmi, ako je prenos koronavírusu zo zvieraťa na človeka, hľadajú vzory, čiže niečo uchopiteľné, na čo možno takpovediac ukázať prstom (biologická zbraň, farmaceutické firmy, Soros, Bill Gates…).

Šrol vysvetlil, že „konšpiračné teórie pomáhajú získať stratený pocit kontroly“, no neplatí to vždy, lebo „vysvetlenie, ktoré niekedy ponúknu, môže byť desivé“.

Kontrola, ktorú konšpiračné teórie ponúkajú, tak môže byť iluzórna, hovorí Šrol a dodáva, že konšpiračné presvedčenia „nemusia nevyhnutne redukovať pocity straty kontroly“.

Schopnosť vyhľadávať vzory v prostredí je užitočná a má zrejme evolučné vysvetlenie, keďže jedinci, ktorí svet nevidia len ako zhluk náhodných javov, čo spolu nesúvisia, dokážu skôr prežiť a rozmnožiť sa.

Pre našich pravekých predkov bolo výhodné, ak šuchotanie kríka nepovažovali len za náhodný prejav vetra, ale videli tam nejaký zmysluplný vzor, v tomto prípade hladného predátora.

Vidieť vzory je teda užitočný znak, lebo náš predok sa podozrivému kríku oblúkom vyhol (predátor ho tak nemohol usmrtiť). Pri konšpiračných teóriách sa však táto dispozícia mysle „odtrhla z reťaze“.

Z málo informácií na priveľa

V marci 2020, na začiatku pandémie, nebolo ani vedecké myslenie absolútnou garanciou, že sa človek nebude hlásiť k tvrdeniam, ktoré sú z dnešného pohľadu chybné, povedal Šrol.

Bolo to zrejme preto, lebo o koronavíruse a covide sa veľa nevedelo, takže argumentovať sa dalo v prospech nosenia rúšok aj proti nim, v prospech remdeziviru aj proti nemu.

Dnes sme v inej situácii ako na jar, lebo informácií je, naopak, priveľa. Za rok pandémie vzniklo o covide a koronavíruse vyše 103-tisíc štúdií.

Nedostatok poznatkov z jari, úzkosť a stratu pocitu kontroly mala podľa psychológa z SAV vláda kompenzovať „uisťujúcimi vyhláseniami“. „Kľúčové inštitúcie mali komunikovať, že to zvládneme a ako to zvládneme,“ hovorí Šrol.

Nedôveru v protipandemické opatrenia pripisuje vedec aj „komunikačnému štýlu vlády“.

Zber dát v apríli a novembri

O súčasnom vzťahu medzi pocitom straty kontroly a konšpiračnými presvedčeniami nechcel psychológ špekulovať, lebo výskum sa týkal marca 2020.

Dodal však, že podobné zbery ako v marci robili aj v apríli a novembri. Z toho jesenného vyplynulo, že „vzťah medzi stratou kontroly a konšpiračnými teóriami bol slabý“.

Podľa Šrola to môže naznačovať, že pocity straty kontroly či úzkosti môžu dnes ľudia kompenzovať inak ako konšpiračnými presvedčeniami. Vedec však dodal, že stále tu je značná skupina ľudí s konšpiračnými postojmi. „Majú aj protiočkovacie postoje a podporovali aj násilnejšie protesty proti vládnym opatreniam.“

Dostupné z: https://doi.org/10.1002/acp.3798